Rešpekt nie je strach

Dnes plávam v Čunovskom jazere. Je to krásne miesto. Voda, ticho, priestor, pokoj.

A predsa tu po nedávnej tragédii človek vníma vodu trochu inak. Mladá žena sa už domov nevrátila. Nechcem špekulovať o tom, čo sa presne stalo. To patrí vyšetrovaniu a najmä rodine, ktorá dnes nesie bolesť, pred ktorou treba stíchnuť.

Ale pri plávaní v otvorenej vode si človek uvedomí jednu jednoduchú vec: nie sme neporaziteľní.

Plávam už veľa rokov a považujem sa za skúseného plavca. Práve preto viem, že skúsenosť nemá viesť k ľahkovážnosti, ale k pokore. Jazero nie je bazén. Okraj nie je vždy blízko, voda nie je vždy rovnaká a únava, kŕč, vietor či panika môžu prísť rýchlejšie, než čakáme.

Preto pri plávaní používam bezpečnostnú bójku. Nie preto, že by som nevedel plávať. Práve preto, že viem, čo všetko sa môže stať. Bójka zvyšuje viditeľnosť a v núdzi môže poskytnúť aspoň základnú oporu.

Nie je hanba otočiť sa skôr. Nie je hanba plávať pri brehu. Nie je hanba povedať si: dnes nie.

Hanba je skôr predstierať, že zákony tela, únavy a prírody sa nás netýkajú.

Voda je nádherná. Vie človeka niesť, osviežiť, posilniť aj upokojiť. Ale sloboda vo vode potrebuje zodpovednosť.

Prajem všetkým krásne leto. A najmä to, aby sa každý z nás vždy bezpečne vrátil na breh.

Rešpekt nie je strach.

Rešpekt je najlepšia záchranná pomôcka.