Pápež František o slobode prejavu a ideologickej kolonializácii rodiny

Pápeža Františka viacerí vnímajú ako moderný protiklad jeho „konzervatívnych“ predchodcov. Mnohí zdôrazňovali napríklad jeho požiadavku lepšieho porozumenia pre homosexuálov. Pozoruhodné je aj Františkovo vyjadrenie o slobode slova, priateľské stretnutie s budhistickými mníchmi na Sri Lanke, a príhovor o ideologickej kolonializácii rodiny v Manile.

Stretnutie s budhistami

Na 2. deň pápežovej návštevy Sri Lanky vyhlásila miestna vláda tejto prevážne budhistickej krajiny voľno. V zhromaždení, ktoré vítalo Františka bolo aj 600 budhistických mníchov. Okrem sv. Omše, stretnutí s pol miliónom katolíkov a svätorečenia misionára Jozefa Vaza pápež navštívil aj budhistický chrám. Miestni mnísi mu vysvetlili reálie miesta a dokonca kvôli nemu otvorili stúpu – stánok s relikviami pred sochou Budhu, čo robia len veľmi výnimočne. Z ich strany to bol mimoriadny prejav otvorenosti, znamenie úcty a priateľstva k veľkej náboženskej autorite, ktorá ich prišla navštíviť. Rovnako ako emeritný pápež Benedikt, aj František využil let zo Srí Lanky na Filipíny na tlačovú konferenciu, pri ktorej mu kládli ľubovoľné otázky. Jeden novinár pripomenul, že „Až do 20. storočia kresťania tvrdili, že budhizmus je podvod a že ej to diablovo náboženstvo...“ Pápež odpovedal, že mních, ktorý ho pozval, je priateľom kardinála Ranjitha, a on videl, ako ho predtým okrem katolíkov vítali aj budhisti, moslimovia a hinduisti, ktorí sa tam spolu chodia modliť … Pripomenul, že keď bol mladý, tak si aj katolíci s protestantmi navzájom hovorili že tí druhí pôjdu do pekla, ale „Cirkev značne vyrástla v úcte k druhým náboženstvám. Druhý Vatikánsky koncil hovoril o úcte k ich hodnotám. V cirkevných dejinách boli temné doby, čo si bez hanby musíme priznať, lebo aj my sme na ceste. Toto medzináboženské cítenie je milosť.“

O slobode prejavu a úcte k náboženstvám

Jeden z novinárov pripomenul pápežove slová, že sloboda vyznania je základným ľudským právom, ktoré sa vyjadruje úctou k rôznym náboženstvám, a pýtal sa „Kam až môže zájsť sloboda prejavu, ktorá je tiež základným ľudským právom?“ František odpovedal: „Ďakujem za inteligentnú otázku. Myslím, že obidve tieto práva sú zásadné, ako sloboda vyznania, tak sloboda prejavu. Vy ste Francúz. Hovorme teda jasne a poďme do Paríža! Nemožno zakrývať pravdu, že každý má právo praktizovať svoje náboženstvo v slobode a bez urážok. … Za druhé, nemožno urážať, vypovedať vojnu a zabíjať v mene vlastného náboženstva, v Božom mene.“ Pripomenul, že aj v našich dejinách boli náboženské vojny. „... aj my sme v tomto ohľade hrešili. V mene Boha však nemožno zabíjať, pretože to je niečo úchylného. So slobodou treba nakladať tak, aby sme neurážali. Čo sa týka slobody prejavu, každý z nás má nie len slobodu, ale tiež právo vysloviť to, čo si myslí, aby napomohol obecnému dobru. Pokiaľ napríklad poslanec nevysloví to, čo si naozaj myslí a považuje za správne, nespolupracuje na spoločnom dobre. Musíme teda mať takúto slobodu bez toho aby sme zraňovali. Pokiaľ však tuto môj priateľ doktor Gasbarri prednesie nadávku na adresu mojej mamičky (so smiechom) náleží mu rana päsťou. Nie je možné provokovať, hanobiť vieru druhých. Pápež Benedikt … hovoril o tejto postpozitivistickej mentalite, … presvedčení, že náboženstvo alebo náboženské výrazy sú akýmsi druhom subkultúry. Sú síce tolerované, ale bezvýznamné … Osvietenstvo nám zanechalo toto dedičstvo: Množstvo ľudí, ktorí ohovárajú náboženstvo druhého, vysmievajú sa z neho a pohrávajú sa s ním. Títo ľudia provokujú a môže sa im stať to, čo by sa stalo doktorovi Gasbarrimu, keby povedal niečo proti mojej mamičke. Existujú hranice, pretože každé náboženstvo má svoju dôstojnosť. Náboženstvu, ktoré rešpektuje ľudský život a ľudskú bytosť, sa nemôžem posmievať. Uviedol som tento hraničný príklad, aby som vysvetlil, že v slobode prejavu nemožno prekročiť určité hranice, ako napríklad u mojej mamy.“

Rodina má odpočívať, konať a byť prorokom

V Manile, v príhovore pri stretnutí s rodinami 16. 1. 2015 František jasne vyjadril svoj pohľad na hodnotu a podobu rodiny. Začal poďakovaním hnutiam, ktoré sa venujú rodinám. Zdôraznil potrebu

odpočívať a snívať v rodine a s rodinou. Všetky mamy a otcovia snívali o svojom dieťati počas deviatich mesiacov. .. Preto je dôležité obnovovať lásku každodenne pomocou predstavivosti. Nikdy neprestaňte byť novomanželmi!" Spomenul svoju úctu k sv. Jozefovi, manželovi P. Márie, ktorému tiež anjel zjavil božiu vôľu, keď odpočíval v Pánovi. Evanjelium čítané v ten deň „má tri aspekty, o ktorých by sme mali uvažovať: najprv - odpočívať v Pánovi, po druhé - vstať s Ježišom a Máriou a po tretie - byť prorockým hlasom." „Odpočívať v modlitbe je osobitne dôležité pre rodiny. ... V rodine sa učíme milovať, ako odpúšťať, ako byť štedrí a otvorení, a nie uzavretí a egoisti. Učíme sa hľadieť ďalej než len na svoje vlastné potreby, stretávať druhých a deliť sa s nimi o náš život. " Druhým aspektom je vstať a konať. „Viera nás nevytrháva zo sveta, ale hlbšie nás do neho začleňuje, to je veľmi dôležité."

Tak ako sv. Jozef chránil svoju rodinu, „nás Boh v našej dobe volá, aby sme rozpoznávali nebezpečenstvá, ktoré ohrozujú naše rodiny a chránili ich pred zlom. A buďme v strehu pred novými ideologickými kolonizáciami"

Odmietnuť ideologickú kolonializáciu rodiny

Existujú ideologické kolonizácie, ktoré sa snažia zničiť rodinu. … Prichádzajú zvonka… Tak ako naše národy v jednej dejinnej chvíli dospeli k takej zrelosti, že odmietli akúkoľvek politickú kolonizáciu, tak musíme byť veľmi múdri, schopní a silní, aby sme zamietli akýkoľvek pokus ideologickej kolonizácie rodiny. Prosme sv. Jozefa, ktorý je anjelovým priateľom, aby nám vnukol, kedy môžeme povedať „áno“ a kedy povedať „nie“. … Ťažkostí, ktoré doliehajú na dnešné rodiny, je veľa. Tu na Filipínach ... následky prírodných katastrof. Ekonomická situácia spôsobila rozdelenie rodín v dôsledku migrácie a hľadania práce. ... mnohé rodiny sužujú finančné problémy. Zatiaľ čo príliš veľa ľudí žije v extrémnej chudobe, iných si opantal materializmus a životné štýly, ktoré ničia rodinný život a najzákladnejšie nároky kresťanskej morálky. Tieto sú ideologickou kolonizáciou. Rodina je tiež ohrozovaná rastúcimi pokusmi zo strany niektorých predefinovať samotnú inštitúciu manželstva, relativizmom, kultúrou chvíľkovosti, chýbajúcou otvorenosťou voči životu.

Myslím na blahoslaveného Pavla VI., ktorý vo chvíli, keď sa poukazovalo na problém nárastu populácie, mal odvahu brániť otvorenosť rodiny k životu. Poznal ťažkosti, ktoré sa vyskytovali v každej rodine, preto bol vo svojej encyklike veľmi milosrdný voči osobitným prípadom. A žiadal spovedníkov, aby boli v osobitných prípadoch veľmi milosrdní a chápaví. No on hľadel ďalej ... a videl túto hrozbu deštrukcie rodiny jej pozbavením detí. Pavol VI. bol odvážny, bol dobrým pastierom a upozornil svoje ovce na prichádzajúcich vlkov...

Svet potrebuje dobré a silné rodiny, aby prekonal tieto nebezpečenstvá! ... Každé ohrozenie rodiny je ohrozením samotnej spoločnosti. Budúcnosť ľudstva, ako to často hovoril sv. Ján Pavol II., prechádza cez rodinu (por. Familiaris consortio, 85). Budúcnosť prichádza cez rodinu. Chráňte teda vaše rodiny! Hľaďte na ne ako na najväčší poklad vašej krajiny a vždy ich živte modlitbou a milosťou sviatostí. Rodiny budú mať vždy svoje skúšky, nepotrebujú, aby ste im pridávali ďalšie! Naopak, buďte živými príkladmi lásky, odpustenia a pozornosti. Buďte svätyňami úcty k životu, ohlasujúc posvätnosť každého ľudského života od počatia až po prirodzenú smrť.

Spoločne s Máriou bol Jozef vzorom pre Ježiša ako chlapca, ktorý rástol v múdrosti, veku a milosti. Keď rodiny privádzajú na svet deti, vychovávajú ich vo viere a v zdravých hodnotách a učia ich, aby prispievali k dobru spoločnosti, stávajú sa požehnaním pre svet. Božia láska sa sprítomňuje a je činná tým, ako milujeme a konáme dobré skutky.“ ... „byť Ježišovými učeníkmi … znamená byť pripravenými ísť za hranice vašich domovov a starať sa o našich bratov a sestry vo väčšej núdzi. Zvlášť vás prosím, aby ste sa zaujímali o tých, ktorí nemajú vlastnú rodinu, osobitne o starých a o deti bez rodičov. Nedopusťte, aby sa cítili izolovaní, osamotení a opustení, ale pomáhajte im, aby cítili, že Boh na nich nezabudol." (celý text tu: http://sk.radiovaticana.va/news/2015/01/16/pápežov_príhovor_rodinám_v_manile:_modliť_sa_znamená_vedieť_snívať/slo-844063 )

Z týchto slov pápeža Františka vidno aj jeho osobné kvality, aj čo znamená "všeobecnosť" katolíckej cirkvi. Tomu, kto má ideológiou či inými záujmami nedeformovaný zdravý rozum je aj bez ďalších komentárov jasné, že to čo František povedal o slobode prejavu a náboženstva platí aj pre diskusie v slovenských médiách, a jeho odmietnutie ideologickej kolonializácie rodiny platí aj pre Slovensko.

P.M. 18.1.2015

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo