Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
09. apríl 2021

Je Heger riešením jednej zo systémových chýb demokracie?

Medzi ľuďmi je dosť rozšírená predstava, že ak niekto dokázal byť úspešný v podnikaní, tak má predpoklady na to, aby dobre spravoval krajinu na prospech všetkým. Táto predstava je ale nesprávna a jej rozšírenosť prispieva k tomu, že ľudia robia - vedome, či nevedome – nesprávne voličské rozhodnutia. Potom sa stáva, že voliči sú prekvapení dôsledkami svojej dobre mienenej voľby.
Je Heger riešením jednej zo systémových chýb demokracie?

Uvedomme si rozdiel osobnostnej výbavy vedúcej k dosiahnutiu úspechu v biznise od osobnostnej výbavy politika, ktorého by sme si želali. Zoberme si napríklad osobnostnú črtu sklon k riziku. Pre úspech v podnikaní je ochota riskovať veľmi dôležitou vlastnosťou. Bežnou súčasťou podnikateľského života je robiť aj riskantné pokusy, ktoré často nevyjdú a podnikateľ po nich ďalej skúša niečo iné (alebo aj to isté); bez toho, aby jeho risk, či omyl spôsobil katastrofu celospoločenského rozsahu. No takýto prístup v prípade vrcholového politika je pohromou, pretože riskantné pokusy uskutočnené v celonárodnom meradle môžu priniesť príliš široké, ďalekosiahle a ťažko napraviteľné škody. Ten istý vysoký sklon k riskovaniu je celospoločenským prínosom v prípade podnikateľa, no zároveň celospoločenskou katastrofou v prípade politika.

Alebo charakterová črta, ktorú môžeme pracovne nazvať akceptácia kompromisov s morálkou. Kým v biznise je často výhodné a niekedy pre úspech až nevyhnutné operovať okolo hrany morálnosti, u politika by kompromisy v morálke nemali byť prípustné vôbec (ani napríklad v podobe podvádzania pri získavaní diplomu).  Na grafickom znázornení spomenutých dvoch dimenzií je očividné, že úspešný podnikateľželaný politik sú ľudia z úplne „iného cesta“, alebo graficky - z iného priestoru.

Podobné znázornenie by sa dalo spraviť s viacerými dimenziami, pričom v niektorých by rozdiely boli minimálne (napr. komunikatívnosť), no k dvom vyššie zobrazeným by určite pribudlo viacero ďalších preukazujúcich výrazné odlišnosti (napr.: altruizmus, schopnosť predvídať dopady zmien vo veľmi komplexných systémoch, atď.). Nechcem tým povedať, že je úplne vylúčené, aby bývalý úspešný podnikateľ mohol byť raz dobrým politikom, ale takéto prípady sú skôr výnimkou.

Je užitočné zamyslieť sa v podobnej logike aj nad tým, v čom sa líši „dostať sa do politiky“ a „byť želaným politikom“. V súčasnom nastavení spoločnosti je pokus dostať sa do politiky do veľkej miery podobný pokusu rozbehnúť podnikateľský zámer (o tomto by sa v slovenských reáliách dalo samozrejme písať veľa, ale nie je to cieľom tohto blogu). Preto obrázok vyššie by platil aj vtedy, keby sme na ňom pojem „úspešný podnikateľ“ vymenili za „úspešný politický kandidát“. Na to, aby sa človek dostal do politiky, musí byť schopný a ochotný riskovať oveľa viac, ako by to bolo želateľné pri reálnom riadení krajiny. Taktiež na to, aby človek dostal veľkú podporu verejnosti robí často kompromisy s morálkou napríklad pri komunikovaní pochybných predvolebných sľubov. Alebo iný rozmer – kým kandidát je zameraný na dosiahnutie úspechu v podobe presadenia sa, želaný politik by mal myslieť viac na druhých ako na seba. Opäť by sa dalo analyzovať a znázorniť veľa kombinácií, pričom je evidentné, že úspešný politický kandidát želaný politik sú výrazne iné osobnosti.

Inzercia

Cez vyššie popísanú logiku je pochopiteľné, že do vrcholových politických pozícii sa často dostávajú skôr „biznisové“, či „sebapresadzujúce“ typy osobností, a voliči sú následne periodicky sklamávaní a frustrovaní z toho, že reálna povolebná politika je viac o záujmoch politikov a menej o spoločnom dobre občanov. Toto je jeden zo systémových problémov vbudovaných do našej súčasnej podoby demokracie.

Zdroj tohto systémového problému a jeho dlhodobé riešenie naznačujem v závere. Nateraz (a asi ešte na dosť dlhé obdobie) asi musíme brať ako fakt, že potenciálni želaní politici sa sami od seba cez fázu úspešného politického kandidáta nedostanú, lebo majú inú osobnostnú výbavu. Práve z tohto pohľadu je mimoriadne zaujímavá súčasná výmena na poste premiéra. Úspešný politický kandidát sa zase raz nestal želaným politikom (už chápeme, prečo to bolo vysoko pravdepodobné) a teraz prenecháva miesto inému človeku. Ostáva nám dúfať, že Heger bol zatiaľ menej úspešným politickým kandidátom ako Matovič práve preto, že má výbavu viac podobnú želanému politikovi. Ak sa to potvrdí, Slovensku by sa týmto politickým kotrmelcom podarilo nateraz prekonať pomenovaný systémový problém. Výmeny na poste premiéra teda môžu byť jedným zo spôsobov riešenia, ale všetci cítime, že týmto spôsobom nie je správne dlhodobo fungovať.

Ďalšou nádejou je, že z niektorých (starých, či nových) politických zoskupení vzniknú subjekty, ktoré budú dostatočne chápať systémové chyby našej súčasnej demokracie, zároveň budú natoľko vyspelé a úprimné, že toto chápanie budú chcieť využiť na prospech Slovenska, a zároveň budú mať dostatočné zdroje na to, aby vyhľadali potenciálnych želaných politikov a pomohli im prejsť cez fázu politickej kandidatúry. Táto možnosť je samozrejme dosť idealistická, no keďže stále verím v dobro v ľuďoch, istú šancu jej dávam.

No a aké by bolo definitívne riešenie? Zdroj popísaného systémového problému demokracie spočíva v tom, že my občania (a raz za čas voliči) sme príliš leniví rozvíjať a uplatňovať svoje kritické myslenie. Vzdialenosť úspešného politického kandidáta od želaného politika je nepriamo úmerná podielu vyspelých, dobre informovaných, kriticky mysliacich osobností v spoločnosti. Inými slovami: čím vo väčšom percente sú v spoločnosti zastúpení vyspelí občania, tým viac sa model úspešného politického kandidáta a model želaného politika prekrývajú. Ak by drvivá väčšina voličov bola schopná prekuknúť každý klamlivý (nerealizovateľný, povrchný, atď.) predvolebný sľub a zároveň by boli schopní rozlíšiť, či presvedčivá komunikácia kandidáta je skôr sebapresadzovaním, alebo potvrdením jeho všeobecne prospešných kvalít, v takom prípade by úspešnými kandidátmi boli práve želaní politici. Dostať našu spoločnosť do takého stavu rozvoja je ale dlhodobý proces a navyše sa zdá, že vývoj ide opačným smerom. Tak či tak, zápas za  vysokú kvalitu našej spoločnosti netreba nikdy vzdávať a práve preto som napísal aj tento blog.

Som človek s kresťanským svetonázorom a láskou k Slovensku od severovýchodu - odkiaľ pochádzam - až po Záhorie, kde momentálne s manželkou a štyroma deťmi bývam. Aj vďaka ekonomickému vzdelaniu a záľube v hudbe sa snažím v spoločnosti nachádzať harmóniu a pokiaľ sa dá, tak k nej rád nejaký ten tón aj pridám.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Blog
Víťazstvo viery

Víťazstvo viery

Tohtoročné veľkonočné obdobie budeme v nedele čítať z Prvého Jánovho listu. Ide o spis, ktorý odborníci zaradzujú medzi takzvanú jánovskú literatúru v Novom zákone. Tradične sem patria aj ostatné dva listy, evanjelium a Apokalypsa. To čo ich spája je, že už staroveká Cirkev za ich autora považovala apoštola Jána. Okrem Apokalypsy sa však nikde autor nepredstavuje pod týmto menom. Oveľa silnejšie puto však spočíva v používaní podobných tém, obrazov a vzletný teologizujúci štýl podania. Moderný pohľad preto dnes tvrdí, že hoci každý spis vznikol osobitne v inom čase a podmienkach, pravdepodobne všetky majú pôvod v rovnakej kresťanskej komunite. Tá síce nemala dlhé trvanie, ale jej učenie malo taký silný vplyv a autoritu, že jej písomná pozostalosť našla pevné miesto medzi kánonickými knihami Biblie.