BISKUP JOZEF HAĽKO: Pre muža má byť najdôležitejší Boh, nie jeho ego

Titulná foto: FB Jozef Haľko

Viacero rolí svojho patróna, pestúna Pána Ježiša, si už v živote vyskúšal. Ešte pred prijatím na teologickú fakultu pracoval ako robotník v Bratislavských vodárňach, ako vychovávateľ v Ústave sociálnej starostlivosti chodil s deťmi s Downovým syndrómom triediť oriešky do Figara a dnes sa snaží ľuďom pomôcť prijať Pána Ježiša za ich živého, účinného a zvrchovaného Spasiteľa. Bratislavský pomocný biskup Jozef Haľko (57) má výborný vzťah so svojím otcom a inšpiratívnu skúsenosť otcovstva z rodín,ktoré spoznal počas pastoračnej služby.

Ste nositeľom vznešeného mena. Ide o rodinné dedičstvo?

Áno, Jozef bol môj otec, aj môj starý otec. S trochou humoru sme si hovorili aj Jozef najstarší, staršía mladší– to som bol ja.

Čím vás oslovuje príklad svätého Jozefa?

Mňa fascinuje tým, že je mužom činu. Nemáme vo Svätom písme ani jeden jeho citát, ale máme jeho skutky, keď poslúchal Božiu vôľu, keď počúval Boží hlas a chránil Ježiša, chránil svätú rodinu. V tomto smere je aj pre mňa veľkým príkladom v biskupskej službe.

Tradícia predstavuje svätého Jozefa ako postaršieho muža. Z čoho vychádza?

Starší muž bol v ikonografii muž s autoritou. To znamená, že nejde o pokus zobraziť vek svätého Jozefa, ani jeho výzor, ale vyjadriť, že svätý Jozef bol muž, ktorý si zaslúži našu úctu. Spôsob jeho konania aj žitá životná skúsenosť hovorí o zrelosti, zbožnosti, vytrvalosti, vernosti, a to všetko sa dá zhutniť v postave ušľachtilého starého muža.

Jeho statické zobrazovanie je však v kontraste s akčnosťou vo Svätom písme. Vie za takýchto okolností osloviť aj mladšie ročníky?

Statické vyobrazovanie svätého Jozefa má svoje dôvody. Bol mužom činu, ale aj mužom hlbokého prežívania Božej prítomnosti. Zažíval chvíle spočinutia v rozhovore s Ním. A človek, ktorý sa modlí, kontempluje, môže byť vyobrazený v pokoji. To neznamená, že je pasívny, ale že je odovzdaný Božej vôli. A pokiaľ ide o posolstvo mladým ľuďom, tak presne toto je dôležité. Mladý človek je dynamický, niekam smeruje, ponáhľa sa, túži, robí viac vecí naraz, ale aby v tom bol nejaký poriadok, harmónia a zmysluplnosť, musí sa vedieť zastaviť, vypnúť telefón, vypnúť sociálne siete a naozaj sa ponoriť do živej osobnej komunikácie s všadeprítomným Bohom, ktorý ponúka svoju pomoc, milosti, impulzy. Chvála Bohu, na Slovensku máme veľmi veľa mladých ľudí, ktorí sa radi modlia, a to aj spoločne. Pozývam k tomu všetkých hľadajúcich. Jednoducho byť pred Bohom otvorený, úprimný, so živou vierou Mu odovzdávať, čo vnútorne prežívame. Boha zaujíma všetko, čo sa nám deje. 

Jedna vec je predstúpiť pred Boha, druhá splniť, čo žiada. V čom spočíva hlavná úloha otcov pri vedení rodiny?

Otcovia rodín žijú viacnásobnú zodpovednosť: za vlastnú spásu, ale tým, že sa oženili, aj spoluzodpovednosť za spásu svojich manželiek a detí. Svorne s manželkami aj krstnými rodičmi to sľubujú pri krste. Takže úlohou každého otca je urobiť všetko preto, aby raz dieťa prijalo Pána Ježiša za svojho osobného Spasiteľa a Vykupiteľa. Inšpiráciu môžeme čerpať v Jozefovi. Vieme si predstaviť, že to bol on, kto nakoniec našiel miesto pre narodenie Ježiša. Spolu s Pannou Máriou ho obetuje v chráme. To sa veľmi podobá prineseniu dieťaťa na krst. A je to svätý Jozef, ktorý zachraňuje Ježiša pred Herodesom. A herodesovia, ktorí chcú vytrhnúť Ježiša z ľudského srdca, žijú aj dnes. Úlohou každého otca je teda zachrániť Ježiša pre vlastné deti, pre vlastnú rodinu. Povedzme spoločnou modlitbou, príkladom života, aktivitou v spoločenstve... 

ZVIDITEĽŇOVAŤ KRISTA VLASTNÝM UMENŠOVANÍMZdieľať

V liste, ktorým pápež František vyhlásil aktuálny rok za Rok svätého Jozefa, označil svätca aj prívlastkomdržiaci sa v úzadí - „v tieni” (Vatican News). Ide o príklad pre otcov voči deťom alebo všeobecne pre kresťana voči svetu?

Aj jedno aj druhé. Držať sa v úzadí je pre túto modernú dobu veľmi dôležité. Pretože pokušenie ukázať sa, chcieť uznanie, lajky, shary, povedané terminológiou sociálnych sietí, je naozaj veľmi veľké. Vyjadrenie držať sa v úzadíchápem ako reformuláciu vety, aby bol v popredí Boh. Slovami svätého Jána Krstiteľa: „On musí rásť a ja sa musím umenšovať.” Teda nejde o to, aby bol každý muž ticho, aby bol introvert. Pokojne môže byť komunikatívny, orientovaný do priestoru, vtipný, avšak bez egocentrického tlaku, že JA som ten najdôležitejší. Nie. Vždy je najdôležitejší Ježiš a všetko sa tomu musí podriadiť.

Mal by sa človek pred svetom prezentovať ako kresťan? 

Poznáme tú vetu zo Svätého Písma: „Po ovocí ich spoznáte.” Čiže skutočne prvé autentické svedectvo o viere je svedectvo skutkov. Už pápež svätý Pavol VI. povedal, že dnešná doba potrebuje viac svedkov ako učiteľov. Nie je nevyhnutné hneď deklarovať čosi o vlastných východiskách. Ukáž to tým, aký si. Oveľa presvedčivejšie je vidieť vieru na skutkoch, rozhodnutiach, spôsobe vystupovania v diskusiách, či má úctu ku každému človeku aj k názorovému protivníkovi. Či svoju vieru žije v každodennej realite.    

KONAŤ BOŽIU VÔĽUZdieľať

Ktorá vlastnosť svätého Jozefa súčasným mužom najviac chýba? A vôbec, sú dnešní muži „jozefmi“? 

Ťažko povedať takto paušálne. Ale ak by som mal poukázať na naozajstný deficit, je ním prepojenie medzi hlbokou vierou a praktickým konaním. A to nielen u mužov, ale i u žien. Jozef Božiu vôľu aj uskutočňuje. Počúva Boží hlas a dôveruje Mu. Keď sa dozvie, že jeho snúbenica je tehotná, ostane mierny. Musel to byť naozaj vážny krízový moment. Jozef je diskrétny a postupuje korektne. Uvažuje. Nejedná hneď. Podľa vtedajších pravidiel mohol Pannu Máriu tvrdým spôsobom potrestať. Ale on si doprial čas, aby postrehol, čo mu hovorí Boh. A keďže bol otvorený Božiemu hlasu, dozvedá sa, že dieťa, ktoré sa počalo v Panne Márii, je z Ducha Svätého a je to Boží Syn. Jozef si ju vezme. Medzi slovami a skutkami nie je rozpor. V tomto smere je svätý Jozef mužný, silný. Keď povie Boh, zorganizuje aj emigráciu do Egypta a urobí to hneď.

Z ľudského hľadiska sa svätý Jozef ocitol v nezávideniahodnej situácii. Nie je biologickým otcom a po fyzickej stránke po celý život ani manželom. Nie je to príliš veľká nálož na jedno mužské ego?

No, je obrovská vec dozvedieť sa, že dieťa, ktoré jeho manželka čaká, je dlho prisľúbený Mesiáš. Jozef dostáva výnimočnú úlohu a bol si toho určite vedomý. Ale keď človek dostáva veľkú úlohu, zároveň k tomu od Boha dostáva aj potrebnú milosť, aby ju vedel zvládnuť.

Sú však muži, ktorí svoje otcovstvo nezvládajú. V čom spočíva podstata súčasnej krízy otcovstva?

Kríza otcovstva je predovšetkým kríza vernosti. Vernosti Bohu, ak hovoríme o kresťanoch, a vernosti žene. Dôležitá je i úcta k žene v tom najhlbšom zmysle slova. Aj k jej materinskému potenciálu. Musíme uznať, že slová „budem ťa milovať a ctiť po všetky dni svojho života“ sú naozaj veľké. Sviatosť manželstva potrebujeme, pretože ide o radikálne rozhodnutie. Dospelý muž a dospelá žena si sľúbia, že nie improvizácia, nie na skúšku, ale: Rozhodujem sa, že chcem s tebou prežiť celý život. Som celý tvoj a ty celá moja. Sme jedno telo a jedna duša. Žiaľ, v súčasnosti zažívame bolestnú skúsenosť s rozpadom rodín. V niektorých zónach Slovenska je to dokonca až 50% a 40% detí sa rodí mimo manželstva.  

Mnohí otcovia svojim rodinám ale chýbajú pre pracovné vyťaženie. Ťarcha zodpovednosti im však nedovolí inak. Kde nájsť východisko?

Dôležité sú štandardy, aké si človek nastaví a istá skromnosť. V žiadnom prípade nechcem dávať lacné ponaučenia, pretože rodiny sú často vo veľmi ťažkej situácii, keď stoja pred dilemou materiálne zabezpečenie verzus nasýtenie citových potrieb. Zanedbanie vnútrorodinnej intímnej komunikácie sa totiž v určitom veku detí stáva nezvratnou a premárnenou príležitosťou. Naozaj nestojí za to mať sa dobre materiálne, ale lačnieť citovo. Aj syn, aj dcéra potrebujú objatie otca aj mamy. Spočinutie, rozprávanie, zdieľanie, počúvanie, empatiu, milosrdenstvo a výchovu. Môžeš, nesmieš, musíš sú slová, ktoré tiež patria do slovníka rodičov. Je vedecky dokázané, že len v prípade pestovania takejto komunikácie môže z dieťaťa vyrásť harmonická osobnosť, ktorá cez poznanie hlbokého otcovstva a materstva rodičov nájde samu seba, a nepotrebuje sa presadzovať iným spôsobom. Draví ľudia sú takí často len preto, že od rodičov nedostali to, čo potrebovali najviac.

Život svätej rodiny sa sústreďoval na Ježiša a napĺňanie Jeho poslania. Čo by malo byť spoločným cieľom dnešných rodín?  

Spoločným cieľom každej rodiny je ísť cestou plnenia Božej vôle v dynamickej súčinnosti talentov, možností a toho, čo je užitočné. Rodičia, ako starší a skúsenejší, korigujú deti. Ich spoločným cieľom je kráčať po ceste vzájomného posvätenia, ktoré dostávame od nášho Pána a ktorému sa otvárame aj spôsobom, akým spolunažívame pod jednou strechou.  

Jozef Haľko (57), rodák z Bratislavy, študoval teológiu na Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Pápežskej univerzite Santa Croce v Ríme.Za kňaza bol vysvätený v roku 1994 v Trnave. Od roku 2012 je pomocným biskupom Bratislavskej diecézy a od roku 2013 vysokoškolským profesorom v odbore katolícka teológia. Je známy svojou aktivitou na sociálnych sieťach a trefnými postrehmi, ktoré majú iskru aj hĺbku.
 

Gabriela Fialová

Blog Zastolom.sk vychádza v spolupráci s denníkom Postoj, pripravuje ho občianske združenie Slovenská asociácia kresťanských rodín (SAKRO). Našu činnosť môžete podporiť nákupom v našom eshope alebo finančným darom.