Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
01. január 2022

O duši ľudu v deň vzniku Slovenskej republiky

Dúha pod Lomnickým štítom zahaleným v oblakoch bola dnes dopoludnia počas mojej novoročnej prechádzky a modlitby znamením nádeje, že náš ľud znovuobjaví svoju dušu, aby mohol kráčať do budúcnosti v potrebnej jednote duchov, že preváži solidarita nad individualizmom. Pápež nám o tom v minulom roku povedal naozaj veľa.
O duši ľudu v deň vzniku Slovenskej republiky

Dnes je výročie vzniku našej vlasti, Slovenskej republiky. V ten rok 1993 som sa stal dospelým, dosiahol som 18 rokov života, zmaturoval som a bol som prijatý do kňazského seminára. Je tomu už 29 rokov. Dnešný deň je príležitosťou k zamysleniu sa nad dušou nášho ľudu, našej krajiny. Cirkev má zvláštnu úlohu, ktorú je povolaná splniť vo chvíľach krízy, a je ňou práve to, aby pripomenula ľudu jeho dušu, jeho potrebu rešpektovať spoločné dobro. Pripomína to pápež František v knihe "Poďme spolu snívať". Cirkev je katolícka a preto má schopnosť odhaliť veľa tvárí ľudu, veľa kultúr, pretože každý ľud má svoju vlastnú dušu. Nie je ľahké objaviť dušu ľudu. Nie je to logický pojem, ani politická kategória. Je to niečo mytologické v tom najlepšom zmysle slova, je to ovocie kľúčových momentov jeho dejín, kedy sa objaví v ľude solidarita, spolupatričnosť. Nemožno ho definovať zvonku, ale len zvnútra, intuitívne vojsť do jeho ducha, jeho srdca, jeho dejín a tradície.

Nie je ľahké objaviť dušu ľudu. Zdieľať

Počas ôsmich rokoch strávených v Taliansku som mal možnosť uvažovať o tom, čo tvorí našu dušu, dušu ľudu Slovenska. A uvažujem o tom dodnes. A počas pandémie som o tom rozmýšľal ešte intenzívnejšie pod vedením pápeža Františka, ktorý používa jezuitskú kategóriu "jednoty duchov", ktorá umožňuje konať viacerým jednotlivcom ako spoločné telo, napriek rozličnosti názorov, pohľadov, fyzického odlúčenia. Umožňuje konať ako bratia a sestry pre spoločné dobro. Dnes tak veľmi potrebujeme znovuobjaviť túto spoločnú "dušu" nášho ľudu. Je potrebné dať jej prevážiť nad individualizmom, ktorý nás rozdeľuje a ničí zvnútra. Potrebujeme to v Cirkvi i vo svetskej spoločnosti. Neviem, či sa mi podarilo uchopiť dušu nášho ľudu. Pápežova návšteva bola k tomu novou príležitosťou. 

Pápež na Slovensku urobil nepozorovane odkazy na mytológiu J.R.R. Tolkiena. Mnohým v slovenských prekladoch možno unikol odkaz na Tolkienovo dielo, ktorého je pápež vášnivým čitateľom. Okrem Tolkiena zaznel aj ďalší jeho obľúbený autor, Dostojevskij, v súvislosti so slobodou. Tolkien však zaznel ako mocný prostriedok objavenia duše putujúceho ľudu na Slovensku. V jeho príhovore v prezidentskom paláci pápež povedal: „Prišiel som ako pútnik do mladej krajiny s dávnou históriou, do zeme s hlbokými koreňmi, umiestnenej v srdci Európy. Naozaj sa nachádzam v „strednej zemi“, cez ktorú už toľkí prešli. Tieto územia tvorili hranicu Rímskej ríše a boli miestami vzájomného pôsobenia západného a východného kresťanstva; od Veľkej Moravy až po Uhorské kráľovstvo, od Československej republiky až po dnešok ste sa uprostred nie malého počtu skúšok dokázali pokojamilovným spôsobom integrovať a odlíšiť.“ 

Naozaj sa nachádzam v „strednej zemi“, cez ktorú už toľkí prešli. Zdieľať

„Stredná zem“ - po taliansky použil výraz „la terra di mezzo“ - je prekladom anglického „Middle Earth“. Týmto výrazom Tolkien označuje miesto, kde sa odohrávajú jeho mytologické príbehy a dejiny. Uprostred Stredozeme žije nenápadný malý národ Hobitov, malých ľudí s polovičnou veľkosťou. Je známe, že Tolkien sám sa identifikuje s dušou hobitov. K nim prichádza Gandalf ako pútnik, ktorý ich povoláva začleniť sa do veľkých dejín Stredozeme. Pápež vyzdvihol niektoré charakteristiky, ktoré máme spoločné s hobitmi: pohostinnosť, mierumilovnosť: „mierna a pohostinná povaha, typická pre slovenský ľud, tradičné pokojné spolunažívanie medzi vami“. Ocenil aj kontemplatívnu dušu nášho ľudu, teda bezprostredné vnímanie Božích vecí, čím môžme obohatiť aj Európu, v ktorej nachádzame príliš veľa abstrakcie a organizačnej efektivity.

Pápež vyzdvihol niektoré charakteristiky, ktoré máme spoločné s hobitmi: pohostinnosť, mierumilovnosť. Zdieľať

V roku 2013 vyšla v Taliansku kniha s názvom „Bratia a sestry, príjemné čítanie“ s podnadpisom „Literárny svet pápeža Františka“. Vedľa Manzoniho, či Dostojevského a ďalších autorov, pápež František číta oduševnene aj Tolkienovo dielo. Pápež si uvedomuje, že v celej mytológii a príbehu sa ozýva fakt, že človek nie je nehybný tvor, ale je stále povolaný k tomu, aby kráčal. Ak nevstúpi do tohto rozmeru, neguje sa ako osoba a korumpuje sa. Práve na ceste sa uskutočňuje dráma boja medzi dobrom a zlom. Človek, ktorý kráča, je na ceste k nádeji. Hobiti sú povolaní vydať sa na cestu, ktorá sa zdá byť neuskutočniteľná, od začiatku odsúdená na zlyhanie. Je to výzva čeliť moci, diabolskej moci prsteňa, ktorý úplne vyčerpáva vôľu, vysáva z nej silu ducha, musia čeliť tisícom ťažkostí, nebezpečných bytostí a nečakaných udalostí. Kým ľudia, čarodejníci a rytieri bojujú a ich veľké činy nie sú k ničomu, keď veľkí a vznešení Elfovia sa chystajú na odchod za more, pretože tomuto svetu už niet pomoci, hobiti sa vydávajú na cestu, ktorú ani nepoznajú, ale nikdy sa nezastavia. Totiž, kto sa vydá na cestu, kto prijme pozvanie a povolanie, kto sa nezastaví, ten nájde svoju cestu.

Sme krajina, ktorá bez krvipreliatia vytvorila bratskú krajinu s Čechmi po rozpade Uhorska, sme krajina, v ktorej sa pri sviečkovej manifestácii začal proces rozpadu komunistickej totality a revolúcia vošla do dejín ako "nežná" či "zamatová". Bez krvipreliatia a konfliktu sme sa zrodili ako samostatná krajina v roku 1993. Nemožno vidieť v duši nášho ľudu práve mieromilovnosť a pohostinnosť? V krátkych dejinách našej mladej krajiny s bohatou históriou sme videli momenty zomknutia, nielen pri športových výkonoch našich hokejistov, Sagana či Vlhovej. Aj v momentoch boja ochrany našej slobody, kedy sa zdalo, že opäť upadneme do autoritarizmu, či v momentoch, kedy treba odmietnuť korupciu, ale aj vo chvíľach, kedy treba brániť základné hodnoty. 

Inzercia

Aj pandémia je cesta pre nás všetkých, na ktorej sa vyplavuje na povrch dobro i zlo, ktoré je v nás. Preosieva sa autentickosť i naša malosť a úzkoprsosť. Hľadáme nádej, hoci budúcnosť je neistá. Aj teraz sa ukazuje rozhodujúci význam tých na okraji záujmu veľkých. A aj teraz Prozreteľnosť používa všetko na dobré, aj tam, kde by sme to najmenej čakali. Podelenie sa s láskou otvára širšie horizonty a pomáha kráčať svižnejšie, prekonávajúc predsudky a nedorozumenia. A pápež nám chcel pomôcť objaviť črty duše nášho ľudu: "A toto je črta, ktorá našla dobrú pôdu v tejto krajine, kde sa v škole učí naspamäť jedna báseň, ktorá okrem iného obsahuje veľmi peknú pasáž: „Ale keď na naše dvere zaklope ruka cudzia v úprimnej dôvere: kto je, ten je; či je on zblíza, či z ďaleka: Vo dne, v noci na stole dar boží ho čaká“ (Samo Chalupka, Mor ho!, 1864)." A pápež prišiel vyzvať tento malý národ, často nepovšimnutý v Stredozemi, aby mal účasť na nových dejinách Európy: „Tieto dejiny pozývajú Slovensko, aby bolo posolstvom pokoja v srdci Európy. A čo všetko naznačuje veľký modrý pás na vašej zástave, ktorý symbolizuje bratstvo so slovanskými národmi. Bratstvo potrebujeme, aby sme mohli podporovať integráciu, ktorá sa stáva stále dôležitejšou. Je naliehavé práve teraz, vo chvíli, keď po tvrdých mesiacoch pandémie očakávame, spolu s mnohými ťažkosťami, vytúžený nový štart ekonomiky, ktorému napomáhajú plány obnovy Európskej únie. Je tu však riziko unáhlenia sa a podľahnutia pokušeniu zisku, vyvolávajúcich prechodnú eufóriu, ktorá namiesto spájania rozdeľuje. Naviac samotné oživenie ekonomiky nie je dostačujúce vo svete, kde sme všetci prepojení, kde všetci obývame strednú zem. Kým na rôznych frontoch pokračujú boje o nadvládu, nech táto krajina naďalej potvrdzuje svoje posolstvo integrácie a pokoja a Európa nech sa vyznačuje solidaritou prekračujúcou jej hranice, ktorá by ju mohla dostať späť do centra dejín.“

Dvojkríž na našej štátnej zástave nesmie zostať nepovšimnutý. Od veľkomoravských čias svätých Cyrila a Metoda, na ktorých sa odvoláva aj naša ústava, cez uhorské dejiny, v ktorých dvojkríž stále zostáva symbolom prvej panónskej nezávislej štátnosti, ktorej základom sa stal arcibiskup-metropolita Metod, až po dnešné dejiny, je Cirkev znovu povolaná pomôcť vzbudiť v našom ľude dušu, jednotu duchov, vzájomnú solidaritu, ktorá zvíťazí nad individualizmom. Cirkev je akoby „sviatosťou, čiže znakom a nástrojom dôverného spojenia s Bohom a jednoty celého ľudstva” (Lumen gentium, II. vatikánsky koncil). Katolícka Cirkev priniesla po páde antického sveta dôležité prvky pre zjednocovanie nového sveta, ktorý sa v chaose po sťahovaní národov budoval na princípoch kresťanského univerzalizmu. 

Aj v 20. storočí, po hrôzach dvoch svetových vojen, sa katolícka Cirkev stala významnou silou tzv. “tretej vlny demokratizácie”, ako sa vyjadril Samuel Huntington, teoretik medzinárodných vzťahov na Harvarde. Cirkev prejavovala v desaťročiach po II. vatikánskom koncile až do dnešných dní starosť o to, aby zem a jej dobrá slúžili všetkým a o spravodlivosť medzi národmi. V povojnovom období Cirkev podporovala hodnoty nového liberálneho usporiadania sveta, založeného na ochrane ľudských práv, demokracii, právnom štáte, pluralizme a globalizovaní sveta. Sociálna náuka Cirkvi formulovala v tomto období princípy slobody človeka a jeho dôstojnosti a práv. Katolícki lídri povojnového obdobia ako boli Konrad Adenauer, Robert Schuman, Jean Monnet a Alcide de Gasperi, v súlade s prianiami pápeža Pia XII., položili základy na vytvorenie Európskeho spoločenstva, Európskej únie, aby sa zabránilo ďalšej vojne a zabezpečil sa mier v ekonomickej integrácii. A Cirkev a jej členovia aj dnes, v dobe rastúcej polarizácie, je znovu a znovu povolaná napomáhať komunikácii, jednote, a zmiereniu.

"...posolstvo evanjelia pre našu dobu – nielen ako „dedičstvo otcov“, ale aj ako cestu pretvárajúcu našu prítomnosť a ukazujúcu do budúcnosti..." (prezidentka SR, Z. Čaputová) Zdieľať

Potešili ma slová našej prezidentky pri privítaní pápeža Františka. Vyjadrila veľmi dôležitú vec, ktorá je rozhodujúca pri hľadaní duše nášho ľudu pre budúcnosť: „Myslím na Vaše slová, že „táto doba nie je len epochou zmien, ale je zmenou epochy“. [...] Kresťanstvo a katolícka cirkev sú po stáročia pevnou súčasťou našej kultúrnej identity. Vítame Vás ako nositeľa veľmi potrebnej inšpirácie pre budúcnosť ľudstva. Pre budúcnosť nášho Slovenska, aj pre budúcnosť kresťanstva v ňom je veľmi dôležitý spôsob, akým predkladáte posolstvo evanjelia pre našu dobu – nielen ako „dedičstvo otcov“, ale aj ako cestu pretvárajúcu našu prítomnosť a ukazujúcu do budúcnosti.“ Dnes sa pri mojej dopoludňajšej prechádzke v modlitbe ukázala dúha pod Lomnickým štítom zahaleným v oblakoch. Videl som v nej prísľub nádeje i vzbudila vo mne ochotu aj naďalej pracovať na tom, aby sme spoločne objavovali dušu nášho ľudu, ktorá nám pomôže prekonať individualizmus a kráčať spoločne. Verím, že aj v náročnom procese synodality, ktorý pôsobí hrozivo i sľubne zároveň, nám Duch Svätý pomôže budovať jednotu. On je Duch pokoja, ktorý nás nenechá na pokoji! Pozdravujem vás všetkých, ktorí sa nachádzate kdekoľvek, od Tatier k Dunaju, ale aj za hranicami!

Som rímskokatolíckym kňazom vyše 20 rokov, teraz farár v Bratislave-Petržalke vo farnosti Svätej rodiny, pokúšam sa nasledovať svätého Filipa Nériho. Slúžim aj na rôznych ďalších úrovniach života bratislavskej arcidiecézy. Som aj doktor filozofie. Očarila ma "teológia svätých", ktorá mi dáva spoznať krásnu tvár katolíckej Cirkvi. Prednášam metafyziku a filozofiu poznania na katedre filozofie RKCMBF UK v Bratislave. Pohybujem sa aj v rozličných médiách, hlavne v TV Lux. Túžim sa vyhnúť svetáctvu a zároveň pokušeniu vyzývať bojovne svet. Som skalopevne presvedčený, že Kristus najlepšie rozumie človeku.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.