Tri roky po

"Blbá nálada, intrigy, líder bez autority – tieto tri heslá charakterizujú KDH po ružomberskom sneme, po ktorom nevidieť povestné svetielko na konci tunela. Akoby bol dlhodobý úpadok kresťanskej demokracie nezvratným osudom," tieto slová napísal o KDH pred tromi rokmi redaktor časopisu .týždeň Martin Hanus. Bola to jeho reakcia na zatiaľ posledný volebný snem KDH, ktorý sa konal presne pred tromi rokmi v Ružomberku. Mal Martin Hanus pravdu?

Ružomberský snem KDH prebiehal v ťažkom období pre KDH. Rozpad koaličnej vlády, prehraté voľby, odchod korunného princa Daniela Lipšica a sústredené mediálne útoky proti predsedovi Jánovi Figeľovi. V takejto atmosfére rozhodovali delegáti o ďalšom smerovaní hnutia.

Rozpad vlády a prehraté voľby

Nezmyselný rozpad vlády Ivety Radičovej mal ďalekosiahle dôsledky. Bez ohľadu na to, ktorý člen vládnej koalície bol za tento rozpad zodpovedný viac a ktorý menej, doplatili naň všetci. Ich voliči to vnímali ako zradu a v parlamentných voľbách dali stranám bývalej vládnej koalície poriadnu facku. Robert Fico dostal možnosť zostaviť jednofarebnú vládu doslova na striebornom podnose. Zopakujme si čísla. Líder pravice SDKÚ-DS – úbytok 234 298 voličov. Prekvapenie volieb 2010 SaS – úbytok 157 021 voličov. Most-Híd – úbytok 29 450 voličov. KDH, jediná vládna strana, ktorá o voličov neprišla – prírastok 9 606 voličov. Napriek tomu členovia KDH vnímali volebný výsledok ako výrazný neúspech, keďže KDH sa opäť ocitlo v opozícii.

Odchod Daniela Lipšica

Všeobecne sa očakávalo, že Daniel Lipšic na sneme vyzve Jána Figeľa na súboj o predsedu hnutia. Volebná kampaň na vlastnú päsť a hlavne krúžkovacia kampaň, ktorú rozbehol spoločne s Janou Žitňanskou a Radoslavom Procházkom svedčili o tom, že je pre neho dôležitejší jeho osobný úspech vo voľbách, ako úspech KDH. Preto aj jeho vlastné hodnotenie výsledku volieb bolo také aké bolo. Hovoril o neúspechu KDH a hlavne jeho predsedu, ktorý získal iba 104 002 preferenčných hlasov a o svojom vlastnom úspechu, keďže získal o 633 preferenčných krúžkov viac ako Ján Figeľ. Daniel Lipšic dosť dlho váhal, či mu krúžky pomôžu zvíťaziť v súboji o predsedu. Nakoniec boj vzdal a mesiac pred snemom KDH oznámil, že kandidovať na predsedu KDH nebude a odchádza zo strany. Tento krok prijala členská základňa rozporuplne. Na jednej strane bola úľava nad tým, že sa skončí dvojkoľajnosť vo vedení strany, na druhej strane boli obavy zo značného poklesu preferencií hnutia po odchode populárneho politika.

Zlaté padáky

Problém neriešený roky. Manažéri štátnych podnikov si zlaté padáky vyplácali za Dzurindu, za Fica, aj za Radičovej. Iba Figeľ mal však kvôli ním odísť z politiky. Napriek tomu, že ako jediný politik priznal svoju politickú zodpovednosť, napriek tomu, že manažéri ktorých sa to týkalo, boli prinútení vystúpiť z hnutia. Kauza vypukla tesne pred snemom a médiá ju veľmi aktívne živili. Ale nielen médiá, na kauze sa zviditeľnil aj dovtedy nevýrazný politik KDH Radoslav Procházka. Na verejnosť dokonca prenikli informácie, že viacerí funkcionári KDH presviedčali predsedu Jána Figeľa, aby kvôli kauze zlaté padáky rezignoval na opätovnú kandidatúru na predsedu. A kým sa verejnosť rozhorčovala nad Figeľovými zlatými padákmi, do funkcií v štátnych podnikoch sa pritom potichučky dostali opäť Ficovi nominanti. Tí istí, ktorí odišli zo svojich postov v roku 2010 aj so zlatými padákmi. To médiá netrápilo.

Radoslav Procházka

Odchod Daniela Lipšica z KDH bol veľkou príležitosťou pre Radoslava Procházku. Tento protežant Daniela Lipšica prekvapujúco odmietol odísť spolu s ním z hnutia. Sklamanie Daniela Lipšica a jeho tímu z tejto "zrady" veľmi podrobne opísal vo svojom blogu Milan Krajniak, vtedajšia pravá ruka Daniela Lipšica. Radoslav Procházka usúdil, že nastala tá pravá chvíľa na odpútanie sa od svojho mentora. V rozhovore pre časopis .týždeň uviedol: “Už nikdy nebudem Lipšicovou dvojkou či jeho asistentom. ... Aj z dôvodov svojich osobnostných predpokladov, temperamentu a ega nebudem nosičom vody.” A vyštartoval. Zlaté padáky prišli pre neho ako manna z neba. Pustil sa kvôli nim do tvrdej kritiky svojho predsedu. Médiá boli nadšené. Kádehák sa odvážil pustiť do svojho predsedu. Dovtedy nezaujímavá figúra v tieni Daniela Lipšica sa zrazu dostala do stredu pozornosti. Dokonca sa začalo otvorene hovoriť o tom, že na ružomberskom sneme by mohol kandidovať na predsedu KDH proti Jánovi Figeľovi. Lenže Radoslav Procházka je síce právnik, ale matematika mu nie je úplne cudzia. Zrátal si svoje šance a prišiel s inou taktikou. Snažil sa presvedčiť Jána Figeľa, aby navrhol skrátenie funkčného obdobia predsedu zo štyroch na dva roky. Mala to byť jeho sebareflexia za zlaté padáky. Dva roky považoval Procházka za dostatočný čas, aby mohol Figeľa v nasledujúcich vnútrostraníckych voľbách poraziť. Figeľ sa však nedal zlomiť a Procházkov nezmyselný pokus na zmenu stanov taktiež nenašiel medzi delegátmi snemu podporu. Preto popoludní Radoslav Procházka už nevenoval pozornosť vášnivej diskusii delegátov snemu, ale venoval sa radšej novinárom a ďalej si budoval svoj imidž mladého nádejného ale doma nepochopeného politika.

Ján Figeľ

V roku 2009 vítalo KDH Jána Figeľa ako spasiteľa, ktorý vyvedie hnutie z hlbokej krízy. Ján Figeľ vtedy predčasne ukončil pôsobenie v Bruseli na poste eurokomisára, aby prevzal zodpovednosť za ďalšie smerovanie hnutia. Na sneme KDH v Nitre hlasovalo za Figeľa 304 z 310 prítomných delegátov. V Ružomberku bola situácia podstatne iná. Eufóriu spred troch rokov vystriedalo rozčarovanie. Jánovi Figeľovi sa síce podarilo priviesť hnutie opäť do vlády, tá však dlho nevydržala. Keď preberal vedenie hnutia, KDH bolo najslabšou zo šiestich strán v parlamente. Na začiatku volebného obdobia v roku 2006 mal poslanecký klub iba 14 členov. Po odchode skupiny okolo Vladimíra Palka a po vylúčení Petra Gaburu sa tento počet scvrkol dokonca iba na deväť. Vo voľbách v roku 2010 sa KDH stalo štvrtou najúspešnejšou stranou a počet poslancov stúpol na 15, v roku 2012 bolo KDH už druhé za Smerom a počet poslancov stúpol na 16. Jánovi Figeľovi sa však ani raz nepodarilo odpútať sa od začarovaného čísla 8 % a vzdialenosť od víťazného Smeru zostala viac ako priepastná. Aj to bol dôvod na rozčarovanie delegátov snemu. Toto rozčarovanie ešte zvýraznila kauza zlatých padákov. V tejto situácii sa Ján Figeľ nevzdal a zabojoval. Na sneme vystúpil s dvomi prejavmi. Prvý na úvod snemu bol štandardne pripravený štátnický prejav, ktorý prijali delegáti zdvorilým potleskom. Druhé Figeľovo vystúpenie prekvapilo nielen delegátov, ale aj prítomných novinárov. Na kritické hlasy, ktoré odzneli v diskusii, odpovedal nepripraveným strhujúcim príhovorom, ktorým zdvihol delegátov zo stoličiek a vyslúžil si zaň standing ovation. Denníku Sme nezostalo nič iné, iba konštatovať: "Figeľ je typický svojimi nevýraznými únavnými prejavmi plnými prehnaného diplomatického balastu. V Ružomberku však prebudil a prekvapil delegátov, ale aj médiá azda najdynamickejším a emocionálnym, ale napriek tomu konkrétnym a kritickým prejavom." Ján Figeľ po dlhom čase ukázal, že je schopný výrazných emócií. Zabojoval a vo voľbe predsedu získal podporu viac ako 80 % delegátov.

Omladenie vedenia

Snem KDH výrazne omladil vedenie hnutia. Zo šiestich podpredsedov boli zvolení traja nováčikovia. Bývalý generálny riaditeľ SACR Peter Belinský mal vtedy 43 rokov, pedagogička a psychologička Mirka Szitová 37 rokov, ekonomický expert KDH Miloš Moravčík dokonca iba 28 rokov. Miloš Moravčík sa stal najmladším podpredsedom parlamentnej strany na Slovensku. To, že toto omladenie nedokázalo KDH navonok výrazne komunikovať a naďalej pokorne znášalo a znáša nálepku "politických dinosaurov" je už druhá vec. Komunikácia s verejnosťou bola odjakživa slabinou KDH a nezlepšila sa ani príchodom Jána Figeľa.

Ľudová platforma

Na sneme v Ružomberku Ján Figeľ prvýkrát verejne predstavil svoju víziu vytvorenia Ľudovej platformy. Navrhoval úzku spoluprácu politických strán hlásiacich sa k Európskej ľudovej strane. Okrem KDH sú to na Slovensku ešte SDKÚ-DS a Most-Híd. "Považujem za logické a prirodzené ponúknuť spoluprácu stranám, ktoré majú k sebe blízko hodnotovo, programovo a skúsenosťami," povedal Ján Figeľ. Predsedovia oboch strán Pavol Frešo a Béla Bugár priamo na sneme Figeľovu iniciatívu privítali a o niekoľko mesiacov podpísali spoločné memorandum. Zaujímavú a potrebnú iniciatívu sa však politikom nepodarilo dotiahnuť do zmysluplnej reality a prezidentské voľby v roku 2014 ju definitívne pochovali. Príčiny neúspechu projektu zhodnotil politológ Michal Horský pre denník Pravda nasledovne: "Pôvodný zámer takejto spolupráce nebol zlý. No namiesto toho, aby zúčastnené strany predkladali vlastné politické návrhy, zasekli sa na takzvanej antificovskej ideológii, kde prameňom všetkého zla je Smer a jeho predseda."

Daniel Lipšic tri roky po

Niekoľko mesiacov po ružomberskom sneme Daniel Lipšic ohlásil založenie novej strany s pôvodným názvom Nová väčšina s ambíciou vyhrať voľby. „Ak by sme chceli založiť stranu, ktorá bude štvrtou – piatou stranou od stredu doprava, nemalo by žiadny význam odísť z KDH,“ povedal. Dnes, o necelé tri roky, stojí Lipšic pred závažnou dilemou ako sa dostať opäť do parlamentu. Preferencie jeho strany sa dlhodobo pohybujú medzi dvomi a tromi percentami. Na víťazstvo vo voľbách môže zabudnúť a na to, aby vôbec prežil v slovenskej politike potrebuje pomoc iných. Zatiaľ sa diskutuje o možnej koalícii Novy s OĽaNO a SaS, alebo o spoločnom postupe s KDH.

Radoslav Procházka tri roky po

Radoslavovi Procházkovi sa podarilo to, čo sa nepodarilo Danielovi Lipšicovi. Vybudoval úspešnú politickú stranu. Ešte počas snemu síce hovoril o svojom odhodlaní obrodiť KDH: "Budem pokračovať v úsilí o vnútornú obrodu hnutia, a to budovaním programovej platformy, pravdepodobne aj s ambíciou postupnej prípravy novej personálnej alternatívy voči súčasnému vedeniu." Už vtedy však mal pred sebou iné plány a bolo iba otázkou času a vhodných okolností, kedy aj on dá KDH zbohom. Stalo sa tak vo februári nasledujúceho roku a ako zámienka mu poslúžil fakt, že Rada KDH neschválila jeho programový dokument Alfa. Ten materiál, ktorý v čase jeho vzniku ospevovali slovenské médiá ako zásadný politický dokument a o ktorom dnes ani pes neštekne. Hviezdne chvíle Radoslava Procházku prišli o rok v prezidentských voľbách. Získal v nich neskutočných 21,2 % a iba tesne mu ušiel postup do druhého kola. Ak by sa mu to podarilo, možno by bol on dnes prezidentom. Na hlavu porazil všetkých ďalších kandidátov, vrátane kandidáta Ľudovej platformy Pavla Hrušovského. Ďalší krok Radoslava Procházku ani nemohol byť iný ako založenie vlastnej politickej strany. Richard Sulík si môže trhať vlasy nad tým, že mu uveril, že tak neurobí a podporil ho v prezidentskej kampani. Pretože Radoslav Procházka profiluje svoju stranu tak široko, aby v jeho Sieti uviazli aj liberálni voliči. "Sieť sa nezaradí do konkrétneho politického smeru", zdôraznil podľa portálu webnoviny.sk Procházka na zakladajúcom sneme strany 1. septembra 2014.

Za necelý rok existencie má za sebou Procházkova Sieť už aj prvé problémy. Patria medzi ne hlavne podozrenia z nejasného financovania prezidentskej kampane a slávna nahrávka jeho rozhovoru s Igorom Matovičom. Napriek tomu sa jej darí udržiavať si v prieskumoch verejnej mienky priazeň voličov na úrovni okolo 11 %. Na porážku Smeru je to síce veľmi málo, ale na líderstvo medzi opozičnými stranami to zatiaľ stačí. Radoslav Procházka sa tak stal jednookým kráľom medzi slepými. A keďže vo svojej doterajšej rétorike sa veľmi silne vymedzuje nielen voči Smeru, ale aj vočí "starým" politickým stranám, zostáva záhadou, ako bude v prípade víťazstva opozície vo voľbách zostavovať budúcu vládu, ak dostane tú možnosť. Pretože bez tých ním kritizovaných "starých" politikov sa vláda nebude dať zostaviť. Už dnes sa teším na to, ako bude rokovať o zložení budúcej vlády napríklad s Igorom Matovičom a Jánom Figeľom.

Ján Figeľ tri roky po

Jánovi Figeľovi sa pred rokom podarila nevídaná vec. Ako predseda opozičnej strany s 15 poslancami v parlamente dokázal presadiť zmenu ústavy, na ktorú bolo treba získať súhlas najmenej 90 poslancov. Do ústavy sa doplnili dve zdanlivo samozrejmé vety: "Manželstvo je jedinečným zväzkom medzi mužom a ženou. Slovenská republika manželstvo všestranne chráni a napomáha jeho dobru." O tom, že nešlo o samozrejmosť nás však presviedčajú dennodenne udalosti, ktoré sa dejú okolo nás. Napríklad neúspech referenda o rodine u nás a naopak úspech referenda o legalizácií manželstiev homosexuálov v katolíckom Írsku. O význame tohto činu sme sa naposledy mohli dozvedieť aj z listu emeritného pápeža Benedikta XVI. Jánovi Figeľovi. "Viem, že v období poznačenom mnohými ideológiami, ktoré sú nepriateľské voči manželstvu, si presadenie tejto novely vyžiadalo veľkú odvahu," uvádza v liste Benedikt XVI. Má pravdu. Ján Figeľ v presadzovaní programovej priority svojho hnutia neuhol, ani keď sa na neho valili útoky a osočovanie zo všetkých strán. Zgustli si na ňom takmer všetci opoziční politici, zgustli si na ňom takmer všetky médiá, dokonca aj kresťanskí aktivisti mu vyčítali uzavretie akéhosi "kšeftu so Smerom". Pritom nešlo o žiadny kšeft, išlo iba o dlhodobé tvrdohlavé presadzovanie správnej veci na ktorú boli potrebné aj hlasy Smeru. V takýchto kritických chvíľach sa ukáže sila štátnika. Keď ide o pravdu, musí ísť politik aj proti verejnej mienke.

KDH tri roky po

Od ružomberského snemu KDH sa u nás uskutočnili troje voľby. Voľby do samosprávnych krajov, do europarlamentu a nakoniec komunálne voľby. Vo všetkých troch bolo KDH najúspešnejšou stranou po Smere. Ján Figeľ zachránil KDH od najhoršieho. KDH prežilo odchod do opozície. Kým SaS bude mať vážne problémy dostať sa na budúci rok do parlamentu a SDKÚ-DS už odpísali aj najskalnejší fanúšikovia, KDH má účasť v budúcom parlamente istú. KDH prežilo aj odchod Daniela Lipšica a Radoslava Procházku. Vznik Novy a Siete nemal negatívny vplyv na preferencie KDH. Raketový štart nahor sa však nekonal a KDH si stále udržuje tú svoju stabilnú preferenčnú úroveň tesne pod 10 % a tesne pod Sieťou Radoslava Procházku. Málo na to, aby mohol Ján Figeľ uskutočniť svoj zámer "zmeniť Slovensko červené na Slovensko biele". Napriek tomu vo februári pri príležitosti 25. výročia vzniku KDH vyhlásil, že "jeho cieľom nie je Smer doplniť, ale ho nahradiť". Dodal, že KDH chce zmeniť ľavicové smerovanie Slovenska a vytvoriť neľavicovú alternatívu okolo KDH. Na mimoriadnom sneme uskutočnenom pri príležitosti 25. výročia vzniku KDH delegáti schválili nový dlhodobý program hnutia s perspektívou na ďalších 10 až 20 rokov so zameraním na tri priority: RODINA, PRÁCA, SPRAVODLIVOSŤ. Zároveň schválili novú stratégiu KDH+, ktorá má byť výzvou na spoluprácu občanom, osobnostiam verejného života ale aj politickým subjektom, ktorí zdieľajú tieto programové priority. Cieľom má byť formovanie akcieschopnej a zodpovednej alternatívy voči ľavicovému aj pravicovému populizmu, voči politickej nestabilite a oligarchizácii moci na Slovensku.

Klidná síla

"Blbá nálada, intrigy, líder bez autority – tieto tri heslá charakterizujú KDH po ružomberskom sneme, po ktorom nevidieť povestné svetielko na konci tunela. Akoby bol dlhodobý úpadok kresťanskej demokracie nezvratným osudom," tieto slová napísal o KDH pred tromi rokmi redaktor časopisu .týždeň Martin Hanus. Myslím si, že Jána Figeľa veľmi podcenil.

Kresťanskí demokrati v Česku majú heslo alebo skôr prezývku "Klidná síla." Myslím, že to platí aj na kresťanských demokratov na Slovensku. Kým za 25 rokov demokracie sa na slovenskej politickej scéne vystriedalo množstvo šprintérov, ktorí si odbehli vo fantastickom tempe ten svoj krátky úsek trate a dávno sa vytratili, KDH si stále rozvážne beží ten svoj maratón. Nie, kresťanská demokracia na Slovensku neupadá. Ona stále zápasí. Za rodinu, za prácu, za spravodlivosť.

Fotografie: flickr KDH


Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo

Ďalšie články autora