Foto z archívu Tlakového hrnca

To, čo sa dozvedám od detí, potom celé dni vstrebávam nielen ako lektorka, ale aj ako matka, ktorej vlastné deti budú  čoskoro vo veku respodentov v triede. Zopár faktov z týchto rozhovorov:

• Deti, s ktorými som sa rozprávala, boli vo veku 13 – 17 rokov.

• Poznatky, o ktorých píšem nižšie, som získala počas prevenčných programov o škodlivosti pornografie.

• Rozprávala som sa s cca 1000 deťmi v cca 50 triedach na základných a stredných školách na celom Slovensku. Debaty vždy prebiehajú v intímnej atmosfére triedneho kolektívu.

Keď už som v triede a mám príležitosť rozprávať sa o úlohe sexuality v živote človeka, robím si zároveň medzi žiakmi prieskum o tom, ako by podľa nich mala vyzerať sexuálna výchova. Skúmam, od koho by prioritne mala prísť a ako si dokážu poradiť so skutočnosťou, ak sa im žiadnej sexuálnej výchovy nedostane.

Pojem “sexuálna výchova” pritom nepoužívam rada. Každý si pod pojmami “sexuálna” a “výchova” predstavujeme niečo iné. Na Slovensku máme niekoľko iniciatív a snáh o “sexuálnu výchovu”, niektoré sú dokonca presne tak aj nazvané. Ľudia s rôznými predstavami o tom, čo je “výchova”, navštevujú naše školy. Deti ich s radosťou vítajú, pretože konečne niekto hovorí o témach, ktoré ich intenzívne zaujímajú bez toho, aby im druhým dychom vyčítal, že ich zaujímajú až príliš. Možno najkľúčovejšia otázka ale pre mňa je : “K čomu smeruje sexuálna výchova?” K akému ideálu, k akým postojom, k akému uvažovaniu o sexualite, k akým vzťahom a následne k akým manželstvám?

Ako som spomínala v predchádzajúcich blogoch tu a tu, s mladými zvykneme v triede debatovať. Jedna z otázok, ktorú sa pravidelne všetkých pýtam, znie takto: “Mali by sa rodičia rozprávať so svojimi deťmi o sexe, vzťahoch, dozrievaní atď?” Všetci, až na pár jedincov, mi jednoznačne odpovedia “áno”. Deti to chcú a vnímajú to ako niečo potrebné. Avšak ak sa spýtam, koľkí z nich teda túto tému už doma preberali, zdvihne sa len zopár rúk. Deti si myslia, že s rodičmi sa “o tom” rozprávať má, rodičia by sa “o tom” s nimi aj porozprávali, avšak v drvivej väčšine sa “to” nedeje.

Milý čitateľ, zatiaľ si asi nie veľmi prekvapený, no možno to ešte len začne byť zaujímavé. Nech sa páči, tu je zoznam najčastejších obáv a odporúčaní tak, ako ich počúvam od detí.

Takže: Mali by sa rodičia rozprávať so svojimi deťmi o sexe, vzťahoch, dozrievaní atď?

1. „Nóóó, podľa toho v akom veku.”

Keď sa ich pýtam na ideálny vek dieťaťa, v ktorom by rodičia mali otvoriť intímne témy, tak je to vždy  komické. Ak sa pýtam stredoškolákov, tí hovoria: “Je potrebné stihnúť to, kým je dieťa na základke.  Potom je to  trapas, keď vie dieťa o sexe viac ako rodič”.  Ha! Budú si aj moje deti o pár rokov myslieť, že vedia o sexe viac ako ja?

Ak sa ale pýtam základoškolákov, tí naopak tvrdia, že sú primladí: “Je dobré sa s rodičmi o týchto veciach rozprávať, až keď je dieťa na strednej. Dovtedy je to trapas, keď dieťa možno o tom ešte nechce nič vedieť.” Ha! A čo máme rodičia robiť s faktom, že polovica z nich sa k pornu vracia opakovane a dobrovoľne a to hlavne preto, že ich sex zaujíma?

Tak si, rodičia, vyberte :) Je zjavné….že deti sa na rozhovor o sexe s vlastnými rodičmi nikdy necítia, buď sú vraj pristaré, alebo primladé. S určitosťou však vieme povedať , že pornopriemysel sa ich na ideálny vek nepýta. Svoj marketing cieli rovnako na mladších aj na starších. Pretože vie, že na to, aby si z nich vychoval generáciu “platiacich zákazníkov”, bude potrebovať nieľko rokov. Predsa si nenechá ujsť šancu získať si ich čím skôr. Moja otázka je, prečo si my rodičia nechávame ujsť šancu získať a sprevádzať svoje deti v takej dôležitej oblasti?

2. „Nóóó, každé dieťa dozrieva inak. Keď sa dieťa samo spýta, tak je dobré sa o tom porozprávať...

...povedia deti celkom často. A nám rodičom to hrá do kariet, zdá sa. Veď naše deti predsa vedia, že sa nás môžu čokoľvek spýtať, veď predsa vedia, že ich máme radi, tak si len počkajme, až samé začnú…. Keď sa detí v triede ale spýtam, koľkí z nich sa už rodičov niečo o sexe spýtali (v širšom význame zahŕňajúcom vzťah, dozrievanie, randenie atď.), tak ruky ostávajú zvislo pri tele. A nielen ruky detí. Nedávno som bola na školení pre pedagógov a vychovávateľov. Od školiteľa padla otázka: “Rozprávali ste sa s rodičmi v detstve o sexe? Ak nie, prečo? Zaujímavé bolo, že takmer všetci účastníci odpovedali podobne: “Vedela som, že sa rodičov na sex môžem spýtať, že by boli OK, ale radšej som sa nepýtala, bolo by mi to trápne.”

3. „Nóóó, ale ja nechcem vedieť, čo robia moji rodičia!”

Keď som túto výhradu počula v triede prvýkrát, bola som zaskočená. Ako im mohlo napadnúť, že by im rodič chcel opisovať detaily svojho sexuálneho života? Nech je ako je, deti detaily vášho sexuálneho života nechcú vedieť a boja sa, že by ste im to  vešali na nos :)

4. „OK, ale odtiaľ- potiaľ”

Nechcú sa o sexe baviť s rodičmi príliš explicitne. Predstava, že by s rodičmi preberali sexuálne praktiky, je im poväčšine veľmi nepríjemná. Nepríjemné by to asi bolo aj rodičom. Čo tak povenovať sa podstatnejším “detailom” ako:

• na čo je sexualita?

• akú má úlohu sex v živote človeka?

• ako sa o inimitu starať tak, aby mi slúžila celý život, nielen tu a teraz?

5. „OK, môžeme sa porozprávať, ale bez vyzvedania a prednášok.”

Deti často povedia, že rodičia majú rešpektovať ich súkromie. Boja sa, že rodičia budú vyzvedať, že si budú musieť od nich vypočuť prednášky, že rodičia budú moralizovať a vyhodnocovať. Nechcú počuť výčitky, že už stihli niečo zažiť. To radšej nepovedia vôbec nič. Tvrdia, že je to ich veca celý rozhovor by sa podľa nich  mal odohrávať takým spôsobom a do takej miery, ako to oni sami znesú a nie tak, ako to znesú rodičia.

6. „Veď my sa doma nebavíme o ničom osobnom! A teraz sa mám akože s nimi baviť o sexe? Čo si!”

Toto je to častý postoj, ktorý počujem v každej triede. Na ceste domov zo školy vždy rozmýšľam, či sa rozprávam dostatočne osobne s vlastnými deťmi. Ak vás vaše dieťa nikdy nepočulo hovoriť o svojom vnútornom svete, prežívaní, snoch, radostiach a sklamaniach, tak nemôžete čakať, že vám o sebe bude hovoriť ono, a už vôbec nie zachádzať do takých hlbokých vôd, ako je sexuálna intimita…

Napriek všetkým uvedeným výhradám zopakujem najdôležitejšiu skutočnosť: Naše deti sú presvedčené o tom, že intímne témy by sme s nimi doma otvárať mali. Keď sa ich spýtam “prečo práve s rodičmi?”, vedia to definovať celkom dobre. “Rodičia sú predsa tí, ktorí majú svoje dieťa najradšej.” V našu lásku veria, aj našim dobrým úmyslom. Tak nemeškajme. Vyhrňme si rukávy a šup do hlbín dialógu! Majme uši na to, aby sme svoje deti počúvali a srdcia na to, aby sme sa s nimi zbližovali. Ovocím môže byť dieťa, ktoré až dozreje, bude schopné nájsť si dobrého partnera, vedieť si s ním / ňou pestovať hlbokú intimitu, vychovať naše vnúčatá v stabilnej rodine a oveľa viac. Vyzývam nás preto: Poďme do toho! Že sme “to” doma s deťmi možno už raz prebrali, je lepšie ako nič, ale nestačí to. Rozprávajme sa pokojne aj stručne, ale často. Možno úplne najdôležitejšie je, aby naše deti vedeli a aj cítili, že reči o vnútornom prežívaní doma nie sú tabu. Intímny dialóg potrebuje intímne prostredie intímneho vzťahu. A intimita potrebuje neustálu obnovu.

Nasledujúci blog bude pokračovaním toho, čo som tu načala. Na otázku “Ako sprevádzať svoje deti v sexuálnom dozrievaní tak, aby z nich vyrástli deti so zdravým postojom k sexuálnej intimite? “ som sa doposiaľ spýtala niekoľkých slovenských odborníkov. Ich skúsenosti a odporúčania vám rada pretlmočím.

Čitateľ, čitateľka a čitateľčatá, máte sa na čo tešiť :)

Pre Tlakový hrniec, n.o. napísala Lívia Halmkan Smiešna
Ak vas zaujíma téma škodlivosti pornografie, pozrite si naše rozhovory s odborníkmi alebo adiktami na tlakovyhrniec.sk/porno