Ján 21,20Peter sa obrátil a videl, že za nimi ide učeník,

Symbolika slov. Ak chcem, aby zostal, ..., čo teba do toho?

Dnešný svet je o informáciách. Ak chceme byť úspešní, potrebujeme vedieť, čo sa deje vo svete okolo nás, potrebujeme vedieť, aké plány majú tí druhí okolo nás, potrebujeme sa s nimi koordinovať alebo robiť niečo proti ich plánom, ak nám majú spôsobiť problémy.

A to strašne zamestnáva myseľ.

Ježiš nám tu hovorí o niečom úplne inom. Akoby hovoril: „Nestaraj sa o druhého.“

Pozor! Treba to správne pochopiť. O druhého sa musím starať. Musím sa starať o jeho potreby, o to, čím mu môžem prejaviť lásku. No nemám strácať čas a zamestnávať svoju myseľ tým, že budem špekulovať o svojom blížnom, čo asi má za lubom, aká budúcnosť ho čaká, ako mi môže prospieť alebo ublížiť, aké má plány on, aké má s ním plány Boh.

Ja sa mám starať o to, ako ja spoznám a splním Božiu vôľu. Na to som povolaný. Na to ma Boh poslal na tento svet. Nemám špekulovať o tom, akú má Boh úlohu pre moju manželku či deti. Akurát im nemám zacláňať v ich výhľade na Boha.

Ani ja si nemám dať zacláňať druhými v mojom pohľade na Boha.

Má to jednu výhodu. Oslobodzuje to. Ak niekto chce mať všetko pod kontrolou, ak chce vedieť, čo ten druhý plánuje, čo sa z plánov druhých hodí pre mňa, čo mi môže v ich plánoch uškodiť, to všetko poriadne zaťaží rozum a úplne vyplní čas. A čas je drahý. Mám len jeden život. Len jeden pokus. Len jeden pokus spoznať zmysel svojej existencie na tomto svete.

Ak ten čas vyplním špehovaním úmyslov druhých, nezostane mi čas hľadať zmysel svojho vlastného života. Preto Ježiš hovorí: „... čo ťa do toho?“. A akoby dodával: „Zver sa Mne. Dôveruj Mne. Ja ťa povediem. A to aj vtedy, keď to bude vypadať, že ťa vedú iní.“

Jeden z významných aspektov vôle Boha je, aby sme Ho my, kresťania, ohlasovali. Svojim životom aj svojim slovom. Aj dnes. Akokoľvek nám nadávajú do stredovekých tmárov a talibancov. Viera nemôže byť súkromná. To, čo v minulosti škodilo spoločnosti cez náboženské násilie a donucovanie, nebolo náboženstvo ani viera. To bolo sebectvo konkrétnych ľudí, ktorí používali slovo Boh iba na ovládanie druhých.

Svet obdivuje pokoru a lásku svätého Jána XXIII. a jeho úsmev. Pápež František je sympatický svojim postojom lásky bez odsudzovania. Viacerí mimo Cirkvi (ale aj niektorí v nej) zasa považujú Benedikta XVI. a svätého Jána Pavla II. za konzervatívcov, ktorí viac dbali o dogmy než o lásku k blížnemu. Ale títo pápeži nestoja proti sebe. Ak jeden hovorí o otvorení sa svetu a druhý o nesúdení blížnych, vôbec to neznamená, že sú otvorení na zmenu Biblie.

Bibliu a jej základné posolstvá nezmení žiadny pápež a žiadny koncil. Základným biblickým tvrdením je, že Boh je. A ak je Boh, tak sa nejako prejavuje v behu sveta. To je druhý biblický výrok. Tretie tvrdenie Biblie hovorí o tom, že Boh nás miluje a chce nás priviesť k sebe. A štvrtou axiómou je Jeho požiadavka na spoluprácu každého jedného človeka s Ním podľa - nazvime to - Jeho morálnych štandardov, či odporúčaní uvedených v Desatore, v Horskej reči, v požiadavkách chudoby, poslušnosti a čistoty a nakoniec v hlavnom príkaze lásky. A aj v mnohých ďalších biblických vetách o svätosti alebo dokonalosti.

A (aj) pre tieto požiadavky bol Kristus ukrižovaný. Lebo hovoril aj o morálke. Nikoho neodsúdil. Určite nie na trest kameňovania alebo vylúčenia zo spoločnosti. Vždy odpúšťal. Ale nikdy nezmenil nič na požiadavkách  Biblie.

Ján Pavol aj Benedikt možno vypadajú ako konzervatívci, ale vždy dokázali svoju lásku k blížnym. Nikdy nikoho neodsúdili, vždy odpúšťali a ich slová o kultúre smrti nemali a nemajú za cieľ odsúdiť ale ohlasovať. Keď Reagan nazval Sovietsky zväz „ríšou zla“, Rusi sa mohli uraziť a aj sa urazili. Ale dejiny nakoniec dokázali, že ich systém nebol udržateľný a padol. Nielen z ekonomických dôvodov ale aj z dôvodov morálnych.

Ak takzvaní konzervatívni pápeži hovoria o kultúre smrti v spojení s tlakom sexuality a sebectva v tomto veku, môžu sa sebeckí a na sexualite závislí ľudia urážať (aj sa urážajú), ale počkajme si na hodnotenie dejín. V súčasnosti pod vplyvom odhalení o sexuálnom zneužívaní slávnych herečiek producentami a režisérmi začínajú starnúci „liberálni ľavičiari“ hľadať spôsob, ako zadefinovať hranice, čo ešte muž vo vzťahu k žene môže a čo už nie. Zrazu zisťujeme, že sexuálna revolúcia minulého storočia napáchala aj škody a chceme nastaviť ďalšie regulácie, aby už ženy neboli zneužívané. Ale títo „liberálni ľavičiari“ to chcú regulovať zasa len ľudskými zákonmi - bez Boha. Ale bez Boha to nepôjde.

Jedno je isté. Konzervatívci dokázali a dokazujú, že aj milujú. A takzvaní „liberálnejší“ pápeži takisto nič v Biblii nemenia. Iba nás vyzývajú k láske a pokore tak, ako vyzýva k láske a pokore Kristus. Aby sme nemuseli ťažko a v podstate zbytočne vymýšľať nefunkčné regulácie a zákony o vzťahu medzi mužmi a ženami.

Čo ťa do toho, ak chcem, aby tento zostal? Ja mám s ním Svoje plány a o tie sa ty nestaraj. Staraj sa o seba, o dnešný deň, staraj sa o každodenný chlieb, o to aby si rástol v láske a v poznaní Mňa. Hovor o Mne, že Ja žijem a ty žiješ vo Mne.

A ešte maličká poznámka. Ježiš hovorí: „Ak chcem...“  Nehovorí:  „Ak chce Otec...“ Lebo On a Otec sú Jedno. To, čo chce Ježiš, to chce aj Otec. To, čo chce Otec, to chce aj Ježiš.

To je jednota, čo!

Tak sa máme milovať aj my.