Zamyslenie k evanjeliu tejto nedele si môžete prečítať tu. 

Kapitoly 12-14 a teda aj najbližšie čítania obsahujú Pavlovú odpoveď korintskej cirkvi ohľadom chariziem. Ide tu o termín, s ktorým sa frekventovane narába aj v Cirkvi dnešnej doby. A zdá sa, že do kresťanskej teológie ho zaviedol Pavol svojimi listami. Význam slova charizma (gr. χάρισμα) je „z milosti udelený dar“. V kontexte tohto listu sa ním myslí dar od Boha. A ešte konkrétnejšie sa ním myslia schopnosti, ktorými boli jednotliví kresťania v Korinte obdarovaní. Ide teda o niečo, k čomu sa človek nevypracoval vlastným úsilím, ale čo mu bolo takpovediac dané. Problém však spôsobovalo to, ako tieto charizmy vnímali niektorí členovia miestnej komunity.

Význam slova charizma (gr. χάρισμα) je „z milosti udelený dar“. Zdieľať

Pokrivenosť, na ktorú Pavol reaguje, spočívala v povrchnej hierarchizácii Božích darov. Za dôležitejšie sa začali považovať charizmy so špeciálnymi prejavmi. Kritérium veľkosti daru sa tak stalo to, čo strhávalo väčšiu pozornosť verejnosti a malo tak punc nepreniknuteľného tajomstva ba až magickosti. Osobitným príkladom, na ktorom si Pavol v tomto liste riadne zgustol, bola glosolália, teda schopnosť hovorenia v jazykoch. Prakticky sa prejavovala nezrozumiteľným a neartikulovaným rozprávaním osôb, ktoré v extáze chválili Boha. Do pozornosti súčasníkov sa cez mediálny záujem a výsmech dostala aj nedávno. Mnohí Korinťania si práve takéto mimoriadne javy začali vykladať v zmysle, že ich nositeľ má bližšie k nadprirodzenu a teda aj k Bohu. Dôsledkom potom bolo nielen to, že sa takýto ľudia cítili byť voči ostatným členom cirkvi nadradení, ale aj to, že sa na tých bez mimoriadnych schopností začalo dívať ako na ľudí bez chariziem. Zdanlivá absencia charizmy právom spôsobovala pocit zbytočnosti a nedostatočnej viery.

Charizmy sú rozličné a rôznorodé. Sú takpovediac prispôsobené jednotlivcovi. Zdieľať

Pavol, ktorý za týchto veriacich cítil pastoračnú zodpovednosť, sa preto obšírne rozhodol urobiť v tejto veci poriadok. Náš úryvok nám predstavuje jeho niekoľko zásadných stanovísk. V prvom rade nikdy existenciu chariziem v rámci kresťanstva nespochybnil. Aj z ostatných apoštolových spisov možno ľahko potvrdiť, že svoj vzťah k Bohu vnímal ako nezaslúžený dar (Gal 1). Jeho nejasné slová v inom liste do Korintu navyše naznačujú, že mu neboli cudzie ani mystické zážitky (2 Kor 12). Varoval však pred privatizáciou chariziem. Adresátov poučuje, že všetky takéto dary pochádzajú z jedného zdroja. Udeľuje ich Boh, konkrétne Duch Svätý. A hoci je ich pôvod rovnaký, majú mnohorakú povahu. Ako stručný príklad ich tu Pavol aj niekoľko vymenováva. Charizmy sú rozličné a rôznorodé. Sú takpovediac prispôsobené jednotlivcovi.

Pravosť charizmy sa neurčuje podľa nadprirodzenej povahy, ale podľa užitočnosti pre ostatných. Zdieľať

Porovnávania sa na spôsob, kto z členov komunity je na tom po charizmatickej stránke lepšie preto nemá zmysel. Vonkajšie hodnotenie totiž zaniká pri spomenutom fakte rovnakého pôvodu týchto milostí. Ešte lepšie pochopenie zmyslu chariziem dodáva vysvetlenie ich účelu. Duch ich udeľuje na budovanie Cirkvi. Pravosť charizmy sa neurčuje podľa nadprirodzenej povahy, ale podľa užitočnosti pre ostatných. Ak sa ňou len získava pozornosť, je nanič. Boží dar môže pritom pôsobiť, ako sa dozvieme neskôr, aj pri naoko nevýrazných službách.

Dnešný text nám teda pomáha uvedomiť si viacero užitočných poznaní, ktoré môžeme uplatniť aj v našom cirkevno-náboženskom živote. Boh dáva charizmy. Tým, že všetky pochádzajú od neho, tvorí medzi „charizmatikmi“ jednotu. Charizmy majú mnohorakú povahu a sú určené na budovanie kresťanského spoločenstva. V tomto zmysle môže byť charizmatikom každý pokrstený člen Cirkvi. Každému z nich bolo niečo dané. Už to treba len nájsť a správne použiť.

Lukáš Durkaj

Autor je kňazom Košickej arcidiecézy a členom Centra pre štúdium biblického a blízkovýchodného sveta.

Foto: wikimedia