Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
23. október 2021

Kritéria pre veľkňaza

30. nedeľa v Cezročnom období cyklu B nám v druhom čítaní opäť ponúka niekoľko veršov z Listu Hebrejom. Ak by sme si však tento úryvok zasadili do textového kontextu celej knihy, zistíme, že ide o priame pokračovanie toho, čo sme na liturgii počuli pred týždňom. Na základe tradičného názoru niektorých biblistov sa tam veršom Hebr 4,14 začína časť listu, v ktorej sa autor zaoberá témou Ježišovho kňazstva, ktorá je jednou z nosných pre celý spis vôbec. Toto delenie však nemožno považovať za definitívne, keďže sa motív Ježiša veľkňaza objavuje už aj v skorších veršoch (porov. Hebr 2,17; 3,1).
Kritéria pre veľkňaza

Zamyslenie k evanjeliu tejto nedele si môžete prečítať tu.

Každý veľkňaz, vybratý spomedzi ľudí, je ustanovený pre ľudí, aby ich zastupoval pred Bohom, aby prinášal dary a obety za hriechy a mohol mať súcit s nevedomými a blúdiacimi, pretože aj sám podlieha slabosti. A kvôli nej musí prinášať obety za hriechy, ako za ľud, tak aj za seba samého. Ale túto hodnosť si nik nemôže prisvojiť sám, len ten, koho povoláva Boh tak ako Árona. Tak ani Kristus sa neoslávil sám, keď sa stal veľkňazom, ale ten, ktorý mu povedal: „Ty si môj syn, ja som ťa dnes splodil;“ ako aj na inom mieste hovorí: „Ty si kňaz naveky podľa radu Melchizedechovho.“ (Hebr 5, 1-6) Zdieľať

V každom prípade sa svätopisec v prvých veršoch 5. kapitoly zameriava na obhajobu Kristovej kňazskej hodnosti. Pripomenúť pritom treba, že ak tu hovoríme o kňazoch, tak autor ako aj jeho prvotní čitatelia mali na mysli Zákonom inštitucionalizovanú úzku skupinu v rámci Židovskej spoločnosti, ktorá mala výhradné postavenie pri vykonávaní kultu. Na základe tejto skúsenosti a vlastnej interpretácie nám teda naša perikopa konkrétne ponúka dve kritéria, ktorých splnením môžeme Ježiša uznať za veľkňaza. Len ešte na vysvetlenie: slovo veľkňaz sa v tomto liste pri Kristovej osobe používa často práve preto, že aj v praxi bol u Hebrejov v jednom čase v úrade vždy iba jeden najvyšší z kňazov nazývaný „veľkňaz“. Tým sa postavenie veľkňaza spája s Ježišom na základe jedinečnosti.

Postavenie veľkňaza sa s Ježišom spája na základe jedinečnosti. Zdieľať

Prvé kritérium autora našich riadkov nadväzuje na skoršie verše a teda na už spomínanú lekciu z minulej nedele (Hebr 4,14-16). Ide o kňazovu ľudskosť a súcit. Bolo totiž jasné, že akokoľvek sa starozákonní kňazi a veľkňazi snažili posvätiť cez odlúčenia seba od ostatných, vždy u nich išlo o ľudí náchylných upadnúť do rovnakých hriechov ako ľud, ktorému slúžili. Zjavnou ilustráciou tohto stavu bol fakt, že kňazi museli vykonávať odprosujúce obety aj za svoje hriechy. Túto zahanbujúcu poškvrnu však list pri aplikácii na Ježiša interpretuje pozitívne. Keďže v žiadnom prípade nemožno hovoriť o Kristovej hriešnosti, vyzdvihuje sa fakt jeho ľudskosti. Tým, že sa Boží Syn stal jedným z pomedzi ľudu, ho uschopnilo so slabými hriešnikmi spolucítiť (porov. Hebr 4,15). Svoje kňazstvo tak vykonáva aj ľudským spôsobom pre ľudí.

Ježiš svoje kňazstvo vykonáva ľudským spôsobom pre ľudí. Zdieľať

Pri druhom kritériu je to ale zložitejšie. Podľa starozákonných predpisov sa kňazom mohol stať iba ten, kto patril do mužskej línie potomkov prvého Bohom vyvoleného veľkňaza, Mojžišovho brata Árona. Ten pochádzal z kmeňa Lévi. Novozákonná tradícia však konzistentne hovorí, že Ježiš bol potomkom kráľa Dávida, ktorý bol členom kmeňa Júda a teda sa nemohol v žiadnom prípade radiť ku kňazom. Riešením tohto problému sa v liste obšírnejšie zaoberajú ďalšie state (porov. Hebr 7,14). Náčrt na iné možné východisko však máme už tu. Svätopisec ho, nie prvý ani poslednýkrát, ponúka cez svoj osobitý štýl výkladu Biblie, ktorým sa pravdepodobne inšpiroval z tradičného rabínskeho spôsobu exegézy. Ako podklad si vybral dva verše z Knihy Žalmov. Prvým citovaným textom (Ž 2,7) identifikuje Božieho Syna s mesiášskym kráľom. Zatiaľ je všetko jasné. Druhý verš pochádza zo Žalmu 110, na ktorý s obľubou okrem listu Hebrejom odkazujú aj mnohé iné miesta Nového Zákona (porov. Mt 22,44; 26,64, Mk 12,35, Lk 20,41; 22,69, Sk 2,34; 1 Kor 15,25, 1 Pt 3,22 a.i.). Samotný text Žalmu však pôsobí veľmi nejasne, až tajomne. Aj v ňom je ústrednou postavou víťazný mesiášsky kráľ, ktorého Boh volá svojim Synom. V liste citovanom v. 4 však tohto Mesiáša bez konkrétneho mena Boh ustanovuje aj za kňaza. A to navyše na základe inej ešte tajomnejšej postavy z knihy Genezis (14,17-20) s menom Melchizedech, ktorej sa náš autor naplno venuje v k. 7. Sústreďujúc sa ale na postavu Mesiáša, si pozorný čitateľ Starého Zákona spomenie, že kňazskú úlohu v čase po Áronovi na seba brali aj nekňazi. Osobitne tu do kontextu zapadajú králi Dávid (porov. 2 Sam 6,17) a Šalamún (porov. 1 Kr 8). Koncept spojenej úlohy panovníka a veľkňaza nebol na starobylom oriente vôbec výnimočný. Prepojením týchto dvoch žalmových veršov sa takto prezentuje logika argumentu, že s Ježišovým povolaním za Mesiáša ho Boh ustanovil aj za veľkňaza.

Ježišovo kňazstvo je integrálnou súčasťou jeho mesiášskeho poslania vyslobodiť svoj ľud z otroctva všetkého zlého. Zdieľať

Naše dnešné nedeľné čítanie nám teda čiastočne naznačuje, akým kňazom je Ježiš. Nejde uňho o polobožskú osobu, ktorá sa nad ostatnými nadraďuje. Hoci sa nikdy nekontaminoval hriechom, predsa pochádza spomedzi ľudí a chápe ich slabosti. Jeho kňazstvo je navyše integrálnou súčasťou mesiášskeho poslania vyslobodiť svoj ľud z otroctva všetkého zlého. Nech nám tieto zistenia pomôžu lepšie vnímať Jeho pôsobenie u veriacich, ktorí sú pomazaní za krstných a služobných kňazov.

Lukáš Durkaj

Autor je kňazom Košickej arcidiecézy a členom Centra pre štúdium biblického a blízkovýchodného sveta.

Foto: wikimedia

Inzercia

Centrum sa zameriava predovšetkým na výskum a vzdelávanie v oblasti biblických a blízkovýchodných vied s interdisciplinárnych presahom do iných oblastí, na popularizáciu vedeckého štúdia biblického a blízkovýchodného sveta, na biblický apoštolát a formáciu. Členmi Centra sú kňazi Košickej arcidiecézy zaoberajúci sa štúdiom biblického a blízkovýchodného sveta. Viac o Centre a jeho aktivitách na www.biblia.abuke.sk

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.