Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
15. október 2021

Reflexia nad slovami pápeža Františka o kontemplácii

Pápež František na Slovensku ocenil našu kontemplatívnu črtu. Čo mal na mysli? Sviatok svätej Terézie z Avily, veľkej učiteľky kontemplácie, nás pozýva zamyslieť sa nad tým, čo je to kontemplácia a čo mal pápež na mysli.
Reflexia nad slovami pápeža Františka o kontemplácii

„Rozlišovací znak slovanských národov, ktorý by ste si spoločne mali zachovať, je kontemplatívna črta, ktorá ide nad rámec filozofických a teologických konceptualizácií, vychádzajúc zo skúsenostnej viery, ktorá vie prijať tajomstvo. Pomáhajte si pestovať túto duchovnú tradíciu, ktorú Európa tak veľmi potrebuje; zvlášť má po nej smäd cirkevný západ, aby znova našiel krásu adorácie Boha a dôležitosť nevnímať spoločenstvo viery predovšetkým na základe programovej a funkčnej efektívnosti.“ (Pápež František, Príhovor Svätého Otca pred členmi Ekumenickej rady cirkví, Apoštolská nunciatúra, 12. 9. 2021, Bratislava) Zdieľať

   Jeden mladík z mojej farnosti pri našich rozhovoroch na hlbšie témy, ktoré obyčajne nadhodíme uprostred bežnej konverzácie, sa zvykne odmlčať a zamyslieť, a pritom niekedy v rozpakoch zvykne inteligentne poznamenať: „No to bolo asi hlboké.“ Táto jeho poznámka dobre vyjadruje naše rozpaky pred pravdami, ktoré sú väčšie ako my a ktoré nás zasiahnu, hoci im celkom nerozumieme, ale intuitívne vnímame, že sú to hlboké pravdy. Podobné rozpaky pociťujeme aj pri príhovoroch pápeža Františka na Slovensku. Sme pozvaní sa k nim vracať, snažiť sa hľadať hĺbku ich obsahu a lepšie im porozumieť. Svätý Otec vyslovil slová o kontemplácii v kontexte jeho úvah o potrebe znovuobjavenia pravej slobody a v kontexte snahy o jednotu medzi kresťanmi. Najprv si treba všimnúť, čo znamená kontemplácia, a potom si môžeme všimnúť, ako sa táto kontemplatívna črta môže stať obohatením Európy v hľadaní pravej slobody a jednoty.

Kontemplácia vo všeobecnosti 

    Jestvuje niekoľko definícií kontemplácie. Všetky charakterizujú kontempláciu ako prenikavý, celkový, zjednocujúci a milujúci pohľad ducha, ktorým sa pripútava k nazeranej skutočnosti. Nejde o akýsi iracionálny zážitok, ide o poznanie pravdy, či skôr nazeranie pravdy. Duch takto však hľadí na pravdu nie rozumovým uvažovaním cez vedecké, filozofické či teologické pojmy, úvahy, argumenty, analýzy, dôkazy a abstrakcie, ale jednoducho, takmer intuitívne, skúsenostne. Preto je kontemplácia takmer nevyjadriteľná slovami, či pojmami. Je to ako pohľad s otvorenými ústami, ktoré by chceli vyjadriť túto hlbokú skúsenosť, ale nenachádzajú slová. Keď už má niečo z tejto skúsenosti vyjadriť, utieka sa radšej k symbolom, obrazom, umeniu, či poézii. Kontemplácia je celkovým pohľadom na skutočnosť v tom zmysle, že je živou syntézou úlomkovitých pohľadov, ktoré duch dosahuje trpezlivým hľadaním a skúmaním skutočnosti. Pri rozumovom uvažovaní duch objavuje skutočnosť prostredníctvom ideí. Pri kontemplácii sa duch pripútava k realite priamo, bezprostredne, v jednoduchosti. Skloní sa takpovediac v úžase pred realitou, ktorá ho fascinuje svojou pravdou, dobrom a krásou.

    Svätý Otec povedal, že slovanské národy sú charakterizované touto kontemplatívnou črtou. Je to skutočne tak? V slovanských národoch, v ich literatúre či filozofii, skutočne pozorujeme menej špekulatívnych filozofických a teologických diel než v iných európskych krajinách, akými sú Taliansko, Francúzsko, či Nemecko. Keďže vyučujem najabstraktnejšie filozofické predmety, akými sú metafyzika či filozofia poznania, a študoval som tieto veci v Ríme, môžem z vlastnej pedagogickej skúsenosti povedať, že v slovenčine dokonca ani nemáme vybudovanú jasnú terminológiu, ktorá by nám umožnila vyjadriť tieto abstraktné veci. Neboli sme na to v dejinách zvyknutí. Máme však veľkú tradíciu básnickej či naratívnej literatúry. Pápežom citovaný Dostojevskij či Samo Chalupka sa vyjadrujú práve týmto spôsobom. Slovensko sa nachádza v strede ako most medzi východom a západom, a preto na nás vplýva aj západný dôraz na abstraktné a pojmové vyjadrovanie, na efektivitu, organizáciu, ale drieme v nás aj kontemplatívna duša slovanských národov, ktorá miluje poetické, naratívne, symbolické, umelecké vyjadrovanie.

Druhy kontemplácie

    Po tomto všeobecnom úvode je dobré pre lepšie pochopenie kontemplácie ešte upozorniť na jej rozličné druhy a stupne. Skvelé zhrnutie nájdeme v jednom z najlepších diel o duchovnom živote, aké boli napísané v 20. storočí, v knihe, ktorú pápež František veľmi miluje a pravidelne číta (pred časom ju na Vianoce daroval všetkým pracovníkom Vatikánu). Blahoslavený Eugén Mária od Dieťaťa Ježiša v tejto knihe s názvom Chcem vidieť Boha (vo francúzskom origináli Je veux voir Dieu) rozlišuje štyri druhy kontemplácie: estetickú, vedecko-filozofickú, teologickú a nadprirodzene vliatu. Ešte by som dodatočne aj v duchu celej tejto knihy a jej názvu doplnil poslednú, definitívnu – ktorá je zmyslom ľudského života – kontempláciu blaženého videnia Boha v nebi.

    Prvú estetickú kontempláciu môže prirodzene zažiť každý človek. Predstavme si, že stojíme na útese pred nesmiernosťou oceánu. Pohľad zachycuje podrobnosti: niekoľko rybárskych člnov, na obzore väčšiu loď, modrú farbu trblietajúcu sa vo vlnách, ľahko sa pohybujúca masa vôd, široký a hlboký obzor. Oči sú uchvátené, detaily sa strácajú v jednotnom pohľade. V tomto predstavení (alebo ako to Česi trefne vyjadrujú slovom „podívaná“) sa vynára život, ktorý prýšti z pohybujúcej sa masy a z obzorov otvárajúcich sa do nekonečna. Estetická emócia upokojuje zmysly a znehybňuje pohľad, ktorý prestane prebiehať po jednotlivostiach, ktoré táto scenéria poskytuje. Duch sa začne sústrediť na celkový pohľad, ktorý ho obohacuje o dojmy, napĺňa ho celým životom, všetkým, čo vyvoláva a čím sa duch nabíja. Je to globálne nazeranie, ktoré prehliada detaily a sústredí sa na celkovú živú realitu, do ktorej preniká a zachytáva ju, pretože ju miluje. Na chvíľu som zakúsil kontempláciu, ktorá môže mať na môj nasledujúci intelektuálny a duševný rozvoj veľký vplyv. Takáto kontemplácia sa týka zmyslového poznania a vyvoláva estetickú emóciu. Je to najnižší stupeň kontemplácie.

    Druhú vedeckú či filozofickú kontempláciu môže tiež zažiť každý človek na úrovni rozumu. Je to intelektuálna kontemplácia. Je to kontemplácia filozofa. Filozof prichádza k myšlienke, pojmu, kategórii, ktorý zrazu robí pochopiteľným to, čo predtým v jednotlivostiach bolo zahmlené a zmätené. Nachádza poriadok v chaose myšlienok a skúseností. Je to aj kontemplácia vedca, ktorý v zákonitosti nachádza vysvetlenie všetkého. Je to radostné heuréka, ktoré ponúka jednotný pohľad do reality, ktorú predtým zakusoval v jednotlivých nezrozumiteľných skúsenostiach. Filozofický princíp či vedecký zákon žiari pred mysľou filozofa či vedca a ponúka radostnú syntézu, živú, obsažnú, jednoduchú, vysvetľujúcu, ktorá priťahuje a drží. Myslitelia tento princíp obdivujú, milujú, skúmajú a analyzujú a zároveň vnímajú všetky prísľuby do budúcnosti, ktoré obsahuje. Filozof i vedec majú v tom záľubu. To sa odráža i v samotnom pojme filozofia, ktorá vyjadruje lásku k múdrosti, či samotný latinský výraz pre múdrosť sapientia, ktorá naznačuje „chutnú vedu“. Filozof či vedec je takto „okúzlený“ realitou, na ktorú hľadí novým pohľadom. 

    Tretiu kontempláciu, teologickú kontempláciu, môžeme zakúsiť na úrovni nadprirodzených zjavených právd viery. Môže ju zažiť nielen teológ, ktorý usilovne študuje Božie Slovo, zjavené pravdy vyjadrené v dogmatických formuláciách, ale aj bežný veriaci, ktorý číta a počúva Božie Slovo a ktorý sa učí formulácie viery z katechizmu a rozjíma o nich. Teológ býva vo vytržení nad úžasom a svetlom, ktoré nachádza v Zjavení, v úvahách nad jednotlivými špekulatívnymi pravdami a formuláciami obsahov viery, ktoré sú naplnené svetlom a životom. Veriaci sa takto pozastavuje nad niektorou vieroučnou pravdou či scénou z Evanjelia. Pri rozjímaní sa veriaci zrazu napríklad ocitne v pohľade upriamenom na Ježiša v Getsemanskej záhrade. Vníma postupne každý detail Ježiša, ktorému stekajú z tváre kvapky krvi zmiešané s potom . Odhaľuje strašnú drámu boja ľudskej prirodzenosti v zjednotení s božskou prirodzenosťou, drámu rozhodnutia Božieho Syna podstúpiť muky utrpenia za našu spásu, za moju spásu. Hľadí naňho vo viere pokojne, nehybne, plný bolesti a dostáva do mysle hlboké svetlo poznania nadprirodzených skutočností. Ide o určité momenty zjednodušenej modlitby, zážitku sprítomnenia nadprirodzenej skutočnosti, kedy teológ či veriaci nazerá na pravdu v jednoduchosti, ktorá plynie z lásky. Takýto pohľad tiež hlboko vplýva na ďalšiu cestu viery. 

Inzercia

    Napokon najdokonalejšia nadprirodzená kontemplácia dosiahnuteľná v tomto živote je vliata kontemplácia, o ktorej prenikavo toľko hovorili španielski karmelitánski mystici. Pravda, ktorú duša v tejto kontemplácii nazerá, sa netýka pojmových formulácií viery, ale sa týka samotnej božskej Pravdy. Nadväzujú na úsilie ducha objavovať nadprirodzenú zjavenú pravdu prostredníctvom obrazov a pojmov prevzatých zo stvoreného sveta. Duch v týchto pojmoch a obrazoch vníma prekypujúcu Pravdu, ktorú objavuje v týchto pojmoch a obrazoch, keď ich umocní do nekonečna. A tak vníma túto božskú zjavujúcu sa Pravdu ako hyperracionálnu, prekypujúcu racionalitou, hypermúdru, prekypujúcu múdrosťou, hyperkrásnu, prekypujúcu krásou, hyperdorbú, prekypujúcu dobrom atď. Samozrejme tieto pojmy vyjadrujú Boha, ktorý sa zjavuje, ale sú stále analogickými pojmami. Pri vliatej kontemplácii ide o bezprostredné vnímanie, nazeranie na Boha, na božskú Pravdu. Svätý Ján z Kríža hovorí, že dogmatická formulácia je striebrom, ktoré pokrýva zlato jednoduchej božskej Pravdy. Až vliata kontemplácia odhaľuje toto zlato v čistej viere. Viera vždy vo svojom úkone nazerá do božského života, do Božieho bytia. Ale Boh pre ňu stále zostáva mysterium, tajomstvom, pretože nekonečne presahuje možnosti nášho rozumu. Rozum však hľadá jasnosť a tak sa stále vracia k rozumovým pojmovým formuláciám viery, ktoré ho živia. Z tejto tajomnosti vzíde v určitom momente jasnosť, akési neviem čo, ktoré umožní duchu spočinúť v tejto pravde v pokoji a lahodnosti. V takomto priamom zásahu, dotyku Ducha Svätého, keď tento preberie iniciatívu, duch nachvíľu opúšťa premýšľanie rozumu o obsahoch viery a spočíva v prítomnosti samého Boha. Vtedy sa úkon viery premieňa na vliatu kontempláciu. Je nadprirodzená nielen preto, že sa týka nadprirodzených vecí, ale aj preto, lebo je ovocím iniciatívy, zásahu, dotyku samého Boha, ktorý zdokonaľuje úkon viery dotykom lásky. Takýto láskyplný dotyk božskej Pravdy sa nazýva aj mystickou teológiou. 

    Najhlbšia túžba ľudského ducha je práve kontemplácia, je to šťastné spočinutie v jednoduchom nazeraní najkrajších vecí, v blaženom pohľade na Boha samého (visio beatifica). Svätá Terézia z Avily to už ako malé dievča vyjadrilo po svojom úteku z domu do zeme Maurov, kde chcela podstúpiť mučenícku smrť. "Chcem vidieť Boha", odpovedala na otázky svojho strýka, keď ju našiel pri bránach mesta. Svätý Pavol hovorí, že teraz „vidíme len nejasne, akoby v zrkadle; no potom z tváre do tváre“ (1Kor 13, 12). Pozemská kontemplácia viery je akoby v zrkadle. Ide o špekulatívne poznanie (zrkadlo je po latinsky spaeculum), ktoré môže vyústiť do kontemplatívneho teologického pohľadu alebo do vliatej kontemplácie mystického nazerania v láske. Napokon však uvidíme z tváre do tváre v nebeskej kontemplácii Boha, ktorá sa nikdy neskončí.

V čom môže kontemplatívna črta obohatiť snahu o slobodu a jednotu?

    Jedným z veľkých prekážok slobody je konzumný egocentrizmus, kedy sa sloboda uspokojí so sebauspokojením v zabezpečení si životných potrieb a pôžitkov. Kontemplatívna črta pozdvihuje ducha, aby sa obohatil celou bohatosťou reality, nielen jedným aspektom, ktorým je konzum. Kontemplácia je schopná pozdvihnúť človeka k hľadaniu naplnenia hlbších potrieb a vyšších dobier. Na druhej strane jednou z veľkých prekážok jednoty sú rozličné idey, ktorými čítame celú zložitosť reality. V rozličných ideách majú pôvod rôzne nedorozumenia, ktoré nás vzďaľujú od seba. Aj v ekumenickom dialógu je práve táto kontemplatívna črta mocným prostriedkom na to, aby sme sa zamerali spoločne v jednoduchom pohľade na Boha, ktorý sa zjavuje na tvári Ježiša Krista, aby sme sa mohli povzniesť nad teologické rozdiely a hľadieť spolu na Ježišovu tvár. Ale nielen na úrovni viery nám môže kontemplácia pomáhať k jednote. Aj v spoločnosti sa niekedy máme tendenciu zamilovať do našich ideí a robíme z nich idealizmy a v horšom prípade ideológie. Vzďaľujeme sa tak od reality. V ideológiách sa nachádza už nielen vzdialenie, ale aj agresivita a násilie. Kontemplácia umožňuje duchu prekonať idey a pojmy a zamerať sa priamo na realitu. Pápež František ponúka niekoľko kritérií, ktoré si treba osvojiť, aby sme mohli lepšie budovať spoločné dobro a sociálny mier. Budovanie tejto stavby národa žijúceho v pokoji, spravodlivosti a bratstve je založené na štyroch princípoch. Jedným z nich je princíp, ktorý hovorí, že realita je viac ako idea. Idey nám slúžia na poňatie, pochopenie a riadenie skutočnosti. Sú však vždy nedokonalé. Práve kontemplatívna črta pomáha neuzatvoriť realitu do našich konceptualizácií. Kontemplácia chráni aj pred tým, aby sme dobrú a chvályhodnú konceptualizáciu viery, dogmatické formulácie viery, nepremenili na ideológie, na schémy, do ktorých by sme uzatvorili živého Boha neustále pôsobiaceho v tomto svete.

    Kresťanstvo nesmie ignorovať realitu. Božie Slovo sa vtelilo do našej reality. A neustále sa vteľuje v dejinách do kultúry národov. Preto kontemplatívne načúvanie realite je veľmi dôležité aj pre novú evanjelizáciu. Pápež František vysvetľuje: „Existujú politici – a aj náboženskí predstavitelia –, ktorí sa pýtajú, prečo ich ľudia nechápu a nenasledujú napriek tomu, že ich návrhy sú logické a jasné. Pravdepodobne preto, lebo sa usadili v kráľovstve čistých myšlienok a zredukovali politiku alebo vieru na rétoriku. Zasa iní zabudli na jednoduchosť a zvonka importovali taký typ racionálnosti, ktorý je ľuďom cudzí“ (Evangelii gaudium, 232).

    Už niekoľko krát som v mojom uvažovaní o návšteve pápeža Františka na Slovensku zdôraznil, že oceňuje na Slovensku ľudovú zbožnosť alebo spiritualitu ľudu. Pápež ju v súlade s latinskoamerickou teológiou ľudu nazýva aj „ľudová mystika“. Ide o skutočnú „duchovnosť vtelenú do kultúry jednoduchých ľudí“. Svoj obsah objavuje i vyjadruje viac symbolickým spôsobom než len použitím rozumu. Vidíme to nielen u staršej generácie, ale aj u mladých schopných chvály, uctievania Boha a adorácie. Možno práve kontemplatívna črta našej kultúry nám umožnila, aby sme si túto jednoduchú vieru ľudu zachovali aj v sekularizačnom tlaku. Pápež vidí preto v ľudovej zbožnosti aktívnu evanjelizačnú silu. Tu môžme znovuobjaviť aj evanjelizačnú horlivosť, ktorú sme možno trochu stratili. Ale ona ešte tlie v pahrebe našej spirituality ľudu a jej kontemplatívnej črte. V súvislosti s nadchádzajúcou synodálnou cestou pápež povedal, že tradícia neznamená uctievať popol, ale udržiavať oheň (G. Mahler).

Som rímskokatolíckym kňazom 20 rokov, teraz ako farár v Bratislave-Petržalke vo farnosti Svätej rodiny, nehodný syn svätého Filipa Nériho. Slúžim aj na rôznych ďalších úrovniach života bratislavskej arcidiecézy. Som doktorom filozofie (PhD. na Pápežskej univerzite Svätého Kríža v Ríme za prácu o gréckom géniovi patristiky Dionýzovi Areopagitovi). Očarila ma "teológia svätých", ktorá mi dáva spoznať krásnu tvár katolíckej Cirkvi. Prednášam metafyziku a filozofiu poznania na katedre filozofie RKCMBF UK v Bratislave. Pohybujem sa aj v rozličných médiách, teraz hlavne v TV Lux, najmä v reláciách vKontexte a Fundamenty. Túžim sa vyhnúť svetáctvu a zároveň pokušeniu vyzývať bojovne svet. Som skalopevne presvedčený, že Kristus najlepšie rozumie človeku.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Blog
Ježiš neodišiel niekde ku hviezdam, ale do Božej dimenzie

Ježiš neodišiel niekde ku hviezdam, ale do Božej dimenzie

Scéna Nanebovstúpenia môže pôsobiť na niekoho mýticky a neskutočne. Čo vlastne veríme v tomto článku viery? Ježiš nevystúpil na akejsi kozmickej lodi do vzdialenej časti vesmíru, nešiel ku hviezdam. Prešiel do inej roviny bytia, do Božieho tajomstva. Pápež Benedikt XVI. uvažuje o Nanebovstúpení v knihe Ježiš Nazaretský nielen ako o odchode, ale ako o novom príchode, novom type blízkosti.

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.