Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
18. júl 2015

Príspevok k hľadaniu lieku na skvalitnenie vysokých škôl

Verejná verzus súkromná V diskusiách, ktoré zaznievajú stále častejšie počuť viac alebo menej oprávnenú kritiku a mnohé pohľady na kvalitu vysokého školstva prevažne z prostredia MŠVVaŠ Slovenskej republiky a pracovníkov verejných a štátnych škôl. Vytvára sa zvláštna atmosféra v ktorej sú jednotlivé...
Príspevok k hľadaniu lieku na skvalitnenie vysokých škôl

Verejná verzus súkromná

V diskusiách, ktoré zaznievajú stále častejšie počuť viac alebo menej oprávnenú kritiku a mnohé pohľady na kvalitu vysokého školstva prevažne z prostredia MŠVVaŠ Slovenskej republiky a pracovníkov verejných a štátnych škôl. Vytvára sa zvláštna atmosféra v ktorej sú jednotlivé školy kádrované na dobré a zlé podľa rôznych zvláštnych ukazovateľov, ako je uplatniteľnosť absolventov v praxi, počet citácii, publikácii atď. To, čo nás však desí v praxi odborného asistenta, docenta či profesora nie je ani tak nezmyselné kvantitatívne nastavenie rôznych kritérií, nerozlišujúc tzv. tvrdé a mäkké vedy, spočívajúcich v počte karentovaných článkov, recenzovaných zahraničných monografii či počtu grantov a z nich plynúci objem získaných finančných prostriedkov na výskum. Zrejme mi dá za pravdu viacero vysokoškolských učiteľov, že tieto kritériá sa trochu šikovnejším a usilovnejším pedagógom dajú bez väčších problémov naplniť (dôkazom je, že napriek enormnému úsiliu niektorých ministrov školstva, akreditačnej komisie, centrálnemu registru zamestnancov a iných štátnych orgánov sa žiadnu vysokú školu zrušiť nepodarilo, naopak, škôl je stále viac). Odborná i laická verejnosť si často dokonca osvojila názor, že súkromné vysoké školy sú prostredím, kde žiadnu kvalitu dosiahnuť nemožno a naopak verejné a štátne školy sú kolískou pravého vzdelania. Úplne pri tom ignorujú realitu, že súkromné školy, ktoré vznikli napr. pred 8 - 12 rokmi predbehli v mnohých ukazovateľoch hodnotenia kvality nezávislej rankingovej agentúry ARRA a Akreditačnej komisie SR verejné a štátne univerzity. Ako je to možné? Prečo po každej takejto správe nepočuť volanie vrcholových politikov po zrušení takýchto verejných škôl? Pre doplnenie, súkromné školy nedostávajú od štátu ani euro.

Zaujímavým paradoxom je, že práve očierňovaní lietajúci učitelia, sú často vedecko-výskumne plodnejší ako ich kolegovia s úväzkom len 1,0 na materskej škole. Kto je dobrý, je proste dobrý, prečo ho za to trestať? Samozrejme, garantovanie odboru musí byť personálne fixované výlučne na jednu inštitúciu.

Smutnou pravdou je, že chýba naozaj seriózna a nezávislá analýza vysokých škôl na Slovensku - Máme veľa fakúlt?, Veľa študentov?, Veľa absolventov?, Veľa univerzít?, Veľa katedier? Veľa akreditovaných odborov? ... záleží od nastavených kritérií hodnotenia a priorít nášho štátu.

Uplatniteľnosť absolventov

Častým argumentom Ministerstva školstva SR a niektorých politikov je uplatniteľnosť absolventov na našom trhu práce ako zásadný ukazovateľ kvalitnej alebo nekvalitnej univerzity. Domnievam sa, že tento argument je deravý, minimálne odkedy sme členskou krajinou EÚ a nemali by sme rozmýšľať len v kontexte hraníc našej malej krajiny. Náš pohľad na svet, videný len cez optiku nákladov a „toho, čo je naše“ je v príkrom rozpore so všetkým, čo predstavuje integračného ducha a praktickú solidaritu otca Európy, Roberta Schumana i s podstatou samotného Bolonského procesu reformy univerzít. Vzdelávame a formujeme v mnohých prípadoch predsa odborníkov pre širšiu spoločnosť ako je Slovensko. Dôkazom toho je mimoriadne úspešný „vývoz“ zdravotníckej starostlivosti a sociálnej práce do rozvojových krajín. Predpokladám, že Slovensko vo svete tieto aktivity zviditeľnili podstatne viac, ako vývoz prevratných technológii. Vždy ma preto prekvapí mohutná kritika údajne predimenzovaného štúdia tzv. pomáhajúcich profesií. Myslí si snáď niekto, že sociálno-zdravotných problémov je vo svete málo a regionálne nenarastajú? Problém bude asi niekde inde.

Inzercia

Základná podmienka ako efektívny liek

Sme svedkami stále sa meniacich a nie vždy systémových kritérií hodnotenia kvality univerzít, ktorých kvantitatívne naplnenie rozhodne o bytí a nebytí. Na verejnosť sa zväčša dostanú torzovité informácie o tom, aké sú súkromné školy nekvalitné, čím implicitne vzniká dojem vysokej kvality verejných a štátnych škôl. To je samozrejme úplný nezmysel, na väčšine súkromných školách učia predsa docenti a profesori, ktorí prešli z verejných škôl a rozhodli sa z rôznych dôvodov pôsobiť v súkromnom sektore. Špekulovanie o kvalite či nekvalite univerzít nás však doposiaľ prakticky nikam nepriviedlo.

Domnievam sa preto, že prvým bazálnym liekom na skvalitnenie vysokých škôl musí byť sloboda. Nie, nemyslím ničnerobenie a hranie sa na vedu, ani bezcieľnu anarchiu a naháňanie sa za svojimi kšeftami. Ide o reálnu slobodu – Academic Freedom vedecko-pedagogických zamestnancov ako základnej hodnoty pri učení, dochádzke do práce, rozsahu a formy výučby, bádaní, publikovaní, kreatívnej tvorivosti, cestovaní, podávaní a čerpaní grantov, podpory inovatívnych nápadov s merateľným efektom, práce so študentmi, s vlastným finančným budgetom viazaným na interného zamestnanca, sabatickým rokom atď. Vytvorenie takéhoto prostredia si vyžaduje opustiť pátos neomylnosti a mocibažnosti funkcionárov vysokých škôl, ktorí sa v pravidelných obdobiach recyklujú do rozličných mocenských pozícii. Mnohým školám roztrúseným po celom Slovensku chýba jasná misia a vízia. Uchádzač o štúdium je zmätený ani nie tak z toho, že v jednom meste 3 rozdielne univerzity ponúkajú rovnaký študijný program, ale že nedokáže medzi školami nájsť rozdiel – vlastnú charizmu.

Michal Oláh

Inzercia

Sociálny pracovník a vysokoškolský pedagóg. Bez pátosu považuje desatoro za univerzálne riešenie väčšiny sociálnych problémov v spoločnosti. Je šéfredaktorom časopisu Clinical Social Work an Health Intervention.​ ​*1977

Inzercia

Odporúčame

Blog
Tip na výlet: Liberec - vieš, čo ešte nevieš

Tip na výlet: Liberec - vieš, čo ešte nevieš

Plné ústa rodiny môžu nahradiť činy. Takto to urobili v Liberci. Nasiaknutí rozšíreným klišé o sekularizovanom Česku, vydali sme sa s rodinou na predĺžený víkend do Liberca. Nebyť mladíka v pokladni internetovej kaviarne zábavného centra Babylon, podľa ktorého je Slovensko jedinou krajinou, do ktore...

Blog
Samovražda live

Samovražda live

Krásne nedeľné ráno. Po uliciach sem-tam prebehnú nejakí amatérski bežci, možno trénujú na maratón. Je niečo pred desiatou, slnko hreje, no zatiaľ nie príliš. Všetko sľubuje príjemný deň, zvlášť nám, čo sa tešíme na svoj prvý splav Hornádu po piatich rokoch. Stojíme na malej železničnej staničke v ...

Blog
Francois-Xavier Bellamy: Čo je moje telo

Francois-Xavier Bellamy: Čo je moje telo

s4_bellamy-520x245.png Naozaj podivný nápad dostala Alliancia Vita, aby sme pouvažovali nad otázkou tela. Je vlastne telo ešte neznámou pre súčasnú spoločnosť? Jednoznačne sa zdá, že nie. Prečo? V prvom rade, lebo nič nepoznáme lepšie ako naše telá. Rečník predo mno...