Zamyslenie k evanjeliu tejto nedele si môžete prečítať tu.

Po dokončení čítania Jakubovho listu sa nedeľná liturgia do konca liturgického roka bude obracať v druhom čítaní na List Hebrejom. Hoci sa tento list v minulosti pripisoval tiež Pavlovi, dnes je nám viac menej jasné, že nepochádza z jeho pera. Toto presvedčenie exegétov prijala aj rímskokatolícka liturgia. Môžeme si všimnúť, že čítanie sa jednoducho uvádza slovami: „Čítanie z Listu Hebrejom“, bez toho, aby sa spomínal Pavol. Autor listu je neznámy a navyše sa tento text javí skôr ako zapísaná homília než list. Taktiež, nezdá sa úplne vhodné chápať ako adresátov len Hebrejov, či Židov, ale kresťanskú obec vo všeobecnosti. Toto označenie si tento text získal predovšetkým preto, lebo z veľkej časti sa venuje téme Ježišovho kňazstva, ktoré sa dáva do súvislosti s kňazstvom starozákonným a chrámovým kultom, čo sú témy zrozumiteľné najmä židovskému publiku.

Ako to autor listu myslí, že Ježiš bol stvorený? A chce snáď zároveň povedať, že Ježiš bol nižší od anjelov? Zdieľať

Liturgia nás prenáša priamo do druhej kapitoly a predkladá nám slová, ktoré hneď v úvode vzbudzujú vážne otázky: Ako to autor listu myslí, že Ježiš bol stvorený? A chce snáď zároveň povedať, že Ježiš bol nižší od anjelov? Na prvú otázku sa odpovedá veľmi ľahko: ide tu o chybu v preklade. Grécke slovo na pozadí týchto slov je ἐλαττόω [elattoo] a znamená „urobiť menším“, „byť v núdzi“, „stať sa menej dôležitým“. Teda s konceptom stvorenia tento výraz nemá nič spoločné. V tomto ohľade sa teda voľba slovesa „stvoriť“ nejaví ako veľmi vhodná, ale skôr ako zavádzajúca. Koniec koncov, z našich prekladov si toto sloveso vyberá len katolícky preklad. Všetky ostatné používajú iný výraz, ktorý nenavodzuje dojem, že sa tu hovorí o stvorení. Lepšie je teda použiť napr. slovné spojenie „urobiť menším“ (Roháčkov a evanjelický), či „postaviť nižšie“ (ekumenický a Botekov). Tak môžeme chápať lepšie, že tu nejde charakter pôvodu, ale skôr o postavenie v istej hierarchii.

Na obranu voľby v katolíckom preklade môžeme povedať, že sa tak urobilo pravdepodobne preto, aby sa zachovalo znenie, ktoré sa nachádza v Žalme 8. Totiž slová „bol stvorený len o niečo menší od anjelov“ a „bol ovenčený slávou a cťou“ sú takmer presnými citátmi tohto žalmu. Slovenský katolícky preklad v tomto žalme používa sloveso „stvoriť“, ale v tomto prípade nepredstavuje žiaden problém, pretože sa hovorí o človekovi vo všeobecnosti a o jeho mieste v hierarchii stvorenia. Aby si teda čitateľ ľahšie uvedomil prepojenie Listu Hebrejom so Žalmom 8, používa preklad ten istý slovenský výraz, avšak v liste je jeho použitie už problematické. Avšak, aby to nebolo až také jednoduché, pri preklade priameho citátu zo Žalmu 8, v Hebr 2,5 prekladateľ použil namiesto „stvoril“ sloveso „urobil“. Tým sa teda motív voľby slovesa „stvoril“ vo v. 9 stáva menej pochopiteľným.

Aby sme našli odpoveď na druhú otázku, je potrebné pozrieť sa viac do kontextu týchto slov, najmä na to, čo im predchádza. Okrem toho tu tiež ide ešte aj o otázku prekladu. V prvej kapitole autor listu použitím predovšetkým Žalmu 110 poukazuje na Ježišovu nadradenosť a vyššiu vznešenosť čo do bytia v porovnaní s inými nebeskými bytosťami. V 2. kapitole zas cituje už spomenutý Žalm 8. Jeho práca s týmto žalmom je veľmi zaujímavá. V Hebr 2,5-8a hovorí: „Veď nie anjelom podriadil budúci svet, o ktorom hovoríme. Tak svedčí ktosi na ktoromsi mieste: Čože je človek, že naň pamätáš, a syn človeka, že sa ho ujímaš? Urobil si ho len o niečo menšieho od anjelov, slávou a cťou si ho ovenčil a všetko si mu položil pod nohy.“ Tu sa jeho argument, že nie anjelom je podrobený svet zdá nie úplne zrozumiteľný, veď Žalm 8 hovorí o človeku. Čitateľ sa tu môže pýtať: „Vari človeku Boh podriadil všetko?“ Až keď tieto slová žalmu dá autor priamo do súvisu s Ježišom v 9. verši, ktorý je súčasťou nášho čítania, naberá jeho argument na zrozumiteľnosti. Kým však v Žalme 8 slová: „urobil si ho len o čosi menšieho od anjelov“ poukazujú na vznešenosť človeka, v použití autora Listu Hebrejom poukazujú na Ježišovu poníženosť.

„Urobil si ho len o trochu menšieho od anjelov“ alebo „urobil si ho len na trochu (teda na krátky čas) menšieho od anjelov“? Zdieľať

A tu sa treba znova vyjadriť k prekladu. Hebrejský text v Žalme 8 vyjadruje celkom jasne, že človek je len o čosi menší od nebeských bytostí. Autor Listu Hebrejom však necituje hebrejský text, ale jeho grécky preklad, tzv. Septuagintu. Ten však tieto slová preložil spôsobom, ktorý dovoľuje dve rôzne chápania. Dá sa im rozumieť v zmysle: „urobil si ho len o trochu menšieho od anjelov“ alebo „urobil si ho len na trochu (teda na krátky čas) menšieho od anjelov“. Zdá sa, že túto dvojznačnosť, s ktorou zápasí aj mnoho moderných prekladov, využil autor Listu Hebrejom úmyselne a veľmi umne. Na Ježišovu výnimočnosť poukazuje citovaním žalmu, ktorý hovorí o výnimočnosti dôstojnosti človeka vzhľadom na iné viditeľné stvorenie. Avšak, keď ho aplikuje na Ježiša, týmto textom ukazuje, že Ježiš bol len na krátky čas urobený nižším od anjelov, tým, že vzal na seba ľudskú prirodzenosť. Vďaka tomuto poníženiu, ktoré vyvrcholilo v jeho smrti za všetkých, nasledovalo ovenčenie slávou a cťou a položenie mu všetkého pod nohy. Kým v Žalme 8 sa tým má na mysli, že všetko viditeľné stvorenie je podrobené človekovi, v Liste Hebrejom sa použitím tohto žalmu dokazuje, že Ježišovi je podrobené všetko, celé stvorenie, aj to neviditeľné.

Zároveň, v Žalme 8 sú obidve vyjadrenia: „urobil si ho len o trochu menšieho od anjelov“ a „slávou a cťou si ho ovenčil“ chválou na vznešenosť človeka, ale v Liste Hebrejom sa prvým vyjadrením poukazuje na Ježišovo poníženie a druhým na jeho povýšenie. Podobnú tematiku Ježišovho poníženia sa prijatím ľudskej prirodzenosti a následného povýšenia nájdeme aj v známom hymne z úvodu Listu Filipanom.

Dnešný úryvok z Listu Hebrejom nám teda dáva nahliadnuť do exegetickej práce autorov novozákonných spisov a zároveň dáva trochu tušiť na aké úskalia narážajú prekladatelia biblických textov aj dnes.

Matúš Imrich
Autor je kňazom Košickej arcidiecézy a členom Centra pre štúdium biblického a blízkovýchodného sveta. Získal licenciát na Pápežskom biblickom inštitúte v Ríme, kde v súčasnosti pokračuje v doktorandskom štúdiu.