„Ako mám bez porna vedieť, čo sa mi páči?”

Otázka je nabitá mnohými predpokladmi. K tým sa dostanem o chvíľku. Najprv ťa, milý čitateľ,  vtiahnem do scény:

Stojíme uprostred triedy. Ja ako lektorka a študenti. Študentov som vyzvala, aby sa rozdelili do 3 skupín podľa toho, či si myslia, že pozeranie porna človeka ovplyvňuje pozitívne, negatívne, alebo oboje. Skupinka “oboje” je vždy v strede triedy a vždy je najväčšia. Keď ich vyzvem, aby vymenovali negatívne vplyvy, tak ich vymenujú rýchlo a presne. A často pridajú aj také, ktoré mi doteraz nenapadli. Vždy ma to prekvapí, pretože viem, že napriek tomu, že negatíva poznajú dobre, polovica študentov pornografii holduje niekoľkokrát do týždňa.

Potom ich vyzvem, aby vymenovali tie pozitívne vplyvy. Tie musia byť veľmi silné, inak by porno predsa nepozerali. Teda… jedine, ak už stratili slobodu a konajú skôr zo zvyku.

Jedno dievča povie: „Porno nám pomáha objaviť vlastnú sexualitu, pomáha nám objaviť, čo sa nám páči.”
V ten deň som konečne mala odvahu pýtať sa viac. A teda začnem s otázkou: „A bez porna by to nešlo?”
„No áno, možno áno, ale oveľa pomalšie. A možno by som na veľa veci ani nikdy neprišla.” A teraz ide výroková veta z nadpisu: „Ako mám bez porna vedieť, čo sa mi páči?”

V tejto vete vnímam niekoľko predpokladov a obáv:
- Neverím si. Neverím, že by som ja sama  alebo môj partner vedeli prísť na všetko, čo sa mi páči. Porno mi/nám to ukáže.
- Nemám rada nepoznané. Musím sa pripraviť na sex. Porno mi to ukáže.
- Ak sa mi zdá na obrazovke niečo vzrušujúce, bude sa mi to páčiť aj v reálnom sexe. A bude sa to páčiť aj môjmu sexuálnemu partnerovi.

Tieto predpoklady mi postupne napadali až cestou domov zo školy. Prečo ja tieto predpoklady v sebe nenosím? Je to vekom? Skúsenosťami? Dobou? Mojou absenciou v porno svete? Prečo mi je tvrdenie dievčaťa z triedy také cudzie? Do večera som obvolala zopár priateľov, o ktorých som predpokladala, že sú na tom“rovnako” ako ja.

 „Ako si v dospievaní vedel/a, čo sa ti páči, ak si nesledoval/a  porno? Ako to vieš teraz?” pýtala som ich. Mojej otázke nerozumel ani jeden z nich. Nedávala im zmysel. „Ako to myslíš, Lívia? To, čo sa mi páči, predsa viem len ja a človek, s ktorým intímne žijem (v tých lepších prípadoch). Ako mi v tom má pomôcť porno?”
„No…to zatiaľ neviem ani ja, ale študentom sa to zdá byť úplne logické,” odpovedám.

Napadlo mi spýtať sa ešte mužov, ktorí sa so mnou v minulosti otvorene o ich sledovaní pornografie rozprávali. A tak volám Danovi. Pár zdvorilostných fráz na úvod a potom otázka: „Dano, vedel by si bez porna, čo sa ti páči?”

„Myslím, že bez porna by som to vedel oveľa lepšie” odpovedal prekvapivo. „Pretože… počas môjho života s pornom som jasne videl, že tá hranica toho, čo sa mi páči, sa neustále posúvala. To, čo sa mi najprv hnusilo, sa mi neskôr aj páčilo. Teraz už neviem rozlíšiť, ktoré fantázie sú tie moje, ktoré som si osvojil z porna a ktoré sa mi skutočne páčia.”

~
„Teraz už neviem rozlíšiť, ktoré fantázie sú tie moje, ktoré som si osvojil z porna a ktoré sa mi skutočne páčia."
~

Potom som zavolala Alfrédovi. Aj tento muž väčšinu svojho života strávil s pornom. Dnes to však vidí ako veľký problém. Nielen pre seba ako muža, ale aj ako manžela a otca. Rozhovor s ním som nahrala pred rokom a stále si ho môžete pozrieť zdarma. „Kvalitu sexu som aj ja dlho vnímal ako niečo, čo spoznám podľa kvality svojho pôžitku. Čím viac pôžitku, tým lepší sex. Drvivá väčšina porna podsúva ideu, že dobrý sex = znalosť + výkon + technika + kvalita vzrušenia. Preto… v minulosti by som si aj ja myslel, že porno mi nielen pomôže objaviť to, čo mám rád, ale ponúkne mi nové a nové nápady k stále lepšiemu sexu. Teraz s odstupom času, keď som nastúpil na cestu oslobodzovania, to ale vnímam inak. Predstav si, že sa miluješ s niekým, koho máš skutočne rada. No sex s ním nespĺňa spomínané parametre úžasného sexu. Čo urobíš? Je ”viac porna” odpoveď? Prichádzam na to, že som bol zdegenerovaný pornom, nastavený na výkon, efektivitu, techniku, množstvo, na akýsi obal, ktorý celý sex biznis predáva. Neuvedomoval som si, že sex môže byť moja reálna (nielen virtuálna) najintímnejšia forma komunikácie s osobou, ktorú milujem. Pokiaľ chceš ostať s milovanou osobou, zažívať intimitu a prepojenie aj na tej naintímnejšej vlne, tak odpoveď isto nie je “viac porna”, ale “bez porna”.

~
„Neuvedomoval som si, že sex môže byť moja reálna (nielen virtuálna) najintímnejšia forma komunikácie s osobou, ktorú milujem."
~

Tieto telefonáty ma vrátili k základnej otázke, ktorú sa v triede z času na čas spýtam: “Na čo nám je sex?”

Otázka “Na čo to je?” je dobrá otázka a mali by sme sa ju často pýtať. Na čo je škola? Aby som sa v nej vzdelala. Na čo mi je vzdelanie? Aby som bola pripravená na prácu, ktorú budem chcieť raz vykonávať. Na čo je práca? Nuž…ako ktorá a ako pre koho…ale zhrňme to do vety “aby sme prežili ako ľudstvo”.

Otázku “Na čo to je?” sa však pomenej pýtame pri veciach, ktoré nám prinášajú slasť. Pocit slasti tak predbieha otázku “Na čo to je?”, pretože predpokladáme, že pocit slasti je cieľ. Na čo je cukor? Aby osladil to, čo jem, z čoho mimochodom zažívam slasť. Je teda cukor na slasť? Nie. Je to nutná nutričná zložka na to, aby sme prežili. Samozrejme, stačil by nám v diametrálne iných dávkach, ako sme si zvykli užívať.

Na čo je sex? Ak by sme sa pýtali menších, už poučených detí, asi by odpovedali “na bábätká” a biologicky majú pravdu. Keď sa však pýtam stredoškolákov, najčastejšie dostávam odpoveď “na orgazmus”. Logicky teda, čím lepší orgazmus, tým lepší sex. A ak by sme sa spýtali pornopriemyslu, odpoveďou by bolo “na všetky naše potreby”. Tak to Pornhub sľubuje vo svojej  výročnej správe: „...naši diváci dostanú všetko čo potrebujú, oslobodené od problémov, ktoré prináša reálny svet. Načo by vám bol skutočný partner, ak máte naše videá po ruke?" Nie, nemysleli to ironicky.

Ak orgazmus je cieľ, tak potom môžeme na jeho dosiahnutie použiť vzrušujúce pixely na obrazovke (ako odporúča Pornhub), alebo aj risknúť použitie živého človeka (ako Pornhub NEodporúča).

Ale čo ak nemáme používať nič a nikoho, pretože sex nie je cieľom?

Čo ak sex je “len” prostriedok? Na vyjadrenie niečoho. Napríklad lásky. Čo ak sex je jazyk lásky, tak ako to pomenoval terapeut Zoltán Mátyus v rozhovore pre Tlakový hrniec? Čo ak sex je silný nástroj (jeden z mnohých) na obnovovanie a osviežovanie partnerského vzťahu? Pretože na to, aby vzťah trval dlho, dajme tomu po zvyšok komplikovaného života, potrebujeme mnoho silných nástrojov na to, aby sme ho vedeli obnovovať. A sex, alebo výstižnejšie povedané “milovanie sa”, je krásny a silný nástroj, ktorý nám ale bude slúžiť len tak dlho, kým si ho nezačneme zamieňať za cieľ.

Takže: „Ako mám bez porna vedieť, čo sa mi páči?” Nuž, milé mladé dámy, porno nevie, čo sa vám skutočne páči. Ste len jeho prostriedkom k zárobku. Prajem vám však mužov, pre ktorých budete cieľom s veľkým C. Prajem vám, aby to, čo sa vám páči, vaši muži trpezlivo, dobrovoľne a s pôžitkom objavovali po zvyšok vášho života. A nech neprestanú ani o deň skôr.

Odkaz od autorky pre čitateľa:

Milý čitateľ, ak si sa dočítal/a až tu a si niekto, kto pornografiu zvykol pozerať, no dnes sa k tomu už nevracia, prosím ťa o vyplnenie dotazníka. Dáta z neho použijem v knihe, ktorú momentálne píšem pre rodičov o tom, ako a kedy najlepšie otvoriť tému pornografie so svojimi deťmi.
Ďakujem,
Lívia

Pre Tlakový hrniec, n.o. napísala Lívia Halmkan Smiešna