Zamyslenie k evanjeliu tejto nedele nájdete našej internetovej stránke tu.

Pre potreby zamyslenia si ho rozdelíme na tri časti:

Lásku vyňali zo sféry náboženstva. Zdieľať

„Milovaní, milujme sa navzájom, lebo láska je z Boha a každý, kto miluje, narodil sa z Boha a pozná Boha. Kto nemiluje, nepoznal Boha, lebo Boh je láska.“ (1 Jn 4,7.8) Ako vidíme, naša paradigma je v skutočnosti argumentom pre praktickú výzvu k prejavovaniu lásky k blížnym. Naliehanie autora listu mieri proti názoru, ktorý pravdepodobne zdieľali mnohí v komunite, do ktorej písal. Nasledujúc slová sa dá rekonštruovať situácia, keď istí veriaci považovali za najdôležitejšie „poznanie Boha“, ktoré potom malo uschopňovať človeka „preporodiť“ sa do nejakého vyššieho božského stavu. To všetko ale bez potreby nejakého zapodievania sa prejavmi lásky voči hocikomu inému. Biblistom tu zapácha ideologický smer poznačený gnosticizmom. Akokoľvek, Ján túto terminológiu ozrejmuje. Byť spätý s Bohom a dostať sa do jeho blaženosti sa nedá bez lásky. Jeho argumentační protivníci preto nemajú pravdu. Lásku vyňali zo sféry náboženstva. Nevieme naisto či úplne teoreticky, ale zdá sa, že sa to týkalo hlavne ich životnej praxe. Boh a láska teda podľa Jána nevyhnutne idú dokopy, čo vo vete korunuje odvážnou formuláciou „lebo Boh je láska.“ Dnešného čitateľa tento argument provokuje zamýšľať sa nad ontologickými dôsledkami, čo môže viesť k predpokladu, že Boh je všade tam a schvaľuje všetko to, čo človek za lásku pokladá. Ide však (opäť) o omyl, z ktorého nás ďalej svojským vysvetlením vyvádza samotný autor.

Dokázal milovať zlých bez toho, aby prišlo k ich polepšeniu a navyše dokázal milovať tak, aby zlo neschvaľoval a ani neprijal. Zdieľať

„A Božia láska k nám sa prejavila v tom, že Boh poslal svojho jednorodeného Syna na svet, aby sme skrze neho mali život.“ (1 Jn 4,9) List sa pri pochopení výroku „Boh je láska“ neuberá cestou špekulácie nad Božou podstatou. Svojich čitateľov chce priviesť k prijatiu Boha cez jeho činy. To, že „je láska“ sa ukázalo hlavne v zrieknutí, v odovzdaní. Ako najlepšie vyjadrenie Jeho lásky sa tak ukazuje základná historická skutočnosť poslania Božieho Syna. Ta prvá láska je teda v darovaní života tým, ktorí ho nemajú, alebo o neho prišli. Implicitne by sme tu mohli hovoriť aj o odpustení. Spôsob ako skutočne milovať, sa nám tak predstavuje v príklade Ježišovho života. A priznajme si, jeho metódy ostávajú kontroverzné dodnes. Dokázal milovať zlých bez toho, aby prišlo k ich polepšeniu a navyše dokázal milovať tak, aby zlo neschvaľoval a ani neprijal. Takýto obraz predstavuje niečo, čoho nie je úplne schopný žiaden človek. Potvrdzujú to aj nasledujúce slová.

Iba od neho sa dá láska najprv prijať. Zdieľať

„Láska je v tom, že nie my sme milovali Boha, ale že on miloval nás a poslal svojho Syna ako zmiernu obetu za naše hriechy.“ (1 Jn 4,10) Akokoľvek by človek špekuloval, jeho verzia lásky nikdy nebude dokonalá. Najvernejší spôsob jej prejavovania totiž treba hľadať u toho, kto „láskou je.“ Iba od neho sa dá najprv prijať. Dumanie niektorých nad tým, ako nájsť cestu k Bohu aj pomimo je preto veľkým omylom. Boh je preto láska, pretože sa zjavil tak, že udelil amnestiu od hriechu. A snaha dostať sa k nemu bez lásky je teda nerozumná. Rovnako nerozumná, ako aj naše dnešné pokusy s podobami „lásky“, ktorá sa na tú Božiu ani zďaleka nepodobá.

Lukáš Durkaj

Autor je kňazom Košickej arcidiecézy a členom Centra pre štúdium biblického a blízkovýchodného sveta.

Foto: wikimedia