O nezodpovedných správcoch majetku Pána

To, že v posledných desaťročiach došlo k vážnym globálnym klimatickým zmenám, je dnes už nepopierateľné. V posledných rokoch je možné sledovať na Zemi veľké množstvo dopadov prebiehajúcich klimatických zmien. Diskutuje sa len o tom, do akej miery sú tieto zmeny spôsobené činnosťou človeka a aké budú mať klimatické zmeny dôsledky na život na našej planéte. Na Zemi je však človek iba hosťom, pútnikom a nájomníkom na krátky čas. Je iba správcom toho, čo mu bolo zverené a je dôležité, aby sa dôkladne a dôsledne staral o stvorenstvo, pretože raz sa bude zodpovedať Bohu za to, ako spravoval Zem. Životné prostredie je spoločným priestorom, ktorý je k dispozícii všetkým ľuďom. Preto je potrebné a dôležité si uvedomiť, že mnohé dôsledky nášho konania majú obrovský vplyv na životné prostredie a každé bezohľadné ničenie prírody je previnením sa voči našej úlohe a poslaniu.

Pánova je Zem i všetko, čo ju napĺňa. (Žalm 24)

Svetová meteorologická organizácia udáva, že priemerná teplota zemského povrchu je o 0,74 stupňov Celzia vyššia, ako bola pred 100 rokmi a že za posledných 160 rokov sa globálna teplota vzduchu zvýšila o 0,8 °C. Prognózy hovoria, že do konca tohto storočia sa zvýši priemerná teplota o 2 až 4 stupne. Je len logické, že čím väčšmi stúpa teplota, tým rýchlejšie stúpa hladina mora. Ľadová pokrývka v Grónsku a Antarktíde sa totiž topí rýchlejšie, ako sa predpokladalo. Táto neočakávaná a dramatická skutočnosť môže zmeniť všetky predpovede. Z celosvetových pozorovaní vyplýva, že morská hladina stúpla za posledných 100 rokov o 10 – 25 cm. Podľa novej štúdie Inštitútu pre výskum klimatického pôsobenia v Potsdame na konci 21. storočia sa hladina oceánov zvýši o 140 cm, čo spôsobí, že oceán zaplaví časti mnohých miest, New Yorku, Miami, ale aj Alexandrie či Tokia a vážne ohrozí mnohé ostrovné a nízko položené štáty. Zvýšenú hladinu oceánov budú sprevádzať katastrofické hurikány a záplavy. Extrémne záplavy ovplyvnia vývoj rozsiahlych území, najmä riečnych a údolných ekosystémov. Tropické a subtropické oblasti budú trpieť rozsiahlym nedostatkom vody a následným rozširovaním púští. Suché pásma sa stanú ešte suchšími a polopúšte sa premenia na púšte. V rozvojových krajinách dnes 1,7 mld. ľudí nemá prístup k čistej vode. Situácia sa bude ešte zhoršovať. Ľudia budú trpieť nedostatkom pitnej vody aj v oblastiach, kde ešte dnes je jej dostatok. Preto sa voda stane strategickou surovinou a príčinou občianskych nepokojov a vojnových konfliktov. Mnohé oblasti sa stanú nevyhovujúce pre život a ľudia, aby sa zachránili, budú z týchto nehostinných oblastí migrovať do vyšších zemepisných šírok, čo prinesie nestabilitu a nepokoje. Čaká nás tiež posun vegetačných zón a stupňov smerom k vyšším zemepisným šírkam alebo nadmorským výškam. Zmení sa skladba a rozloženie pestovaných plodín, čo bude mať za následok stúpajúce ceny potravín. Dnes zomiera od hladu denne vyše 100 tisíc ľudí a situácia sa bude len zhoršovať. Následkom prirodzenej migrácie rastlín a živočíchov sa zmení prirodzené rozšírenie jednotlivých druhov a spoločenstiev. Niektoré druhy organizmov sa na takéto zmenené podmienky dokážu adaptovať oveľa rýchlejšie ako iné, čo zvýši ich konkurenčné schopnosti voči „pomalším“ druhom.

Aj keď si to väčšina obyvateľov nemyslí, Slovensko patrí medzi bohaté krajiny. Od dôb, kedy sme začali využívať našu krajinu, začala sa práve našim pričinením formovať. Najskôr to bola kolonizácia, potom poľnohospodárstvo, salašníctvo, chov hospodárskych zvierat, banská a lesohospodárska činnosť. S rozvojom priemyslu sa začali objavovať ďalšie negatívne vplyvy ľudskej činnosti – znečistenie ovzdušia a znečistenie vody. Dodnes neustále narastá obsah dusičnanov v povrchových i podzemných vodách, takže v čoraz väčších oblastiach miznú zdroje pitnej vody. Odlesňovaním sme spôsobili erózie, a tiež zmenu hydrologického režimu riek. Ťažobný, chemický a metalurgický priemysel spolu s tepelnými elektrárňami zasadili ťažké rany nášmu životnému prostrediu. Intenzifikácia poľnohospodárskej výroby, odvodňovanie krajiny, používanie ťažkých mechanizmov a zvýšená chemizácia mala za následok rapídne zníženie druhového zloženia, drastický pokles stavov drobných živočíchov a vyhynutie mnohých rastlinných a živočíšnych druhov. Dodnes v lesoch hospodárime bez ohľadu na ekologickú stabilitu porastov, neberúc do úvahy ich mimoprodukčnú funkciu. Nadmernou ťažbou dreva – hlavného energetického zdroja ostatných desaťročí, spôsobujeme katastrofálny úbytok prirodzených karpatských pralesov na našom území a vysádzaním ekologicky labilnejších smrekových monokultúr zmenu druhového zloženia našich lesov. Napriek upozorneniu mnohých ekológov sa dodnes v obnove lesa zvyšuje zastúpenie smreka a klesá podiel odolnejších listnatých drevín. Práve za posledné dve storočia sme svojou činnosťou najviac ovplyvnili životné prostredie. Čo sa týka spotreby, tak tá naša je spolu s Českou republikou najvyššia v strednej Európe a viacnásobne prevyšuje spotrebu vo vyspelých krajinách. V emisiách oxidu uhličitého (11t/obyv.) vysoko prevyšujeme európsky priemer (7,3t/obyv.) Mohol by som ešte dlho pokračovať a tiež poukázať na mnohé ekologicky neprijateľné zámery, koncepcie a rozhodnutia a ich následky.

V zajatí túžby po vlastných pôžitkoch a majetkoch sebeckým a urážlivým spôsobom spotrebovávame a ničíme to, čo nám nepatrí a nikdy nepatrilo. Myslíme si, že môžeme svojvoľne disponovať všetkým a všetko podriaďovať svojej vôli. A namiesto toho, aby sme spravovali, tyranizujeme. Ak by sme si dnes boli vedomí svojich povinností a úloh voči budúcim generáciám, ekologické krízy by sme sa snažili riešiť. Pretože nikto iný to za nás nespraví. A tiež preto, že sme ich pôvodcami.

Jaroslav Slašťan

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo