Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
21. december 2021

Michal Hospodár: Venovať čas svojej rodine je príkaz neba

Michal Hospodár: Venovať čas svojej rodine je príkaz neba

Autorka: Miroslava Hnátová

Osem rokov bol hovorcom gréckokatolíckej eparchie. Momentálne pôsobí už 19 rokov na Gréckokatolíckej teologickej fakulte Prešovskej univerzity, kde prednáša predovšetkým Pastorálnu teológiu, ale aj pomocné disciplíny ako Katechizmus Katolíckej cirkvi a Pastoračnú prax pre bohoslovcov. Venuje sa aj oblasti rodiny, keďže rodina je podľa jeho slov v súčasnosti ohrozená a má byť v prioritnej starostlivosti každého kňaza. Je zároveň duchovným aj biologickým otcom. Je kňazom, manželom a otcom štyroch detí (troch synov a jednej dcéry, ktorú už majú v nebi). S Michalom Hospodárom sme sa rozprávali o komplementarite fyzického a duchovného otcovstva, o výzvach, ktoré mu pripravilo otcovstvo aj o vzore otca v postave svätého Jozefa a odovzdávaní viery v rodine. 

Ste duchovným otcom ako kňaz, ale zároveň aj otcom v biologickom slova zmysle. V čom vidíte komplementárnosť, vzájomné doplnenie fyzického a duchovného otcovstva?

Východná cirkev je špecifická tým, že ženatý muž môže prijať kňazstvo, a teda žije naplno rodinný aj kňazský život. Niekomu sa to môže zdať nezlučiteľné, ale stáročia to takto funguje. Ako sa to dá? Tým, že manželstvo aj kňazstvo prijímame ako dar. Nebolo by správne, ak by sme žili jedno povolanie na úkor druhého. Prvé povolanie nie je vážnejšie ako to druhé. Gréckokatolícky ženatý kňaz sa musí seba pýtať, kedy viac akcentovať manželský život a kedy svoje kňazstvo. A to záleží od konkrétnej situácie. Niekedy musí kňaz viac času venovať rodine, inokedy prichádzajú v kňazskej pastorácii situácie, kedy je potrebné dať prednosť kňazskej službe. Tieto situácie prináša život a s manželkou sme sa postupne naučili vyvažovať rodinný život a službu Cirkvi. Ženy, ktoré vstupujú do takého manželstva, majú tiež istý typ povolania a chápu, že svoje plány a predstavy musia zosúladiť s tým, čo je dôležité pre manžela s kňazským povolaním a poslaním. 

Ako prežívate svoje duchovné aj fyzické otcovstvo?

Duchovné otcovstvo prežívam ako každý kňaz, aj keď je trochu špecifické tým, že neslúžim už tak naplno vo farnosti, keďže som takmer denne na fakulte. Kňazstvo je povolanie na celý život. Je to povolanie, kde človek „pracuje” s ľudským srdcom, dušou človeka. Ako lekár-kardiochirurg, keď operuje ľudské srdce, tak my kňazi sviatosťami „operujeme” v ľudskom srdci tie duchovné záležitosti. Samozrejme, len ako prostredníci, cez ktorých pôsobí Božia moc. Fyzické otcovstvo je tiež zaujímavá cesta, ktorú nikdy nemáte dopredu prebádanú (úsmev). Keď vstupujeme do manželstva, máme svoje predstavy a plány, a postupne sa učíme, tak ako u svätého Jozefa, o ktorom ešte budem hovoriť, že ľudské a Božie predstavy sa nemusia hneď zladiť. Otcovstvo prežívam ako dar, obzvlášť, keď vidím, koľkí manželia sa v poslednom čase nemôžu stať rodičmi. My sme mali milosť stať sa rodičmi, a preto sa snažím napĺňať to fyzické otcovstvo zodpovedným prístupom k rodičovstvu. Máme to už viac-menej za sebou, keďže deti sú už dospelé a teraz žneme, čo sme zasiali. Samozrejme, vidíme aj nedostatky, čo sme mohli ako rodičia urobiť lepšie. 

Práve v tom môže byť priestor pre vaše duchovné otcovstvo. Odovzdať ako kňaz iným rodinám, čo ste sa pri svojich deťoch naučili…

To áno. Človek sa učí. Nikto sa nenarodí otcom, ako to pripomína aj Svätý Otec František, ale otcom sa stáva. Ja som sa stal otcom v 24 rokoch. Študoval som v bratislavskom seminári v období totality a do manželstva som išiel nepripravený. Preto hovorím o dozrievaní a o škole života. Ale ak máte určitú ľudskú zrelosť a napojenie na Boha, všetky prekážky sa dajú zvládnuť a sú školou pre váš rast. 

Aké výzvy vám pripravilo otcovstvo?Kde ste najviac vnímali vašu školu života a osobný rast v otcovstve?

Každý mladý pár sa teší obzvlášť na ich prvé dieťa. Je to prirodzené tešiť sa na potomstvo. Pri prvom tehotenstve sa zistilo, že naše dieťa je postihnuté rázštepom chrbtice a ochorením mozgu (hydrocefalus). Lekári nám jasne odporúčali potrat, ale my sme o naše dieťa bojovali. Narodila sa nám dcéra, o ktorú sme sa starali osem rokov. Manželka bola mamou aj zdravotnou sestrou v jednej osobe. Navonok by sa zdalo, že je to prehra, ale naša dcéra nás naučila vážiť si život. Ako otca ma naučila, že nie je automatické stať sa otcom dokonalého dieťaťa, kde je všetko skvelé. Naša dcéra nás učila pokore a ako vďaku za to, že sa o ňu staráme, nám venovala jemný úsmev. Keď ako osemročná zomrela, uvedomovali sme si, že už máme orodovníčku v nebi, aj pre našich ďalších troch synov, ktorí sa narodili zdraví. To bola pre nás silná životná výzva a sme vďační, že sme ju zvládli a môžeme povedať, že sme zostali pevní a verní našim hodnotám.

Prežívali sme Rok svätého Jozefa, ktorý nás viac upriamil na postavu svätého Jozefa ako muža a otca rodiny. Kým je svätýJozef pre vás? Čím inšpiruje vás a vašu rodinu?

Svätý Jozef je pre mňa sympatický obyvateľ neba (úsmev). Ak by náš pápež nevyhlásil Rok svätého Jozefa, pravdepodobne nad ním veľmi neuvažujeme, pretože nie je na prvý pohľad výraznou postavou vo Svätom písme. Keď skladáme obraz jeho života, tak viac o ňom nevieme ako vieme. To, čo o ňom vieme, nám však dáva možnosť vykresliť obraz tichého, pokorného, statočného muža, ktorý vzal svoje povolanie vážne a ktorý dal vo svojom živote Boha na prvé miesto. V našej rodine máme veľkú úctu k svätému Jozefovi, sme aj členmi Spolku svätého Jozefa, patróna dobrej smrti, kde sa modlíme k svätému Jozefovi, aby vyprosil dobrú smrť tým, ktorí umierajú. Pre mňa ako muža a otca je svätý Jozef vzorom ako ochranca rodiny. Je prototypom tichého, ale mocného a zodpovedného ochrancu Svätej rodiny. Biblický model nám ukazuje Jozefa ako hlavu rodiny. Jemu anjel zjavoval, čo má robiť... Jozef riadil záchranu Ježiša pred Herodesom, určoval, kedy a ako odídu do Egypta a kde sa usadia. A to je prirodzené pre muža ako hlavu rodiny. Svätý Pavol píše, že: muž je hlavou ženy ako Kristus je hlavou Cirkvi (porov. Ef 5, 22). Dnešný svet s prehnanou emancipáciou žien rúca práve túto rolu muža ochrancu, ktorý chráni ženu. 

S podriadenosťou môžu mať ženy problém. Ako správne interpretovať podriadenosť, poslušnosť žien voči mužom?

V sobášnom obrade Gréckokatolíckej cirkvi ženy okrem lásky, vernosti a manželskej úcty sľubujú aj poslušnosť. Bez poznania kontextu to môže evokovať akúsi diskrimináciu a rozdiel v dôstojnosti medzi mužom a ženou. Ale znovu zopakujem slová svätého Pavla: „muž je hlavou ženy“. Ak je muž hlavou ženy, to znamená, že v zásadných životných otázkach má od Boha dané, aby v rozhodujúcich momentoch bol určujúcim činiteľom pre život v rodine. Žena má svoje špecifické danosti, a ak cíti lásku muža, nemá problém podriadiť sa, lebo vie, že tak robí pre dobro celej rodiny. 

O svätom Jozefovi vieme zo Svätého písma málo, bol skôr v úzadí. Poľský spisovateľ Jan Dobraczyński v knihe Tieň Otca opisuje Jozefa prostredníctvom obrazu tieňa. Muži však zo svojej povahy chcú byť lídrami, nie tieňmi. Ako chápať ten obraz tieňa?

Pre muža je ťažké byť v tieni. Pre neho je prirodzené, že chce byť uznávaný a úspešný. Muž chce budovať svet viditeľným spôsobom. Boh túto túžbu muža do určitej miery koriguje, keď poukazuje pri svätom Jozefovi na to, že odovzdávanie života je často spojené aj so skrytou prácou pre dobro rodiny. Niekedy stačí len tráviť čas so svojou rodinou, vypočuť si manželku, zahrať sa s deťmi. Svätý Jozef je pre súčasných otcov príkladom aj v tom, že mal čas na svoju rodinu. Venovať čas svojej rodine je príkaz neba. 

Inzercia

Hovorí sa o kríze otcovstva 21. storočia. Je príčinou práve tento nedostatok času, ktorí otcovia venujú rodinám?

Áno, ale súvisí to s tým, že chýba autorita otca. Pozemský otec je predĺženou autoritou nebeského Otca, preto mu patrí autorita. Samozrejme, zdravá autorita, ktorá je správne chápaná. Zakladá sa na tom, že rodič aj deti sú podriadené Bohu. Ak chýba autorita, chýba aj poslušnosť, podriadenosť, dobrá výchova a upadáme do krízy otcovstva. Do veľkej miery táto kríza závisí od toho, že sme zo svojich životov vynechali najvyššiu autoritu –Boha. 

Čím môže svätý Jozef inšpirovať mužov a otcov 21. storočia?

Tým, že prijal svoju rolu otca. Keď muž neprijme rolu otcu, považuje ju za druhoradú a výchovu necháva na manželku, ako otec zlyháva. Svätý Jozef si uvedomil, že po Bohu je najväčšou hodnotou rodina, preto prijal úlohu byť ochrancom a starostlivým pestúnom Ježiša a pracoval iba natoľko, aby zabezpečil rodinu. Pre svätého Jozefa bolo primárne to, aby sa podriadil Božej vôli. Svätý Jozef mal tzv. „abrahámovskú“ vieru, ktorá spočívala v poslušnosti a odovzdanosti. Nehľadal vlastné riešenia, ale bol podriadený Božiemu plánu, aj vtedy, keď mu nerozumel. K takému postoju viery nám dnes často chýba vnútorná odvaha.

Poslušnosť a odovzdanosť do Božej vôle nie sú vlastnosti príťažlivé pre tento svet. Ako ich správne chápať?

Už som spomínal slová svätého Pavla, že muž je hlavou ženy. A teraz pokračujem v nasledovnej gradácii, že hlavou muža je Kristus. A hlavou Krista je Boh. To, že muž je hlavou ženy, neznamená, že je nespútaným vládcom v rodine. Je autoritou vtedy, ak on je poslušný Kristovi. Vtedy sú jeho rozhodnutia správne a je požehnaním pre svoju rodinu. Ak hlavou muža je Kristus, vtedy môže byť on hlavou ženy. Tá autorita je vzájomne prepojená –žena je podriadená mužovi, tak ako je muž podriadený Kristovi a Kristus Bohu. 

Špecializujete sa na problematiku odovzdávania viery. Aké máte skúsenosti s odovzdávaním viery v dnešných rodinách? 

Sme svedkami toho, že viera sa odovzdáva ťažšie, pretože mnohí rodičia si myslia, že stačí, aby deti priniesli do chrámu na prípravu k sviatostiam, a tým je ich úloha splnená. Keď deti prichádzajú na prípravu sviatostí, často sa nevedia ani kresťansky pozdraviť a prežehnať sa. My ako kňazi nenahradíme to, čo sa zanedbalo v rodine. Dieťa má sať s materským mliekom aj povedomie prítomnosti Boha v jeho živote a naučiť sa základným prejavom náboženského života. Ak to tak v rodine nefunguje, je pre nás kňazov ťažké zakoreniť vieru v srdci dieťaťa. Podobne, ako sa od detstva v rodine odovzdáva nejaké remeslo, mala by sa odovzdávať aj viera. A to je výzva pre rodičov. Aby prijali hodnotu viery ako dôležitú súčasť ich životov, ktorú je potrebné odovzdávať deťom odmala. Príprava na prijatie prvej svätej spovede a Eucharistie má byť vštepovaná do pripravenej pôdy srdca dieťaťa, ktoré bolo už doma formované v atmosfére viery.

Práve otec má byť vzorom viery v rodine. Ako môžeme do tejto problematiky aplikovať svätého Jozefa?

V Starom zákone bol otec rodiny zodpovedný za náboženskú výchovu v rodine. Ak sa výchova nedarila, otec sa začal modliť, postiť a pýtať sa Boha, kde robí chybu. Otec v Starom zákone bol učiteľom modlitby, katechétom a svojim deťom rozprával hlavné biblické príbehy. Prioritná úloha otca bola zvestovať deťom veľké Božie skutky, prostredníctvom ktorých židovský národ rozumel existencii a prítomnosti Boha. Dnešní otcovia v tomto zaostávajú, respektíve zlyhávajú. Otec rodiny potrebuje byť napojený na Boha, ktorý je Otcom a od neho pochádza každé iné otcovstvo. Podobne ako svätý Jozef, otec má byť nielen ochrancom, ale aj učiteľom a kňazom vo svojej rodine, pretože každý pokrstený je nositeľom všeobecného kňazstva, vyplývajúceho z krstu.Tu je svätý Jozef žiarivým príkladom náboženského vodcu rodiny, u ktorého hlboký základ života viery je nespochybniteľný. Spomeňme si len na epizódu putovania nazaretskej rodiny do jeruzalemského chrámu, ktorá každoročne tvorila súčasť života ich viery. Otec v rodine je zodpovedný za to, aby chránil rodinu voči rozrieďujúcim útokom na vieru a aby svojou autoritou a modlitbou pomáhal odovzdávať hodnotu viery a udržiavať oheň viery v rodine, a tak splnil hlavné poslanie, ktoré má od Boha.

 

Blog Zastolom.sk vychádza v spolupráci s denníkom Postoj, pripravuje ho občianske združenie Slovenská asociácia kresťanských rodín (SAKRO). Našu činnosť môžete podporiť nákupom v našom eshope alebo finančným darom.

Portál www.zastolom.sk sprevádza kresťanské rodiny na ceste viery. Robí tak prostredníctvom online magazínu, rozširovaním zoznamu odporúčaných psychológov, budovaním Facebookovej komunity, vymýšľaním a vyrábaním konkrétnych nástrojov na slávenie liturgického roka v rodine, ktoré ponúka vo svojom eshope. Nové články od septembra 2020 publikuje na Postoji.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Blog
Rómov sa nezbavíme

Rómov sa nezbavíme

Rómovia, ktorých niektorí volajú Cigánmi. Pre niekoho skupina neprispôsobivých ľudí na východe a pre niekoho susedia. (Ne)vieme ich tolerovať v nákupných centrách, u lekára.

Denník Svet kresťanstva