Zjednotiť sa s novým Chrámom

Herodes Veľký začal v roku 19 pred n.l. s rozsiahlou rekonštrukciou jeruzalemského chrámu a jeho nádvorí. Informácia Židov „46 rokov stavali tento chrám“ znamená, že prestavba skončila niekedy okolo roku 27 n.l. Z historických prameňov sa dozvedáme, že obnova chrámu bola definitívne dokončená až  v roku 63 n.l., tzn. iba 7 rokov pred jeho zničením Rimanmi.

Ježišova Pascha

Udalosť sa stala počas židovského sviatku Paschy. Toto je prvá z troch Ježišových sviatkov Paschy, ktorú výslovne uvádza evanjelista Ján (porov. Jn 6,4 a 11,55). Pascha bola najdôležitejším židovským sviatkom, ktorým si Židia raz v roku pripomínali vyslobodenie z Egyptského otroctva. Do Jeruzalema prichádzalo množstvo pútnikov z celej krajiny ako aj z iných častí sveta.

V kontexte židovského sviatku Paschy je potrebné chápať celý príbeh vyčistenia chrámu.Zdieľať

Podľa odborníkov sa na sviatky počet obyvateľov Jeruzalema zvýšil z 50 000 na 180 000. V chráme kňazi zabíjali baránky, ktoré si potom rodiny pripravili na veľkonočnú večeru, tzv. seder. Od začiatku Jánovho evanjelia je Ježiš Kristus Boží Baránok, ktorý sníma hriech sveta (porov Jn 1, 29. 36). Práve v kontexte tohto židovského sviatku  je potrebné chápať celý príbeh vyčistenia chrámu. V našom úryvku sa hovorí o troch dňoch a o chráme Ježišovho tela, čo je odkazom na jeho smrť a zmŕtvychvstanie, ktoré sa udialo počas židovskej Paschy. 

Ďalší traja evanjelisti taktiež uvádzajú príbeh vyčistenia chrámu (Mt 21, 12 - 17, Mk 11, 15 - 19 a Lk 19, 45 - 48). Medzi nimi a Jánom však jestvuje zásadný rozdiel v umiestnení celej udalosti. Matúš, Marek a Lukáš ju v svojich spisoch  kladú na samotný záver Ježišovho pôsobenia, niekoľko dní pred jeho umučením. Incident v chráme je pomyselnou „poslednou kvapkou“, po ktorej sa veľkňazi a zákonníci rozhodli, že Ježiša zabijú (porov. Mk 11, 18). V Jánovom evanjeliu je postavený na začiatok jeho verejnej činnosti.  Jána teda ani tak nezaujíma, kedy sa z hľadiska chronológie Ježišovho života uskutočnilo vyčistenie chrámu, či na začiatku alebo na konci jeho života. Príbeh plní teologickú funkciu. Má charakterizovať celé ohlasovanie Božieho Syna, ktorý v plnom vedomí a horlivosti kráča k naplneniu cesty spásy, kvôli ktorej ho poslal nebeský Otec. 

Dom môjho Otca

Predavači dobytka a holubov boli nevyhnutní, lebo pre pútnikov z väčších vzdialeností bolo nemysliteľné, aby priviedli so sebou aj zvieratá na obetu v chráme. Navyše tieto zvieratá museli byť bezchybné, bez vyčerpania z cesty. Preto bolo praktickejšie si ich zakúpiť v Jeruzaleme. Do jeruzalemskej pokladnice sa odvádzala chrámová daň, ktorá slúžila na pokrytie nevyhnutných výdavkov. Peňazomenci boli potrební na to, aby zamenili peniaze s vyobrazením cisára alebo božstva za také, na ktorých boli zobrazenia, ktoré neodporovali predpisom židovského náboženstva. Podľa niektorých odborníkov sa predavači a peňazomenci pôvodne nachádzali v údolí Cédron, tzn. mimo zónu chrámu. Avšak za veľkňaza Kajfáša vstúpili do vonkajšieho nádvoria chrámu, tzv nádvoria pohanov, čo im veľkňaz dovolil. Vieme si predstaviť, že atmosféra v chráme sa tým pádom skôr podobala na trh niekde uprostred ulice. Evanjelista uvádza, že Ježiš si urobil z povrázkov bič a vyhnal všetkých z chrámu. Sloveso „vyhnať“ po grécky „ekballo“ znamená „vypudiť, vyhnať s použitím sily, násilia“. V evanjeliách sa často používa, keď Ježiš vyhnal z človeka zlého ducha. Pre Božieho Syna je znesvätenie chrámu podobné, ako keď zlý duch ovládne človeka. Prvýkrát v Jánovom evanjeliu zaznieva z Ježišových úst vyjadrenie, ktorým identifikuje Boha ako svojho Otca: „Nerobte z domu môjho Otca tržnicu.“ Ježiš Kristus nie je proti chrámu, ale proti jeho zneužívaniu na ľudské účely.

Ak jeruzalemský chrám vnímali Židia ako viditeľný prejav Božej prítomnosti, pre kresťanov sa touto hmatateľnou prítomnosťou Boha stal jeho Syn Ježiš Kristus. Zdieľať

Z úst učeníkov zaznieva odkaz na starozákonný žalm 69. Konkrétny verš ma takéto plné znenie: „Stravuje ma horlivosť za tvoj dom, padajú na mňa urážky tých, čo ťa urážajú.“ (Ž 69, 10) V kresťanskom prostredí prvotnej cirkvi dostal žalm pre svoje odkazy na Ježišovu osobu a pôsobenie kristologickú intepretáciu.  

Nový chrám

Zoči voči kamennej stavbe jeruzalemského chrámu evanjelista interpretuje Ježišove slová „zborte tento chrám a za tri dni ho postavím“ odkazom na Ježišovo telo. Ide o jednu z kľúčových tém, ku ktorým sa Ján bude priebežne vyjadrovať v celom svojom spise. Ak jeruzalemský chrám vnímali Židia ako viditeľný prejav Božej prítomnosti, pre kresťanov sa touto hmatateľnou prítomnosťou Boha stal jeho Syn Ježiš Kristus. Už v prológu evanjelista uviedol, že jediným, kto videl Boha  a priniesol o ňom zvesť je jednorodený Boh Ježiš Kristus (porov. Jn 1, 18). V rozhovore so Samaritánkou táto žena vedie s Ježišom polemiku, ktoré miesto je legitimným miestom Božieho kultu – samaritánsky vrch Garizim alebo židovský Jeruzalem. Na jej prekvapenie Kristus odpoveda – ani Garizim – ani Jeruzalem, ale „prichádza hodina, keď sa praví ctitelia budú klaňať Otcovi v Duchu a pravde.“ (porov. Jn 4, 23).

Zjednotením s Ježišom Kristom sa každý veriaci stáva taktiež živým chrámom.Zdieľať

Pri uzdravení slepého od narodenia sa tento muž klania Ježišovi ako novému chrámu (porov. Jn 9, 35 – 38). Voči jeruzalemskému chrámu je toto „novosť“ posolstva kresťanstva, ktoré vyznáva, že trvalou a živou prítomnosťou Boha je Ježiš Kristus. Zjednotením s Ježišom Kristom sa každý veriaci stáva taktiež živým chrámom, ako to potvrdzuje apoštol Pavol: „Boží chrám je svätý – a ním ste vy.“ (1 Kor 3, 17; podobne 1 Kor 6, 19 a 2 Kor 6, 16).