Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
19. marec 2022

Vážme si vzácne dary

V druhom čítaní 3. pôstnej nedele z Prvého listu Korinťanom (10,1-6.10-12) Pavol znova interpretuje starozákonné texty.
Vážme si vzácne dary

Zamyslenie k evanjeliu tejto nedele nájdete tu.

Čítanie z Prvého listu Korinťanom (10,1-6.10-12)
(1) Nechcem, bratia, aby ste nevedeli, že všetci naši otcovia boli pod oblakom, všetci prešli cez more (2) a všetci boli v oblaku a v mori pokrstení v Mojžišovi, (3) všetci jedli ten istý duchovný pokrm (4) a všetci pili ten istý duchovný nápoj, lebo pili z duchovnej skaly, ktorá ich sprevádzala, a tou skalou bol Kristus. (5) Ale vo väčšine z nich nemal Boh zaľúbenie, veď popadali na púšti. (6) To sa stalo ako predobraz pre nás, aby sme neboli žiadostiví zla, ako boli žiadostiví oni.
(10) Ani nerepcite, ako niektorí z nich reptali, a zahynuli od zhubcu. (11) A toto sa im stalo ako predobraz a bolo napísané ako napomenutie pre nás, ktorých zastihol koniec vekov. (12) Preto kto si myslí, že stojí, nech si dáva pozor, aby nepadol.

Ako na iných miestach vo svojich listoch, tak aj v dnešnej stati Pavol vo svojej argumentácii umne používa starozákonné texty a poukazuje na ich kristologický význam. Dnes obracia pozornosť na kľúčovú udalosť v biblických dejinách Izraela a to na východ z Egypta, prechod cez (Červené) more a udalosti pri putovaní púšťou. Pavol ich nielen pripomína, ale predovšetkým poukazuje na ich hlbší význam vzhľadom na Krista a život kresťanskej komunity.

Keď tu Pavol hovorí o otcoch, má na mysli tú generáciu Izraelitov, ktorí sami zažili exodus a putovanie púšťou. Najprv spomína oblak, ktorý Izraelitov sprevádzal pri východe z Egypta – cez deň sa prejavoval ako oblačný stĺp, ktorý zabraňoval, aby ich Egypťania dochytili a v noci ako ohnivý stĺp, ktorý im svietil na cestu, aby sa Egypťanom mohli vzdialiť (porov. Ex 13,21; 14,19-20). Bol teda znamením stálej Božej prítomnosti a jeho ochrany. Tento oblak ich doviedol až k moru. V ňom, znova Božím nevídaným zásahom, oni našli vyslobodenie od prenasledovateľov a nový život, Egypťania však porážku  a smrť (porov. Ex 14,21-31). Prítomnosť oblaku a prechod cez more Pavol interpretuje ako krst, a aby bolo jasné, že tu ide len o predobraz kresťanského krstu, hovorí, že Izraeliti boli pokrstení v Mojžišovi.

Prítomnosť oblaku a prechod cez more Pavol interpretuje ako krst. Zdieľať

Potom Pavol spomína duchovný pokrm a duchovný nápoj. Pokrm odkazuje na dar manny, ktorou sa Izraeliti sýtili až do ich príchodu do zasľúbenej zeme (porov. Ex 16). Nápoj zo skaly je zas odkazom na dar vody pri putovaní púšťou (porov. Nm 20,2-11). Hoci biblické rozprávanie to opisuje ako jednu udalosť, rabínska tradícia hovorí o tom, že Izraelitov táto skala, z ktorej vytryskla voda na ich ceste sprevádzala. Tak to pozná aj Pavol. Pavol však vo svojej interpretácii týchto biblických udalostí robí dôležitý krok. Pokrmu a nápoju dáva prívlastok „duchovný“ a skalu identifikuje s Kristom. Takýmto spôsobom sa tento starozákonný pokrm a nápoj stávajú predobrazmi eucharistie.

Starozákonný pokrm a nápoj stávajú predobrazmi eucharistie. Zdieľať

Pavol teda v dnešnej stati vyberá dva kľúčové a paradigmatické Božie zásahy do dejín Izraela – prechod z otroctva na slobodu, zo smrti do života a udržiavanie pri živote na ceste – a spája ich s dvoma kľúčovými sviatosťami Cirkvi, ktoré kresťana oslobodzujú z otroctva hriechu a privádzajú k životu – krst – a vyživujú ho na ceste životom – eucharistia.

Inzercia

Zároveň na príklade Izraelitov chce Pavol kresťanov aj vystríhať. Napriek tomu, že podľa biblického rozprávania Izraeliti zažili tieto silné znamenia Božej prítomnosti a jeho zásahy v ich prospech, predsa mnohí z nich pre ich neadekvátnu odpoveď na tieto Božie zásahy do zasľúbenej zeme nevstúpili. (Vo veršoch, ktoré liturgia vynecháva, Pavol vyratúva, ako konkrétne sa prejavila ich žiadostivosť po zle: modloslužbou, smilstvom, pokúšaním Boha a reptaním.) Pavol tu varuje pred istým automatizmom – to, že niekto zažije Boží zásah, ešte nemusí znamenať, že automaticky k Bohu prilipne.

To, že niekto zažije Boží zásah, ešte nemusí znamenať, že automaticky k Bohu prilipne. Zdieľať

To má byť mementom aj pre kresťanov – to, že majú krst a eucharistiu ešte automaticky neznamená, že je všetko v poriadku. Sú to vzácne Božie dary a zásahy, ktoré si vyžadujú adekvátnu odpoveď. Preto ich v dnešnej stati vystríha: „Kto si myslí, že stojí, nech si dáva pozor, aby nepadol,“ a v nasledujúcej kapitole, v ktorej už Pavol priamo komentuje eucharistické slávenie, povie: „Kto by teda jedol chlieb alebo pil Pánov kalich nehodne, previní sa proti Pánovmu telu a krvi. Nech teda človek skúma sám seba, a tak je z toho chleba a pije z kalicha. Lebo kto je a pije, a nerozoznáva telo, ten si je a pije odsúdenie.“ (11,27-29)

Izraeliti zažili Božie činy, ktoré boli len predobrazmi tých, ktoré zažívajú kresťania, o to naliehavejšia je výzva k ich adekvátnej odpovedi.

Matúš Imrich
Autor je kňazom Košickej arcidiecézy a členom Centra pre štúdium biblického a blízkovýchodného sveta. Získal licenciát na Pápežskom biblickom inštitúte v Ríme, kde v súčasnosti pokračuje v doktorandskom štúdiu.

Centrum sa zameriava predovšetkým na výskum a vzdelávanie v oblasti biblických a blízkovýchodných vied s interdisciplinárnych presahom do iných oblastí, na popularizáciu vedeckého štúdia biblického a blízkovýchodného sveta, na biblický apoštolát a formáciu. Členmi Centra sú kňazi Košickej arcidiecézy zaoberajúci sa štúdiom biblického a blízkovýchodného sveta. Viac o Centre a jeho aktivitách na www.biblia.abuke.sk

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Blog
Na koho pozeráme a koho vidia tí, čo pozerajú na nás

Na koho pozeráme a koho vidia tí, čo pozerajú na nás

Druhé čítania sú počas pôstnych nedieľ vyberané tak, aby reflektovali evanjelium. Druhá nedeľa veľkého pôstu je v latinskej tradícii vždy venovaná tajomstvu Ježišovho premenenia na vrchu. To je aj na základe liturgických textov vnímané ako povzbudenie pred nadchádzajúcim pohoršením, ktoré spôsobí Ježišovo utrpenie a kríž. Prihliadnuc práve na toto si v tento rok vypočujeme aj úryvok z listu Filipanom.

Blog
3. osobný dopis Krista - Pergamu

3. osobný dopis Krista - Pergamu

Tretí osobný inšpirovaný dopis Ježiša Krista kresťanskému zboru v Pergame je proroctvo vzťahujúce sa na “deň nášho Pána” Ježiša Krista na konci tohoto systému vecí asi tri a pol roka pred Armagedonom! V ňom varuje svojich pomazaných bratov a adoptovaných synov Jehovu Boha následovnými inšpirovamými (absolútne pravdivými) slovami pre ich večné dobro:

Blog
Ako chápu slobodu slova progresívci, teda socialisti Napr. Bidenov syn podvodník

Ako chápu slobodu slova progresívci, teda socialisti Napr. Bidenov syn podvodník

Ľavičiari a liberáli však zastávajú v kľúčových otázkach veľmi odlišné postoje. Princípy liberalizmu, ako je viera v kapitalizmus a sloboda prejavu, majú viac spoločného s konzervativizmom než s politikou identity a rasovým odporom, ktoré hlása ľavica. Pozrite si video od Dennisa Pager. A presne tento ľavičiarzimus presadzuje denníkN a Zuzana z Progresívneho Slovenska. Nie je to liberalizmus, ale ľavičiarstvo. Najlepšie je, že progresívci sú často deti komunistických aparátčikov. Ľavica však vedie prvé rozsiahle potláčanie slobody prejavu v modernej americkej od univerzít cez technologické spoločnosti. Samozrejme, ľavica tvrdí, že je len proti "nenávistným prejavom". Ale ak odhliadneme od skutočnosti, že ľavica považuje za "nenávistný prejav" všetko, s čím nesúhlasí. Keď autori Supermana boli liberáli, Superman bol hrdý Američan, ktorého samotný mottom bolo "Pravda, spravodlivosť a americká cesta". Ale to všetko sa pred niekoľkými rokmi zmenilo, keď ľavicoví scenáristi prevzali komiks a prinútili Supermana, aby sa zriekol svojeho amerického občianstva, aby sa stal občanom sveta. Ľavica opovrhuje nacionalizmom a považuje ho za cestu k fašizmu. Najviac uctievaný liberál prezident Franklin Roosevelt, sa odvolával na potrebu chrániť západnú civilizáciu a dokonca "kresťanskú civilizáciu". Keď však prezident Donald Trump hovoril o potrebe chrániť západnú civilizáciu v prejave vo Varšave, ľavicové médiá, známe aj ako mainstreamové médiá, ho odsúdili. Tvrdili, že západná civilizácia nie je o nič lepšia ako ktorákoľvek iná a že "západná civilizácia" je len eufemizmus pre "nadvládu bielej rasy". Prečo bol príbeh o laptope Huntera Bidena ututlaný? Je to už známy vzorec - senzačnú správu seriózni novinári odmietnu ako falošnú pravicovú agitku. Človek by musel byť švihnutý konšpiračný teoretik, aby tomu uveril. Nechcete byť jedným z nich. Potom, približne o rok neskôr, tie isté dôležité mediálne orgány, tie isté autority, kvôli ktorým ste sa cítili ako blázni, keď ste si mysleli, že príbeh môže byť dôveryhodný, otočia a povedia vám, že áno, celý čas to bola pravda. Len bolo politicky nepohodlné to vtedy povedať. Videli sme to v Covidových rokoch s teóriou o úniku z wuhanského laboratória. Do istej miery sme to videli aj v prípade Jeffreyho Epsteina. A teraz to vidíme pri príbehu o laptope Huntera Bidena. Včera denník New York Times, ktorý ešte stále robí poriadnu žurnalistiku, keď má náladu, uverejnil dlhú správu o veľmi nezvyčajných obchodných transakciách prezidentovho nepoddajného syna. Na konci správy sa priznáva, že dôkazy proti Hunterovi Bidenovi "zrejme pochádzajú z notebooku, ktorý pán Biden nechal v opravovni v Delaware". Je známe, že Hunter mal smiešne dobre platenú prácu v ukrajinskej ťažobnej spoločnosti Burisma napriek tomu, že okrem priezviska mal na túto funkciu len malú kvalifikáciu. Hunterove e-maily, ako uvádza denník Times, naznačujú, že využíval alebo dúfal, že využije otcove viceprezidentské návštevy na Ukrajine ako páku pri svojich obchodných rokovaniach

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.