Kristus ako riešenie otázky zmyslu života

V biblickej a liturgickej tradícii je Veľká noc matkou všetkých sviatkov, pretože dáva pôvod všetkým ostatným sviatkom a a celému liturgickému roku. Dáva zmysel celej kresťanskej viere, ako to vystihlo apoštol Pavol: „Ak nebol Kristus vzkriesený, potom je márne naše hlásanie a márna je aj vaša viera.“ (1 Kor 15, 14)

Noc Mesiáša

Veľkonočná vigília sa slávi po súmraku, tzn. podľa biblického počítania už začala nedeľa. Kresťania volajú túto vigíliu veľkou nocou, čo sa stal názov pre celé kresťanské sviatky. V židovskej tradícii sa hovorí o štyroch nociach. Prvá noc je tá, keď Boh stvoril svet. Svet bol ponorený do chaosu a zmätku a Pánove slovo bolo svetlom. Druhá noc je spojená s patriarchom Abrahámom. Je to noc obetovania a záchrany jeho syna Izáka. Tretia noc je udalosť vyslobodenia Izraelitov z Egypta. Boh v noci vyviedol židovský národ z otroctva do slobody. Štvrtá noc bude nocou Mesiáša, ktorý príde v plnosti času.  Ako kresťania veríme, že táto štvrtá noc má svoje naplnenie v osobe Ježiša Krista. Je to noc, v ktorej nás Boží Syn oslobodzuje od každého strachu, ktorý zotročujú človeka, predovšetkým od hriechu a smrti. 

Kristus - Svetlo

Evanjelista Marek necháva zaznievať príbeh o Ježišovom zmŕtvychvstaní (Mk 16, 1 – 8) do atmosféry plnej paradoxov. Učeníci sa v Getsemanskej záhrade zo strachu rozutekali a ponechali Ježiša samotného, jeden z apoštolov ho zradil, ďalší zaprel. Zomrel opustený na kríži. Práve týmto učeníkom prostredníctvom žien vzkriesený Pán odkazuje, že na nich čaká v Galilei. Je to Boh, ktorý nikdy „neláme palicu“ nad človekom, ale stále k nemu prichádza so svetlom pravdy, slobody, lásky a odpustenia. Veľkonočná nedeľa nie je zidealizovaním života. Kristus vstúpil do nášho sveta poznačeného problémami a biedami. V tomto živote je potrebné hľadať vzkrieseného Pána, ktorý nám ponúka seba samého ako svetlo – ako riešenie otázky zmyslu nášho života.