Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
14. máj 2021

Pi-klub žil, žije a bude žiť

Ešte chvíľu potrvá, keď posledný zhasne svetlo. Aj v pandémii sme mali stretnutie Pi-klubu - spisovateľov, básnikov a umelcov, ktorí v tieni bernolákovského kostola prežili slnečné popoludnie. „Laboratórium ideí“ sa zasa vydarilo! Imunitný a mandátový výbor skontroloval zdravie účastníkov, z ktorých nejeden má tri na štvrtú+ rokov. Mrzelo nás, že Ľubo Jurík, bard Pi-klubu, sa pre zdravotné problémy nemohol zúčastniť (foto Juraj Rašla).  
Pi-klub žil, žije a bude žiť

Karanténa je pre tvorivých ľudí výborná príležitosť. Nikde nemôžu a nemusia ísť, musia sedieť doma a čakať na „Godota“. Čo iné si môže priať tvorivý človek so stále väčšou minulosťou, kratšou budúcnosťou a s morom nápadov a plánov?

V tomto období veľa čítam - denne 1-2 knihy, 2-3 prelistujem a 3-4 určím na darovanie – druhým, knižniciam, antikvariátom. Píšem blogy, statusy na facebooku, aj budúca kniha sa  črtá, v ktorej sa rozlúčim zo šuplíkom literatúry faktu.

Maestro Miloš Jurkovič, ktorý si denne hrá na flaute, s ktorou pobehal celý svet, nás privítal slovom, aj vlastnoručne, podľa francúzskeho receptu, uvareným gulášom. Prečítal svoje   úvahy a dokumentoval, ako štáty do textov svojich hymien zavádzajú rodovú rovnosť.

V svojom prejave som spomenul priateľov, ktorí odišli do večných lovísk – Viliam Turčány, Peter Čačko, Pavol Prikryl, Andy Hric... Poukázal som na chaos v spoločnosti, chýba kultúrna diskusia, internetoví anonymovia kazia vzduch. Mladých zaujíma len prítomnosť, minulosť vôbec, budúcnosť pár dní dopredu. Spomenul som Vrbětice, Sputnik, 737 základní USA, vojenskú prehliadku v Moskve, Orbana a EPP, NAČO je Ukrajina NATU? Literatúra nemá ľudí deptať patologiou, ale im má pomáhať dôstojne žiť (Solženicyn). Spomenul som svoju nedávnu knihu "Strieborná ruža", ktorou som sa snažil vytepať lupene zabudnutých spomienok.

O. Ján Štefanec, misionár SVD z Nitry, je známy youtuberským kanálom „Ako si nezobrať teľa“. V Univerzitnom pastoračnom centre v Bratislave pripravil na manželstvo vyše 4000 párov. Ponúkol koštovku ôsmich vlastných vín zo Strekova. Najväčší úspech mali Hetera a Dunaj, vytvorené doyenom vinárov Dorotou Pospíšilovou (90), ktorá vyšľachtila 24 odrôd  vín. Úspech mala aj Nitria a Veltlín. Bol to vrchol, po ktorom sme boli všetci bratia.

Pretože nie je nič horšie, ako mlčanie o nových knihách, prešli sme k literatúre. Najplodnejší autori v poslednom roku boli Anton Hykich, Jozef Leikert a Ľubo Olach.

Hykisch porozprával o stave našej literatúry. Doteraz napísal 35 kníh a mal asi 1200 článkov.   Jeho budúca kniha bude o francúzskej revolúcii (1792) , ktorú po 200 rokoch idealizujeme, aj keď v nej denne padlo pod gilotínou 120 ľudí. Predstavil aj novú knihu o ňom: „Anton Hykisch - písať znamená ostať“. Povedal, že cieľom spisovateľov je rozvinúť svoj talent a odovzdať ho ďalším generáciám.

Inzercia

Jozef Leikert je najvydávanejším a najprekladanejším slovenským básnikom. Nedávno jeho báseň čítalo vyše 30 veľvyslancov v Londýne. Univerzita Komenského vydala v r. 2020 šesťsto stranovú knihu „Vyrieknuté nevrátiš - Rozhovory s Jozefom Leikertom“.  

Ľubo Olach zbierkou Tanec zo životom, urobil podľa Ľuba Juríka „básnický testament“. Venoval ho aj mne „Troška poézie ani Joža Mikloška nezabije.“ Ročne napíše tri knihy životopisov iných – aj Vavra Šrobára, Guvernéra Karvaša, Štefana Osuského a Hurbana.   

Erik Ondrejička sa pochválil zbierkou „Za jedinou vetou“, ktorá bola IKAROM ocenená   Zlatým perom 2020. Na facebooku uverejňuje fotografie prírody, lajkujú ho najmä dievky. Ján Bábik prišiel prvý, nadhodil tému „Turci v Uhorsku“, ku ktorej doniesol dva hrubé zborníky pod editorstvom Pavla Dvořáka. Do ďalšieho stretnutia som si ich požičal. Ostatná kniha Antona Blahu sa volá „Sme čakárenská generácia“. Náš superadvokát často píše do Literárneho týždenníka. Oliver Solga tradične horlil za Taliansko, na prázdniny má zabezpečený pobyt na skok od Benátok, v Cavalline. Ivan Szabo vydal veľa kníh literatúry aktu, rozdal „Prešporsko-bratislavské historky“. Dostal Cenu V. Zamarovského a trikrát cenu E.E. Kischa. Miroslav Demák rozdal svoje básne „Nepopieraj netopiera“ a propagoval vydania srbskej komunity u nás. Pripomenul, že za totality cez farára v Selenči sa k nám pašovali obrázkové Biblie pre deti. Jozef Čertík čítal z knihy svojich miniatúr „Myšlienky s kopýtkom“. Peter Rašla graficky upravuje a vydáva knihy aj členom Pi-klubu, jeho syn Juraj Rašla, profi herec a fotograf, urobil veľa záberov. Biskup Jozef Haľko prišiel po omši o 16 hod., ktorú mal v Dóme. Pridal sa k diskusiám, aj k jeho častým vystúpeniam na facebooku a youtube. Má svoj Fan klub, rozdal knihu „A teraz čo?“, kde aj on odpovedá na otázky, napr. „Sex pred svatbou“ alebo „Ak je Boh dobrý, prečo dopustí aj zlo?“ Keď sa bernolákovský farár Braňo Čaniga dozvedel, že za plotom ma hospitáciu z Bratislavy, aj on Pi-klub poctil svojou prítomnosťou.

Pri spomínaní na Vila Turčányho, jeho lásku k Taliansku a preklady Danteho, sme došli k obrazu Leonarda da Vinciho Posledná večera. Bol som prekvapený, ako títo katolíci, luteráni a ateisti poznali históriu tohto obrazu a interpretáciu dialógu Krista s učeníkmi.  

Navrhol som, aby budúce stretnutie bolo v rímskej kaviarni Antico Caffe Greco, na via Condotti, pri Španielskych schodoch, pod tabuľou, že tam tvorili Ján Kollár (1844), Ján Smrek (1941) a Štefan Žáry (1944). Keď tam sedávali Leopardi, Byron, Baudelaire, Gogoľ, Goethe, Mickiewicz, Twain, Andersen, Goldoni..., prečo by tam raz nemohol byť aj Pi-klub? Žiaľ, prešiel iný návrh - pod vedením biskupa Jozefa Haľka sa začiatkom júna stretneme v Dómskej veži, potom na tajnom mieste zasadne Pi-klub.

Jozef Mikloško (RNDr., DrSc., Doc., * 31.3.1939, Nitra) je ženatý, má 4 deti, 12 vnukov a 5 pravnukov. Absolvoval Vysokú školu pedagogickú (matematiku a chémiu) a MFF UK (numerickú matematiku), 27 rokov vedecky pracoval ako matematik na Ústave technickej kybernetiky SAV, prednášal na MFF UK. Bol podpredsedom vlády ČSFR, poslancom SNR, FZ a NR SR, prezidentský radca v KPR, prorektorom TU v Trnave a veľvyslancom ,v Taliansku, San Marine a na Malte. Bol vydavateľ kníh, komunálnym poslancom, predsedom nadácií. Je v Predstavenstve Spolku slovenských spisovateľov, napísal osem kníh literatúry faktu. Vystupuje v médiách a na sociálnych sieťach, je aktívny publicista a bloger, v r. 2007-2019 predseda Združenia kresťanských seniorov Slovenska.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Blog
Jozef - potomok Dávidov

Jozef - potomok Dávidov

Dnes, na sviatok sv. Jozefa začína Rok rodiny a manželstva, ktorý bol vyhlásený pápežom Františkom a ktorý skončí v júni 2022 na 10. svetovom stretnutí rodín v Ríme. Slávime tiež piate výročie vydania apoštolskej exhortácie Amoris laeticia – Radosť lásky. Jej úvod sa končí slovami: „Dúfam, že každý po jej prečítaní pocíti povolanie s láskou sa starať o život rodín, pretože ony nie sú problémom ale predovšetkým príležitosťou.“ Som vďačný pápežovi, že systematický dáva sv. Jozefa do modlitieb na miesto, ktoré mu patrí. Veď bol opora, strážca a záchranca Svätej rodiny. V Novom zákone sa málo spomína, nie je tam zaznamenaný ani jeden jeho výrok.     

Blog
Komu patrí vlastne Palestína?

Komu patrí vlastne Palestína?

So strachom a smútkom sledujem dianie na území Palestíny a Izraela a pýtam sa, či má boj, ktorý medzi nimi prebieha po desaťročia o územie, o ktoré sa neustále doslova bijú, zmysel a aké má vôbec opodstatnenie?