Na Slovensko prišiel pápež a s ním celý svet

Na Slovensko prišiel pápež, muž, ktorého príbeh spoznali mnohí z nás len akosi napochytre, vďaka streamovacej službe. Sympaťák, ktorý podľa práve toho filmu letel s tamtým nemeckým dogmatikom v helikoptére vybavený bylinkami od záhradníka, muž, ktorý provokoval prostotou a odmietaním pravidiel, muž, ktorý opäť podľa filmu poskytol odchádzajúcemu pápežovi svätú spoveď. Na Slovensko prišiel líder, na ktorého myšlienky, písané, či vyslovené slová upiera svet pozornosť od radostného výkriku Habemus Papam spred pár rokov. Na Slovensko s ním však  pricestoval celý svet, svet pálčivých civilizačných tém a svet masmédií. Otázkou je, ako sme na tento svet zrkadliaci sa v jeho očiach pripravení my.

Šanca sui generis

Navonok je zrejmé, že historický a religiózny a napokon hodnotový kontext Slovenska by mal byť azda tým najlepším možným pre príchod sv. Otca Františka. Však naša rezonancia je kresťanská, katolícka a veď sme pohostinní, skromní, ako národ konzistentný v hodnotách. Je tomu naozaj tak? Pripravili sme sa a splnili si domáce úlohy spočívajúce v hodnotnom a na hodnoty zameranom dialógu? Pochopili sme uvedomenie si jedinečnosti šance obrátenia globálne ukotvených reflektorov na našu krajinu? To je v čase príchodu hlavy katolíckej cirkvi obrovskou otázkou. Dokázala jeho prítomnosť spoločnosť spojiť v rozhovore o hodnotách krajiny? Nie. Zasadla rada múdrych naprieč odbornou teologickou verejnosťou a svetskými autoritami k rozhovoru o tom, aký signál ide malá krajina v strede Európy vyslať svetu? Zrejme nie. Ponorili sme sa my občania do reflexie myšlienok rímskeho biskupa Františka a položili si otázky o našom prispení svetu? Azda nepreženiem, ak poviem, že táto téma skôr spadá do sveta fantastiky ako reality. Sui generis šanca nespočíva v množstve zahraničných masmédií prítomných v krajine počas nadchádzajúcich dní, pramení z oveľa pragmatickejšieho faktu. Sv. Otec František je jediným svojho druhu, ktorého kontext presahuje našu historickú pamäť a vnímajúc mnohé mediálne výstupy novinárskych elít Slovenska aj intelektové vybavenie. Podnecujeme denne k úvahe o zdravotných rizikách spojených s realizáciou verejných podujatí? Nie, nie, my tieto úvahy vystavujeme optike jedinej pravdy. Katolíci na viacerých stretnutiach so sv. Otcom a najmä na tom v Šaštíne sú v očiach masmédií časovanou virologickou bombou, hoci budú podliehať identickému OTP pravidlu ako hockto iný na napr. leteckých dňoch. Priestor pre nenávistné komentáre na hernom poli pána Zuckenberga je otvorený. Pole, no najmä to pole pri Šaštíne, ktoré má priniesť ľuďom v tejto krajine priamu linku na dogmy lásky a milosrdenstva je zrazu v očiach mnohých poľom bojovým. A to len jeden pápež, hlava jedného Vatikánu, s jediným naratívom a jediným hodnotovým zameraním prišiel na jedno jediné Slovensko. A tak sa zdá, že Slovensko, či jeho časť nepochopila, že nie je jeho posudzovateľom, či validátorom, že jeho rolou nie je poskytnúť do diskurzu armádu ploditeľov internetových názorov, že jeho úlohou je azda len počúvať muža, ktorý nesie na ramenách ťarchu zodpovednosti unikátneho rozsahu a obsahu. Zodpovednosti za človeka, za krehkú ľuskú bytosť a áno aj za toho ukričaného a jednostranného, vrieskajúceho z temnoty internetovej tmy na tamtých druhých, toho, ktorý kontext nás všetkých poprel a popiera a kohokoľvek neplávajúceho s prúdom dni nazve prosto – dezolátom. A áno, nesie aj ťarchu zodpovednosti za ľudí druhej úrovne, ktorí sa v očiach nadradených digitalizovaných bláznov nasýtených svojím seba určujúcim proroctvom stali leadrami komunikačného trhu. Tí všetci by mali zmĺknuť. Ostrakizovaní, aj ostrakizujúci. Dezoláti, či ich pomenúvatelia. Tí s veľa follovermi aj aj tí, čo sú pre ich nedostatok zosmiešňovaní. Tí všetci totiž vstupujú pod svetlo záujmu sveta. Pretože na Slovensko prišiel pápež, muž, ktorého príbeh mnohí z nás vnímali  len vďaka streamovacej službe a pritom boli hluchými k posolstvu, ktoré nám prináša.

Ticho a múdrosť a hluk prorokov doby

Skloniť sa pred múdrosťou muža, ktorý prichádza, je azda rozumnejšie. Práve to ticho je nám azda kontextovo bližšie ako hluk, ktorý sprevádza našu stravujúcu potrebu sa presadiť. Slovensko stojí pred voľbou, či si v tichu vypočuje posolstvo hodnotovo zmietanej civilizácie zaťaženej množstvom nedobrých civilizačných trendov a múdro zareaguje. Alebo či sa pokorného ticha ani nedopustí a mondénne ako švihák v lacnom obleku príde pred tvár muža reflektujúceho bolesti sveta vysloví svoj hlučný pokrik o tom, ako sme tu všetci na dennej báze zainteresovaní na riešení problémov planéty, a to len preto, aby sme boli dostatočne svetoví. Zatiaľ sa zdá, že sme kdesi na rázcestí a zasekli sme sa v týchto dvoch vyhranených polohách. Ak pápež bude hovoriť, že je potrebné riešiť zmenu klímy, azda sa nevytasíme s nejakou drobučkou firmou, ktorej marketing je nabitý elementami dokonalosti, ale produkt má tak profánny ako to je len možné. Ak pontifik bude hovoriť o potrebe riešenia trendov sveta, napokon, sme všetci obyvateľmi tej istej a nesporne sa pomaly rozpadajúcej planéty, vyberieme sa do dialógu vyzbrojení tým, že predsa aj my (nedezolátni a ovládajúci angličtinu) občas odkopírujeme nejaký ten monológ z TEDx a prerozprávame ho tým našim? Ustali sme, pevne verím, ustali sme v tom zápolení o pozornosť a máme šancu unavene sadnúť, počúvať a prehovoriť o tom, ako skutočne môžeme pomôcť svetu až po dlhšom zamyslení sa. Pretože na Slovensko prišiel pápež, muž, ktorý reflektuje problémy sveta, pretože reflektuje svet, pretože je svetom reflektovaný a to len pre prostý fakt, že jeho posolstvo sa týmto svetom šíri dobrých 2 tisíc rokov.

Po tichu prehovoriť, či radšej v tichu zotrvať

V slušnej spoločnosti a v správne nastavenom rodinnom prostredí sa necháva priestor pre prehovorenie starším ako prvým, ako tým čo sedia za vrchstolom. Mladí sú tíško, v rešpekte načúvajú rodičom, starým rodičom a prarodičom. Oni videli svet ešte viac ako sériu príbehov náležitosti jedného s druhým a nie ako zápolenie individualizmu. Videli svet, v ktorom sa konzervatívne hodnoty osvedčovali viac ako tie liberálne. Videli a žili svet pravidiel a nie ich odmietania. Za stôl s našou verejnosťou o pár hodín zasadne veľmi starý muž, ktorého spomienkový aparát nesmieme merať cez jeho vek, ale trvanie spomienok cirkvi, ktoré so sebou nesie. Nechajme ho hovoriť a neprerušujme ho. Sedíme za tým istým stolom, do ktorého je vyryté slovo ĽUDSTVO. Sedia s nami pri stole tak Slovania, ako Západoeurópania, tak Afričania ako aj Aziati. Za stolom je však horúco - viac ako sme privykli. Stôl sa prehýba pod ťarchou problémov, ktorým sme dali meno megatrendy. Ten stôl je ošúchaný a ktosi doň zaviedol všemožné USB porty v jeho bočných hranách. Dali sme si akosi privilégium sa pripojiť a tie nenápadné slúchadlá si dali do uší, ukradomky a trápne sme prestali počúvať pre čaro disrupcie čímkoľvek, čo nás odvedie od podstaty? Alebo sa zapojíme do tichého načúvania, či dokonca rozumne prehovoríme? Popremýšľajme.

Pretože na Slovensko prišiel pápež, muž, ktorý sedí za vrchstolom a pritom by smel stáť a otcovsky kričať. A azda najhlasnejšie na tých, ktorý seba stredne počúvajú často jediný hlas – hlas presvedčenia o svojej výnimočnosti.

Svet sa zadíva o pár hodín

Masmédiá, pápež, javisko, zhromaždení ľudia, OTP, očkovanie, dezoláti, genderovo komplikovaný komentátor denníka,  pozor a nezabudnime na selektivitu pravdy, tej lepšie vybavenej žiarivým FB profilom a počtom sledovateľov. V tomto žije naša krajina, aspoň z vonkajšieho pozorovania. Nie, to je len začiatok. Žije predovšetkým stratou výskytu elít a vízie, ktorá sa tak jednoducho neraz stane majetkom kohokoľvek, kto má dosť ukričaný prejav. Ustali sme? Nie. Sme asi nabudení mať názor a vlastne na čokoľvek a validovať kohokoľvek. Aj toho muža, za ktorým na Slovensko prichádza celý svet. Ten svet sa na nás díva a my zrejme budeme prostí konzistentného názoru a vízie. Svet sa bude dívať a to hopsajúce dieťa, ktoré sa chce vyrovnať svetu tam vonku musí striedmo a realisticky komunikovať smerom k mužovi zo šedinami, mužovi, ktorému svet načúva, inak ho zrejme nezaujme. Nestihli sme si zrejme pripraviť všetky brilantné myšlienky na všetky ťaživé problémy ľudstva. Ale azda jednu máme, v tej ktorej smieme byť pre svet zaujímaví.

Na Slovensko prišiel pápež, muž, ktorému azda smieme povedať, že chceme svetu prispieť niečím v čom sme skvelí a ideme si to najskôr premyslieť.

Silencium incarnatum a potom silná odpoveď svetu

Sme ako študent v knižnici, v ktorej je pre neho asi priveľa kníh, v priveľa veľkých policiach. Nie sme ešte doktorand, o docentúre ani nesnívame a sv. Otec je ten, ktorý mnoho z kníh prečítal. Videl príbehy ľudstva očami Krista, ktorý nás vyzval k láske a k spolupatričnosti. Videl utrpenie a vníma poctivo, kam sa naša chamtivosť a túžba po presadení uberá. On je tým, ktorý pozná úpadok ako plod potreby uvoľnenia pravidiel, a je tým, ktorý pozná aj silu rezistencie na pravidlá prameniacu z potreby individualizmu. Mali by sme sa ponoriť to ticha, vnímať, počúvať svet, ktorý prehovorí ústami muža, ktorému sa svet prihovára. A potom z ticha v rešpekte vybrať z knižnice to dielo, na ktorého pochopenie stačíme. Svetu nemusíme reflektovať každý jeho problém, len súčet problémov vnímať. Svetu nemusíme zanovito hovoriť, že všetko chápeme, len azda stačí, ak si jednu položku z vejára jeho problémov vezmeme za svoju. A možno tam kdesi v ponore do skromnosti chápeme, čo tá položka je. Azda smieme byť odpoveďou svetu v jeho jednoznačnej potrebe po hľadaní striedmosti a pokoja. Sme azda vhodné prostredie, sme azda vhodná spoločnosť, sme azda vhodný habitat pre obnovu ľudstva, duchovnú, hodnotovú a dokonca aj tú obnovu tela. Postkovidový svet azda privíta naisto radšej akosi skromné Slovensko, Slovensko, ktoré svetu ponúkne striedmu, jednoduchú ponuku, náležitú tomu, čo si o krajine akou skutočne v historickom kontexte sme myslí. Nerozdávali sme nikdy karty, ale smieme priložiť do partie pár dobrých ťahov a nekráčame po zlej ceste. Planéte, čo plače pod enviromentálnou záťažou smieme dať ako líder automobilového priemyslu nový elektrický pohon pre autá po celom svete, a ľuďom ktorí ich budú riadiť dajme príklad upokojenia a striedmeho života. Modernizovaného tak akosi striedmo, žitého primerane poolohlučne a nezabúdajúceho na to, že sme položili piliere tejto krajiny na tradícii, ktorej hodnoty zosobňuje muž, ktorý k nám prichádza. Dialóg človeka s človekom, dialóg ľudskosti a porozumenia, v tom práve by sme smeli byť znovu silní. V spolupráci, v pozornosti voči vzdelaniu novej generácie, v ochrane prírody, azda v tom by sme mohli byť svetu príkladom. Stačí načúvať mužovia, ktorý po tomto globálnom dialógu porozumenia volá.

Na Slovensko prišiel pápež. Pontifik. Rímsky biskup. Na Slovensko s ním prišiel celý svet porozumieť tomu ako malý národ malej krajiny rozumie svetu a jeho potrebám.

Zotrvajme chvíľu v tichu a až potom svetu rozumne povedzme, čím mu vieme prispieť.