Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
15. január 2022

Rôzne dary, jeden darca

Začiatok liturgického obdobia „cez rok“ opäť začíname Prvým listom Korinťanom. Kvôli svojej dĺžke a mimoriadnej pestrosti praktických tém sa ho editori liturgických čítaní rozhodli rozdeliť na tri časti. Jeho slová sa tak stali pravidelnou súčasťou bohoslužby prvých nedieľ po vianočných sviatkoch. V tohtoročnom cykle sa konkrétne ponoríme do výberov z jeho poslednej tretiny, teda kapitol 12-16.
Rôzne dary, jeden darca

Zamyslenie k evanjeliu tejto nedele si môžete prečítať tu. 

Bratia, dary milosti sú rozličné, ale Duch je ten istý. Aj služby sú rozličné, ale Pán je ten istý. A rozličné sú aj účinky, ale Boh, ktorý pôsobí všetko vo všetkých, je ten istý.
Každý však dostáva prejavy Ducha na všeobecný úžitok. Jeden dostáva skrze Ducha slovo múdrosti, iný podľa toho istého Ducha slovo poznania, iný vieru v tom istom Duchu a iný v tom istom Duchu dar uzdravovať, iný schopnosť robiť zázraky, iný prorokovať, iný rozlišovať duchov, iný dar rozličných jazykov a iný vysvetľovať jazyky. Ale toto všetko pôsobí jeden a ten istý Duch, ktorý rozdeľuje každému, ako chce. (1 Kor 12, 4-11)

Kapitoly 12-14 a teda aj najbližšie čítania obsahujú Pavlovú odpoveď korintskej cirkvi ohľadom chariziem. Ide tu o termín, s ktorým sa frekventovane narába aj v Cirkvi dnešnej doby. A zdá sa, že do kresťanskej teológie ho zaviedol Pavol svojimi listami. Význam slova charizma (gr. χάρισμα) je „z milosti udelený dar“. V kontexte tohto listu sa ním myslí dar od Boha. A ešte konkrétnejšie sa ním myslia schopnosti, ktorými boli jednotliví kresťania v Korinte obdarovaní. Ide teda o niečo, k čomu sa človek nevypracoval vlastným úsilím, ale čo mu bolo takpovediac dané. Problém však spôsobovalo to, ako tieto charizmy vnímali niektorí členovia miestnej komunity.

Význam slova charizma (gr. χάρισμα) je „z milosti udelený dar“. Zdieľať

Pokrivenosť, na ktorú Pavol reaguje, spočívala v povrchnej hierarchizácii Božích darov. Za dôležitejšie sa začali považovať charizmy so špeciálnymi prejavmi. Kritérium veľkosti daru sa tak stalo to, čo strhávalo väčšiu pozornosť verejnosti a malo tak punc nepreniknuteľného tajomstva ba až magickosti. Osobitným príkladom, na ktorom si Pavol v tomto liste riadne zgustol, bola glosolália, teda schopnosť hovorenia v jazykoch. Prakticky sa prejavovala nezrozumiteľným a neartikulovaným rozprávaním osôb, ktoré v extáze chválili Boha. Do pozornosti súčasníkov sa cez mediálny záujem a výsmech dostala aj nedávno. Mnohí Korinťania si práve takéto mimoriadne javy začali vykladať v zmysle, že ich nositeľ má bližšie k nadprirodzenu a teda aj k Bohu. Dôsledkom potom bolo nielen to, že sa takýto ľudia cítili byť voči ostatným členom cirkvi nadradení, ale aj to, že sa na tých bez mimoriadnych schopností začalo dívať ako na ľudí bez chariziem. Zdanlivá absencia charizmy právom spôsobovala pocit zbytočnosti a nedostatočnej viery.

Charizmy sú rozličné a rôznorodé. Sú takpovediac prispôsobené jednotlivcovi. Zdieľať

Pavol, ktorý za týchto veriacich cítil pastoračnú zodpovednosť, sa preto obšírne rozhodol urobiť v tejto veci poriadok. Náš úryvok nám predstavuje jeho niekoľko zásadných stanovísk. V prvom rade nikdy existenciu chariziem v rámci kresťanstva nespochybnil. Aj z ostatných apoštolových spisov možno ľahko potvrdiť, že svoj vzťah k Bohu vnímal ako nezaslúžený dar (Gal 1). Jeho nejasné slová v inom liste do Korintu navyše naznačujú, že mu neboli cudzie ani mystické zážitky (2 Kor 12). Varoval však pred privatizáciou chariziem. Adresátov poučuje, že všetky takéto dary pochádzajú z jedného zdroja. Udeľuje ich Boh, konkrétne Duch Svätý. A hoci je ich pôvod rovnaký, majú mnohorakú povahu. Ako stručný príklad ich tu Pavol aj niekoľko vymenováva. Charizmy sú rozličné a rôznorodé. Sú takpovediac prispôsobené jednotlivcovi.

Pravosť charizmy sa neurčuje podľa nadprirodzenej povahy, ale podľa užitočnosti pre ostatných. Zdieľať

Porovnávania sa na spôsob, kto z členov komunity je na tom po charizmatickej stránke lepšie preto nemá zmysel. Vonkajšie hodnotenie totiž zaniká pri spomenutom fakte rovnakého pôvodu týchto milostí. Ešte lepšie pochopenie zmyslu chariziem dodáva vysvetlenie ich účelu. Duch ich udeľuje na budovanie Cirkvi. Pravosť charizmy sa neurčuje podľa nadprirodzenej povahy, ale podľa užitočnosti pre ostatných. Ak sa ňou len získava pozornosť, je nanič. Boží dar môže pritom pôsobiť, ako sa dozvieme neskôr, aj pri naoko nevýrazných službách.

Dnešný text nám teda pomáha uvedomiť si viacero užitočných poznaní, ktoré môžeme uplatniť aj v našom cirkevno-náboženskom živote. Boh dáva charizmy. Tým, že všetky pochádzajú od neho, tvorí medzi „charizmatikmi“ jednotu. Charizmy majú mnohorakú povahu a sú určené na budovanie kresťanského spoločenstva. V tomto zmysle môže byť charizmatikom každý pokrstený člen Cirkvi. Každému z nich bolo niečo dané. Už to treba len nájsť a správne použiť.

Inzercia

Lukáš Durkaj

Autor je kňazom Košickej arcidiecézy a členom Centra pre štúdium biblického a blízkovýchodného sveta.

Foto: wikimedia

 

Centrum sa zameriava predovšetkým na výskum a vzdelávanie v oblasti biblických a blízkovýchodných vied s interdisciplinárnych presahom do iných oblastí, na popularizáciu vedeckého štúdia biblického a blízkovýchodného sveta, na biblický apoštolát a formáciu. Členmi Centra sú kňazi Košickej arcidiecézy zaoberajúci sa štúdiom biblického a blízkovýchodného sveta. Viac o Centre a jeho aktivitách na www.biblia.abuke.sk

Odporúčame

Blog
Stavať mosty je náročné

Stavať mosty je náročné

V posledných rokoch sa  na východe Slovenska veľa stavalo. Práce komplikovala potreba vybudovať množstvo mostov. Pre prepojenie miest boli nevyhnutné. Trvalo to dlho, ale malo to zmyslel.

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.