Najznámejší maršál, neznámy vojak

Erwin Rommel

Najznámejší z veliteľov nemeckej nacistickej armády bojoval už v prvej svetovej vojne. Jeho schopnosti armáda ocenila tým, že nebol po vojne demobilizovaný (schopných vojakov si armáda ponechala a pripravovala ich na potenciálny revanš) a zostal v jej radoch až do smrti. Vyznamenal sa v roku 1940  pri vpáde do Francúzska, keď viedol odvážne tankové jednotky. Potom bol poslaný zachraňovať talianske jednotky do severnej Afriky, lebo neboli schopné odolať nie príliš silným britským jednotkám. Rommel bol v tomto boji zo začiatku  extrémne úspešný a Britov poriadne prehnal napriek ich mnohým výhodám. Churchill porážku označil za hanbu, Rommel dostal ako najmladší nemecký generál maršálsku palicu a prezývku púštna líška. Napokon však boli  nemecké vojská v severnej Afrike porazené a Rommel si hľadal nové pôsobenie. Na jeseň 1943 sa stal veliteľom skupiny armád B brániacich tzv. Atlantický val.

V lete roku 1944 bol ťažko ranený pri útoku anglickej stíhačky na jeho auto. O niekoľko dní potom sa plukovník Stauffenberg pokúsil zabiť Hitlera, ten vďaka zhode rôznych okolností prežil. Nasledovala brutálna čistka zameraná hlavne na armádu. Podozrenie padlo aj na Rommela. Hitler uveril vo vinu svojho obľúbenca, ktorý za svoju kariéru vďačil nielen svojim schopnostiam, ale aj protekcii, ktorú u vodcu získal. Označenie populárneho Rommela predstavujúceho pre verejnosť vzor nacistického vojaka za zradcu by bolo zlým riešením. Hitler vyžívajúci sa v rôznych gestách ponúkol Rommelovi tzv. čestnú alternatívu: samovraždu bez následkov pre rodinu a jeho povesť. Rommel vypil dávku cyankáli,  ktorú mu doručili Hitlerovi poslovia smrti.

 Dodnes nie je jasné, či bol súčasťou sprisahania, či o ňom vôbec vedel alebo či bol úplne mimo.

Rommelova sláva vznikla na západných a afrických bojiskách. Boje v severnej Afrike boli síce dôležité, ale v porovnaní s východnou frontou to boli  detské manévre. Nemecké a britské jednotky mali niekoľko divízií, šlo o niekoľko desiatok tisíc mužov. Na východnom fronte bojovali milióny vojakov. Tam sa rozhodovalo, tam sa odohrávali najväčšie bitky,  tam sa preveroval charakter a schopnosti vojaka najtvrdšie. Rommel na východný front nikdy nevstúpil. Jedno je však viac menej isté: nemohol mať pochybnosti o tom, akým spôsobom nemecká armáda vojnu na Východe vedie. Nikdy však nenašiel odvahu sa proti tomu postaviť. Uprednostnil vernosť vojenskej prísahe pred vyvedením dôsledkov zo zločinnej reality režimu, ktorému slúžil.

Michael Kitzelmann

Po vpáde do Sovietskeho zväzu nemecká armáda zahájila nemilosrdnú genocídu. Obeťami boli Židia, Poliaci, Ukrajinci, Rusi alebo komunisti. Obetou mohol byť v podstate ktokoľvek. Nemci zabíjali denne 5.000 ale aj 10.000 ľudí a to mimo bojových operácií. Činili sa hlavne špeciálne jednotky SS, ale zločiny sa nevyhli ani nemeckej armáde či armádam jej spojencov.

V samotnej nemeckej  armáde došlo k tomu, že mladý dôstojník, 25 ročný Michael Kitzelmann, ktorý bol vyznamenaný Železným krížom druhej triedy za odvahu prejavenú v bojoch, sa  ozval proti zverstvám páchaným na východnej fronte. „Keby títo zločinci mali zvíťaziť,“ povedal kolegom dôstojníkom, „nechcel by som ďalej žiť.“ Kitzelmann bol vzápätí po udaní niektorého z kolegov zatknutý  a na základe rozsudku vojenského súdu skončil 11. júla 1942 v meste Orel pred puškami popravčej čaty.

Kto bol Michael Kitzelmann? Pochádzal zo silne veriacej katolíckej sedliackej rodiny a chcel sa stať teológom. Ako 21 ročný však musel v roku 1937 narukovať, následne bojoval v Poľsku a v Sovietskom zväze. V bojoch bol sedem krát ranený. S narastajúcim časom výrazne rástla jeho nespokojnosť a nesúhlas s konaním Nemcov v Rusku.  Napokon traumatizovaný a šokovanými zločinmi, ktorých sa jednotky Eisantgrupenn SS dopúšťali, prestal tajiť svoje odsudzujúce názory. Bol odsúdený na smrť za marenie vojnového úsilia.

Do roku 2009 zostal Kitzelmann oficiálne zločincom. Prestal ním byť, keď v tomto roku Bundestag rozhodol o jeho rehabilitácii.

----

Ako Rommel, tak Kitzelmann sa stali kolieskami vo vojnovej mašinérii. Kolieskami ale  rozdielnymi. Rommel ako rodený vojak si svoju úlohu užíval, Kitzelmann ňou trpel stále viac. Rommel rozkazy predovšetkým dával, kým Kitzelmann ich realizoval.

Obaja sa však aj tak dostali do sporu s fašistickým systémom. Rommel – zvaný aj Hitlerov maršál – sa genocídnym rozkazom presadzujúcim nemilosrdný  boj aj proti civilistom sa pokúsil vyhnúť tým, že ich odložil od acta  a on sám viedol vojnu štandardnými metódami. Muselo mu ale byť jasné, že jedna lastovička jar nerobí a že nemecká vojnová mašinéria je vo svojej podstate zločinecká. Podobne jeho úloha v sprisahaní proti Hitlerovi je síce nejasná, ale najpravdepodobnejšie je, že to hral na obe strany.

Kitzelmann na zločiny najprv s odporom prizeral, ale napokon sa jeho svedomie vzbúrilo.

Rommel by sa asi nevzbúril nikdy, ale Hitler ho tohto rozhodovania ušetril.

Rommel je legenda. Okolo Rommela je množstvo pre neho pozitívnych mýtov. Rommel je uznávaný ako vojak a veliteľ aj spojeneckými vojakmi a aj dnešnými historikmi.

O Kitzelmanovi sa nič nevie. Malo by to byť naopak.

Lebo Kitzelmann bol skutočný hrdina, kým Rommel vlastne zbabelec.