Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
26. júl 2021

O očkovaných ovciach a dezolátoch

Alebo o ľuďoch, ktorí sa rozdelili na dva tábory, v ktorých si každá strana postavila svoju pomyselnú vatru názorov, aby v nej spálili čo len náznak pohľadu tých druhých. A pritom by možno len stačilo pochopiť, že nás spája to isté. Únava.
O očkovaných ovciach a dezolátoch

Ako očkovaná a testovaná ,,obeť systému", ako som si neraz vypočula, už dlho vnímam napätie, ktoré v našej krajine vládne. Prakticky už žijeme v domnení, že nie sme jeden národ, ale rozdelili sme sa podľa toho, kým sme a aký zastávame názor. 

Očkovaní a neočkovaní. Ovce a dezoláti. Vzdelaní a nevzdelaní. Tí, ktorí sa majú dobre a tí, ktorí nemajú nič. A úprimne, myslím, že na oboch ,,frontoch" sa dá nájsť veľa pravdy. 

Nemám v úmysle tu vyťahovať tému očkovania a jeho prospešnosti. Držím sa úsudku a vzdelania odborníkov, držím sa výsledkov, ktoré už teraz môžeme vidieť z okolitých štátov a držím sa spomienok na prvé vlny, ktoré nás zasiahli a vzali našej krajine takmer trinásťtisíc spoluobčanov. Pre niekoho je to samozrejme len mizivé číslo, lebo veď - koľko ľudí zomrelo v dôsledku rakoviny, úrazov, mŕtvic, infarktov. A akosi nerozoznávame, že pri troche snahy sa však týmto ,,covidúmrtiam" dalo zabrániť.

Ale o tom potom. Malo by nás trápiť aktuálne niečo úplne iné a to otázka, prečo sme dopustili, aby sa z nás stali ľudia, ktorí si kvôli téme očkovania často už i vo vlastných rodinách nevedia prísť na meno. 

Keď surfujem po sociálnych sieťach, odpoveď je jasná. Neočkovaní, ktorí veria v takzvanú čipizáciu, vraždiace 5G vlny a v to, že dve americké rodiny ovládajú celý svet sú voľným okom na smiech. Obzvlášť, ak sa vystatujú fotkami z protestov, kde sú bez zubov, pod vplyvom alkoholu, s transparentami plnými gramatických chýb alebo sa rovno vykúpu nahí vo fontáne. A očkovaní sú naopak pre neočkovaných len obeťami, ktorých dostal a zotročil systém a ktorí skôr či neskôr zomrú v agónii následkom vakcinácie. 

Avšak, pravdu nesú v istom zmysle obe strany. Ako?

Navonok je skutočne úsmevné, ak mi niekto napíše, že som ,,ouca, ktorú zabijú nanočipy z vakcíny, lebo má ovláda Bill Gates a ilumináti". Ale za týmto názorom a za každým podobným sa skrýva vždy človek, ktorý niečo stratil. A častokrát nie vlastnou vinou. Myslím si, že je pravdou, že vzdelaný človek, ktorý má ako-taký všeobecný rozhľad neuverí hoaxom a konšpiráciám tohto druhu. Myslím si, že je pravdou, že tieto názory prevládajú prevažne medzi ľuďmi bez vyššieho vzdelania, medzi ľuďmi, ktorí sa ocitli v ťažkej, alebo nie príliš priaznivej sociálnej situácii.

Ale to nie je nič, z čoho by sme sa mali smiať. 

Chápem hnev a frustráciu týchto ľudí, ktorí sa združili v hlavnom meste s túžbou zvrhnúť vládu. Majú pravdu, keď kričia, že nám vládnu amatéri a sebci. Zločinci, korupčníci, podvodníci s opajcnutými záverečnými prácami...muži, ktorí sa hrajú na "hrdé rodiny", ale mimo kamier sa neštítia zneužiť i vládne vozidlo, aby si v ňom užívali s kráskami. O tých, ktorí chránia zločincov a násilníkov obvinených vo veľkých kauzách, nehovoriac. 

Títo ľudia majú pravdu. A je to niečo, s čím súhlasíme všetci. 

Nie je spravodlivé, že niekto zarobí v prepočte štyritisíc euro v čistom za to, že dvakrát do mesiaca zvolá tlačovku, na ktorej  sa vyplače, ako mu strašne bolo ukrivdené, ako má svoj národ rád, ale všetci mu robia zle a užíva si takto zarobené peniaze a človek, ktorý cez tridsať rokov pracuje v jednej a tej istej zatuchnutej fabrike za sedemstvo v hrubom nemá na základné potreby. 

Inzercia

Nie je spravodlivé, ak niekto vlastní viac  nehnuteľností, ako má vlasov na hlave a iný rozmýšľa, z čoho zaplatí nájomné za garzónku. A už vôbec nie je spravodlivé, že niekto, kto si vlastnou nezodpovednosťou zapríčiní úraz, alebo sa pre iné dôvody ocitne v nemocnici má lepšiu, doslova luxusnú zdravotnú starostlivosť , ako napríklad taká  rodiaca žena, či otec detí čakajúci aj rok na jeden zákrok a  cítia sa len ako bábky, ktorými iní hýbu podľa ľubovôle, či sú nútení platiť si liečbu, na ktorú nemajú a tak zbierajú vrchnáčiky pet-fliaš. 

Je to zlyhanie vládnych predstaviteľov. Je to zlyhanie systému, ako takého. 

Nemôžeme sa na ľudí bez vzdelania pozerať ako na lúzrov, ktorí si neboli schopní dokončiť školu, alebo vôbec neštudovali. Možno chceli, ale nemali na školné.  Alebo na cestovné do školy. Na potreby. Na ubytovanie v inom meste, internát. Dôvodov môže byť viac, ako len nechuť študovať. A okrem toho - žiadna škola ešte z človeka neurobila človeka múdreho. Vzdelaného, možno. Aj to len v prípade, ak sa na svojich prácach podieľal sám. Ale múdrosť do človeka žiadna škola nevleje, tú musí nachádzať cez svoje osobné skúsenosti a cez svoju vlastnú optiku. 

Či sme očkovaní, alebo nie sme. Či veríme v to, že nás ovláda nejaký američan cez nanočipy, alebo tomu neveríme. Či veríme v nebezpečenstvo koronavírusu, alebo nie. Či sa zúčastňujeme anti-vax protestov, alebo pochodov očkovaných...spája nás jedno a to isté. Sme unavení. Frustrovaní. Naštvaní. Neveríme v to, že vládni predstavitelia robia maximum pre naše dobro a neveríme sladkým rečiam o tom, ako "dobre bude". A každý z nás má strach. Bojíme sa o seba, o svoje deti. Bojíme sa napríklad o zdravie, o život svoj či svojich blízkych, o to či bude na nájom, či bude na základné potreby, či bude na lieky, či neprídeme o prácu alebo, ak sme o ňu prišli, či si nájdeme novú...máme strach, ako to celé ustojíme. A ja rozumiem tomu, ak niekto dá svoje posledné peniaze na cestu do Bratislavy len preto, aby nahlas povedal, že už nevládze. Že je zlomený. A je to niečo, čo by sme mali chápať všetci. No na druhej strane, mali by sme si uvedomiť, že anarchia a agresia nie sú správnymi cestami. Nie si hrdina, ak zablokuješ cesty a zabrániš tak nielen prechodu politikov, ale aj prechodu sanitiek, ktoré prevážajú pacientov na dialýzu, chemoterapiu, zákroky...ak sú to sanitky a vozidlá zdravotnej dopravy, ktoré prevážajú pre niekoho lieky, či dokonca orgány. 

Nie si hrdina, ak sa vyhrážaš smrťou inému. Ak s ploskačkou tuzemáku v ruke napádaš vodičov a okoloidúcich, len preto, že si naštvaný. Na svoj hnev máš právo. Ale ak sme sa ako národ mohli z niečoho poučiť tak z toho, že násilie a agresia ešte žiaden problém nevyriešili. 

Ak ťa niekto presviedča o tom, že očkovaním si ochrániš život a zdravie, nie si povinný tomu veriť. Rovnako, ako nie si povinný veriť tomu, že po očkovani zomrieš, alebo ochrnieš. Ale pri týchto výmenách názorov...skúsme nachvíľu pochopiť. 

Považujem naozaj za veľké šťastie a dar, že hoci sa s mnohými mojimi priateľmi výrazne líšime v názoroch na tieto témy, tak to nepretrhlo naše priateľstvo. To, že máme rozdielne názory nesmie byť dôvodom na to, aby sme sa rozdeľovali aj ako ľudia. Rozdielne názory na dve témy nesmú byť dôvod na to, aby kvôli tomu v našich rodinách a v medziľudských vzťahoch vznikali rozkoly a už vôbec nie na to, aby nás to rozdelilo. Možno len stačí na chvíľu sa zastaviť a vcítiť sa do iného. Spýtať sa ho, ako sa má. Čo prežíva. Čo cíti. Čo potrebuje. Ponúknuť mu ruku, ak ju potrebuje, alebo si ho aspoň vypočuť. 

Zdravou a pokojnou diskusiou sa dajú robiť zázraky. Otázkou však je, či o ne stojíme. 

 

 

Odporúčame

Blog
Nebojme sa vakcíny. Obávajme sa covidu

Nebojme sa vakcíny. Obávajme sa covidu

Kam sme sa to dostali? Od šitia rúšok, tlieskaniu zdravotníkom, zodpovednosti, dodržiavania opatrení, súcitu voči ľuďom okolo nás, strachu o blízkych, čakania na vakcínu...až po nezodpovednosť, ignorovanie opatrení, aroganciu, antivaxerské kampane, protesty na námestiach a podceňovaniu pandémie. Pseudoodborníci, ako napríklad dietológovia, ktorí odporúčajú predávkovanie sa vitamínmi, či liekmi na odčervenie koní...právnici radiaci po telefóne rodičkám, aby ignorovali nariadenia...fašisti propagujúci lieky zlúčené s alkoholom ako prevenciu proti vírusu a iní akoželekári a akožeprávnici sa stali jediným zdrojom pravdy pre značnú časť spoločnosti. Máme medzi sebou nepriateľa. Votrelca, ktorý nás okráda o zdravie, životy, blízkych a priateľov. Avšak, vakcína ním nie je.

Blog
Keď  nebeská brána škrípe

Keď nebeská brána škrípe

Dnes som zašla na cintorín. V tichom tichu som postávala nad hrobmi a zverovala tajomstvá tým mojim „hore.“ Za každou tou kopou mramoru sa skrýval príbeh. Taký, ktorý som poznala osobne, ale i ten, ktorý mi je známy len z rozprávania.

Denník Svet kresťanstva