Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
17. apríl 2021

Uveriť v Ježiša znamená žiť ako žil on

Na 3. veľkonočnú nedeľu v roku B nás sprevádza znova Prvý Jánov list (2,1-5a), v ktorom autor uvádza na pravú mieru niektoré mylné tvrdenia svojich súčasníkov.
Uveriť v Ježiša znamená žiť ako žil on

Zamyslenie k evanjeliu dnešnej nedele si môžete prečítať na našej internetovej stránke tu.

Z Prvého Jánovho listu čítame na nedeľných sv. omšiach takmer výlučne vo Veľkonočnom období v roku B. Už minulý týždeň sme počuli úryvok z jeho 5. kapitoly. Tento týždeň sa vraciame na začiatok 2. kapitoly a v nasledujúcich nedeliach budeme postupovať vpred v čítaní tohto listu.

Úvod dnešného čítania hneď vzbudzuje otázku. Autor totiž píše: „Toto vám píšem, aby ste nehrešili.“ Čo je to však to „toto“? Lepšie tomu môžeme rozumieť, ak trochu rozšírime svoj pohľad v liste. Prvé tri vety tvoria súčasť celku, ktorý začína už 5. veršom z predchádzajúcej kapitoly. Jadro tohto celku tvoria tri vyjadrenia formulované spôsobom: „Ak hovoríme... Ale ak...“ V prvej časti vyjadrenia sa predstavuje isté nesprávne tvrdenie, ktoré autor v druhej časti uvádza na správnu mieru. Začína sa obrazom kontrastu svetla a tmy, ktorý je známym obrazom už z Jánovho evanjelia, v ktorého línii pokračuje aj tento list. Je možné, že autor reaguje na skupinu, ktorá nesprávne interpretovala slová Jánovho evanjelia, keď tvrdili, že vo svetle je automaticky ten, kto uverí v Ježiša ako od Otca poslaného Božieho Syna. Keďže takýto veriaci je už vo svetle, nemôže byť obvinený zo žiadneho hriechu. Autor takéto názory koriguje a hovorí, že len čistá viera nestačí. Ak veriaci nežije podľa Ježišovho vzoru a nepreukazuje lásku ostatným členom spoločenstva, ešte stále je v tme. Aj veriaci v Ježiša ešte stále môže upadnúť do hriechu. Cesta von z hriechu nespočíva v jeho popieraní, v zmysle, že kto už v Ježiša verí, nemôže byť obvinený z hriechu, ale v jeho pokornom vyznaní s vedomým, že účinok Ježišovej obety stále pretrváva, a neustále obmýva veriacich z hriechu. Výzva k postoju priznania hriechu samozrejme nemá byť výzvou k zotrvávaniu v hriechu, alebo jeho bagatelizovaniu. Preto tie úvodné slová: „Toto vám píšem, aby ste nehrešili.“

Ak veriaci nežije podľa Ježišovho vzoru a nepreukazuje lásku ostatným členom spoločenstva, ešte stále je v tme. Zdieľať

Cesta k skutočnému životu vo svetle však nevedie cez zaslepenosť voči hriechu, ale cez postavenie sa mu zoči-voči s vedomým daru odpustenia v Ježišovi. On je u Otca zástanca hriešnika. Tu je v gréčtine použité slovo parakletos, ktoré môžeme preložiť aj ako „advokát“, „obhajca“. To isté slovo používa Ježiš  v Jánovom evanjeliu na označenie Ducha Svätého, ktorý má byť obhajcom učeníkov v tomto svete (15,18-27; 16,5-15). Ježiš je obhajcom hriešnika u Otca. Nie však v zmysle, že by ho mal obhajovať pred Otcovým hnevom, ale obhajuje hriešnika pred obvineniami diabla. A vlastne je tak obhajcom aj pred naším vlastným svedomím, ktoré by nám chcelo nahovoriť, že nie sme hodní daru odpustenia a musíme si spoločenstvo s Bohom zabezpečiť vlastnými silami životom v absolútnej bezhriešnosti. Tieto slová sú teda zároveň pripomienkou veriacim, že odpustenie hriechov a spoločenstvo s Bohom je Boží dar a nie výsledok vlastných zásluh. Tak ako to na mnohých miestach zdôrazňuje Jánovo evanjelium, Ježiš, Syn Otca, bol poslaný Otcom, aby vykúpil človeka. Spása človeka je teda Otcova vôľa, ktorá sa realizuje cez Syna.

Slovami „podľa toho vieme“ sa otvára ďalší oddiel v liste, ktorý pokračuje za hranice výberu dnešného čítania až po 11. verš a rozvíja ďalej to, čo bolo práve načrtnuté. Aj tu autor vyjadruje, že poznať Krista neznamená len vyznať to ústami, ale poznanie Krista sa prejavuje v zachovávaní jeho prikázania. Vo veršoch, ktoré sa už do dnešného čítania nezmestili autor objasňuje, že zachovávať Kristovo prikázanie znamená milovať svojho blížneho (v. 9-10). Takéto chápanie toho, čo je to prikázanie, je založené na príklade Kristovho života (v. 6). Tieto verše nám pripomínajú a sú v súlade s Ježišovými slovami v Jánovom evanjeliu: „Nové prikázanie vám dávam, aby ste sa milovali navzájom. Aby ste sa aj vy vzájomne milovali, ako som ja miloval vás“ (13,35). Láska k blížnemu tak získava výnimočnú dôležitosť, totiž koniec-koncov vo svetle nie je ten, kto len uveril, že Ježiš je Boží Syn, ale kto miluje blížneho. Alebo povedzme to aj ináč, láska k blížnemu charakterizuje toho, kto uveril, že Ježiš je Boží Syn.

Vo svetle nie je ten, kto len uveril, že Ježiš je Boží Syn, ale kto miluje blížneho. Zdieľať

            Slová dnešného úryvku hovoria teda aj k nám. Cesta oslobodenia od hriechu v našom živote nespočíva v jeho popieraní či bagatelizovaní, ale v postavení sa mu zoči-voči a v jeho pokornom vyznaní s vierou vo veľkosť Božieho odpustenia. Ježiš nás svojou smrťou a zmŕtvychvstaním priviedol k Bohu a privádza nás k nemu neustále aj napriek tomu, že nie vždy dokážeme kráčať plne vo svetle ako on. Zároveň nám toto čítanie pripomína ako úzko je spojená láska k Bohu a láska k blížnemu. To, či skutočne poznám Krista sa dá verifikovať cez moju lásku k blížnemu: nakoľko milujem blížneho, natoľko môžem povedať, že poznám Krista.

Matúš Imrich
Autor je kňazom Košickej arcidiecézy a členom Centra pre štúdium biblického a blízkovýchodného sveta. Získal licenciát na Pápežskom biblickom inštitúte v Ríme, kde v súčasnosti pokračuje v doktorandskom štúdiu.

Použitá literatúra:
Brown, R. E., The Epistles of John. Translated, with Introduction, Notes, and Commentary (AncB 30; New York 1982).

Inzercia

Centrum sa zameriava predovšetkým na výskum a vzdelávanie v oblasti biblických a blízkovýchodných vied s interdisciplinárnych presahom do iných oblastí, na popularizáciu vedeckého štúdia biblického a blízkovýchodného sveta, na biblický apoštolát a formáciu. Členmi Centra sú kňazi Košickej arcidiecézy zaoberajúci sa štúdiom biblického a blízkovýchodného sveta. Viac o Centre a jeho aktivitách na www.biblia.abuke.sk

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Blog
Víťazstvo viery

Víťazstvo viery

Tohtoročné veľkonočné obdobie budeme v nedele čítať z Prvého Jánovho listu. Ide o spis, ktorý odborníci zaradzujú medzi takzvanú jánovskú literatúru v Novom zákone. Tradične sem patria aj ostatné dva listy, evanjelium a Apokalypsa. To čo ich spája je, že už staroveká Cirkev za ich autora považovala apoštola Jána. Okrem Apokalypsy sa však nikde autor nepredstavuje pod týmto menom. Oveľa silnejšie puto však spočíva v používaní podobných tém, obrazov a vzletný teologizujúci štýl podania. Moderný pohľad preto dnes tvrdí, že hoci každý spis vznikol osobitne v inom čase a podmienkach, pravdepodobne všetky majú pôvod v rovnakej kresťanskej komunite. Tá síce nemala dlhé trvanie, ale jej učenie malo taký silný vplyv a autoritu, že jej písomná pozostalosť našla pevné miesto medzi kánonickými knihami Biblie.

Blog
CoViD – 22 / Sputnik V – kto chce hľadá spôsoby ...

CoViD – 22 / Sputnik V – kto chce hľadá spôsoby ...

K veci sa vedú diskusie vedúce až k prapodivným reakciám – urazilo sa mnoho skupín, aj keď ich nikto neurážal. Slovo „prapodivný“ sa zdá byť zo sféry rozprávok, ja som sa s ním napodiv stretol v argumentácii advokáta na súde, tak ho občas použijem mimo sféry magična.

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.