Ako stredoveký mních jógu zakázal

(p /\ non-p) ⇒ q
Matematici tejto čarovnej formulke hovoria Zákon Dunsa Scota, pomenovanej poďla stredovekého logika. V skratke ide o logickú nekonzistentnosť názorov a postojov. Keď niekto zastáva dva názory, ktoré si vzájomne odporujú, prípadne si vzájomne odporujú logické dôsledky týchto názorov, hovoríme tomu logicky nekonzistentný systém. A logicky nekonzistentné systémy sú pre rozumného človeka zakázané. Akonáhle zistíme, že naše názory sú vzájomne nekonzistentné, musíme ich nejako korigovať. Buď zmeníme jeden názor, alebo ten druhý s ktorým je nekonzistentný. Prípadne prehodnotíme obidva. Čo to má spoločné s jógou? Kresťanstvo je súhrnom viacerých vecí: sú v ňom obrady, náboženský slovník a obsah samotnej viery. Kresťan považuje niektoré výroky o svete za pravdivé. Napríklad výroky z kréda. Boh podľa kresťanov nielenže existuje, ale má aj konkrétne vlastnosti. Jednou z nich je to, že Boh je osoba, nie vec. Boh je niekto, nie niečo. Vynechajme teraz pre jednoduchosť Boha ako Trojicu. Trojica o znamená len to, že je Boh viac ako osoba, ale určite nie menej. Takže stále platí, že Boh je NIEKTO. Čo je to jóga? Jóga je tiež súhrnom viacerých vecí: telesné cvičenie je len jedna z týchto vecí. Ale väčšina ľudí, ktorých poznám v súvislosti s jógou hovorí okrem telesného cvičenia o meditáciách, energiách, čakrách, očisťovaní, mantrách a podobne. Jóga je teda buď priamo svetonázor, alebo je súčasťou nejakého svetonázoru, náboženstva. Jeden z výrokov tohoto typu duchovna je neosobnosť boha. Záleží od konkrétnej interpretácie týchto východných smerov, ale dalo by sa to zjednodušiť takto**: Boh buď vôbec neexistuje, prípadne je chápaný panteisticky (boh=príroda, všetko okolo nás), alebo do tretice je takto chápaný boh nejaká neosobná energia. Keď človek týmto veciam verí, je to v úplnom poriadku. Problém nastáva vtedy, ak tomu verí kresťan. V prípade kresťana dochádza totiž k logickému rozporu. Boh je osobný a zároveň neosobný. Boh je odlišny od stvorenia a zároveň je so stvorením totožný. Boh existuje a zároveň Boh neexistuje. Kresťan môže konvertovať na východný svetonázor. Ale nemôže zastávať logicky nekonzistentné veci. Blahoslavený Duns Scotus mu to zakazuje. Presnejšie povedané on to v princípe nezakazuje. Tá formulka z úvodu hovorí o tom, že z logického rozporu vyplýva čokoľvek. Logicky rozporný systém môže obsahovať akúkoľvek kravinu. Ak je pravdou aj osobný aj neosobný Boh, potom je pravdou čokoľvek, akákoľvek absurdita***: zem je plochá doska, Američania nepristáli na mesiaci, očkovaním nás všetkých začipujú, muž s penisom môže byť ženou, alebo černošský rasizmus nie je rasizmom. Kto by sa chcel inšpirovať ďalšími príkladmi logicky nekonzistentných systémov, stačí si zhrnúť modernú progresívnu ideológiu.
Blahoslavený Duns Scotus, oroduj za nás aj za náš zdravý rozum!
* Celý starý zákon je prakticky o zákaze klaňať sa iným bohom a o učení izraelského ľudu, aby sa im neklaňal
** Už aj samotný svetonázor jógovo zmýšľajúceho človeka je často logicky nekonzistentný, keď prijíma zároveň všetky tri uvedené predstavy boha, ale to je na iný článok
*** Praktická aplikácia tohoto zákona v matematike je tzv. reduktio ad absurdum, dôkaz sporom, kde dokázaný spor, vyvracia predpoklad. Takže absurdita logicky sporného systému je priamo "terminus technicus".