Bratia, ženie nás Kristova láska, keď si uvedomíme, že ak jeden zomrel za všetkých, teda všetci zomreli. A zomrel za všetkých, aby aj tí, čo žijú, už nežili pre seba, ale pre toho, ktorý za nich zomrel a vstal z mŕtvych. Preto odteraz nepoznáme nikoho podľa tela. A ak sme aj poznali Krista podľa tela, teraz už nepoznáme. Kto je teda v Kristovi, je novým stvorením. Staré sa pominulo a nastalo nové. (2 Kor 5, 14-17) Zdieľať

Prvá polovica nášho textu (v. 14.15) začína slávnym Pavlovým výrokom: „Lebo nás ženie Kristova láska“. (Η γὰρ ἀγάπη τοῦ χριστοῦ συνέχει ἡμᾶς.) Ešte výstižnejšie znie v latinskom preklade Nova Vulgata: „Caritas enim Christi urget nos“. Misionársky autor sa nám tu dôverne zdieľa z toho, čo je skutočne najsilnejším motívom jeho činnosti. Je ňou láska. Taká láska, ktorá, ako nám vysvetľuje v. 15, primäla Krista k tomu, aby zomrel za všetkých ľudí. Toto vyznanie nám dáva pochopiť dynamiku, ktorá vrela v Pavlovom vnútri. Išlo o to, že keď si Pavol uvedomil, čo pre neho Ježiš spravil, navždy to poznačilo celú jeho osobu. Už nedokázal len tak nečinne čakať. Cítil, že na to musí nejako odpovedať. V jeho prípade to znamenalo, že sa rozhodol rozbehnúť sa do celého sveta, aby všetkým o tejto láske hovoril a svedčil.

keď si Pavol uvedomil, čo pre neho Ježiš spravil, navždy to poznačilo celú jeho osobu. Zdieľať

V druhej polovici úryvku (v. 16.17) sa ďalej nachádzajú trochu tajomné slová o „poznaní Krista podľa tela“. Ide pravdepodobne o narážku na jeden z argumentov, ktorý proti Pavlovi v Korinte používali jeho odporcovia. Jeho osobu a učenie mal totiž diskreditovať fakt, že nepatril k pôvodným učeníkom, a teda sa s Ježišom počas jeho účinkovania nikdy nestretol. Tomu ale Pavol na viacerých oponuje (napr. Gal 1,16; 1 Kor 15,8). Jeho slová, zdá sa, takto nepriamo napádajú tých, ktorí si zo svojej historickej skúsenosti s Kristom vytvorili akýsi druh privilégií. Vskutku, ako tvrdí, neskorší kresťania týmto nie sú nijako ochudobnení, pretože majú možnosť poznať Krista novým spôsobom. Deja sa tak vtedy, keď sa z človeka čo uverí stane nové stvorenie. Kristus je v ňom autenticky prítomný. Takisto je prítomný aj v spoločenstve kresťanov. Je prítomný cez svoju lásku, ktorá, hoci je neviditeľná, predsa pohýna ku budovaniu jeho kráľovstva. Ježišova prítomnosť teda skutočne ostáva a nevzťahuje sa iba na niekoľko desiatok rokov kedysi v minulosti.

Ježišova prítomnosť skutočne ostáva a nevzťahuje sa iba na niekoľko desiatok rokov kedysi v minulosti. Zdieľať

Ak by sme si to mohli dovoliť na záver zhrnúť, toto krátke liturgické čítanie nám cez Pavlov príklad ukazuje, že na to, aby sme kresťansky konali sa nemusíme výlučne upínať na starobylé spomienky z druhej ruky. Aj dnes máme možnosť spoznať autentického Krista. Aj dnes sme povolaní vystaviť sa Ježišovej láske, ktorá nás, ak ju prijmeme, bude hnať tam, kde si to On želá.

Aj dnes sme povolaní vystaviť sa Ježišovej láske, ktorá nás, ak ju prijmeme, bude hnať tam, kde si to On želá. Zdieľať

Lukáš Durkaj

Autor je kňazom Košickej arcidiecézy a členom Centra pre štúdium biblického a blízkovýchodného sveta.