Niektorí odborníci prirovnávajú tento hymnus k opone, ktorá sa v divadle dvíha na začiatku predstavenia. Totiž evanjelista Ján v ňom predstavuje tie výrazy, s ktorými sa čitateľ bude stretávať v jeho diele – Boh, svetlo, život, pravda, svedectvo, svet, deti, krv, Otec, milosť, poslať, prijať, poznať... Hymnus podáva perspektívu, z ktorej Ján vyobrazuje osobu Ježiša Krista. Evanjelista dáva jednoznačne na vedomie, že jedinou témou nielen tohto slávnostného prológu, ale celého jeho spisu je Boží Syn.
Nesmrteľný Boh nezostal uzavretý sám v sebe, ale prostredníctvom svojho Syna – Slova vzal na seba krehkosť ľudskej prirodzenosti. Zdieľať
Otvárací hymnus je chválospevom na Múdrosť, ktorá je stotožnená so Slovom. Napriek svojej večnej existencii s Otcom, vydáva sa na cestu za stretnutím s človekom do ľudskej histórie. Kresťanstvo vyznáva, že večný a nesmrteľný Boh nezostal uzavretý sám v sebe, ale prostredníctvom svojho Syna – Slova vzal na seba krehkosť ľudskej prirodzenosti, počal sa v lone panny a narodil sa ako človek. Premýšľajme nad dejinami spásy. Boh najskôr prebýval uprostred svojho starozákonného ľudu v stánku stretnutia a neskôr v jeruzalemskom chráme. Evanjelista Ján však upozorňuje, že „Slovo sa Telom stalo“ a prebývalo medzi nami ako živý človek. Evanjelista v dôraze na večnú preexistenciu Slova pripomína, že Boh nie je „produktom“ našej teologickej špekulácie. Boh nie je nejaký abstraktný neosobný pojem. Je živou bytosťou.
V Božom svetle vidíme správnym spôsobom človeka a celé stvorenstvo. Zdieľať
Jednorodený Boh – Ježiš Kristus, ktorý je v lone Otca, nám o ňom priniesol zvesť. Slovenský preklad slova „priniesť zvesť“ pochádza z gréckeho slova „exegeuomai“ – „podať exegézu – vysvetlenie.“ Boží Syn nám ponúka správny obraz Boha Otca.
Jánov začiatok je potrebné čítať v prepojení na stvorenie sveta v 1. kapitole Knihy Genezis, kde sa hovorí o stvoriteľskom slove Boha. Výraz „na počiatku“ má nielen chronologický význam začiatku histórie, ale aj kozmologický – pôvod a zmysel sveta. Ak teda Ján používa rovnaký vstup do svojho diela, chce tým vyjadriť, že Kristov príchod na tento svet dáva nový význam dejinám sveta a ľudstva. Dosvedčujú to výrazy „svetlo“ a „život“, ktorými je oznčený Boží Syn. Obidva výrazy je potrebné chápať predovšetkým v ich symbolickom význame. Ako svetlo osvecuje veci a umožňuje vidieť ich tvar, tak v Božom svetle vidíme správnym spôsobom človeka a celé stvorenstvo. Výraz „život“ neoznačuje iba biologickú veličinu, ale zmysel života a jeho plnohodnotné prežitie.
Každému, kto prijal večné Slovo, Boh dal moc stať sa Božími deťmi. Zdieľať
Z tohto univerzálneho pohľadu spásy evanjelista zrazu prechádza do konkrétneho historického opisu. Spomína postavu Jána Krstiteľa, ktorý prišiel vydať svedectvo o svetle. Syn Zachariáša je odkazom na starozákonné dejiny izraelského národa, predovšetkým na obdobie prorokov. Máme pred sebou krásnym spôsobom vyjadrené sebazjavenie Boha cez stvoriteľské dielo, ale potom aj sebazjavenie sa v dejinách vyvoleného národa. Evanjelista však prekračuje dejiny jedného národa. Naplnenie prisľúbení prorokov Starého zákona sa uskutočnilo v Ježišovi Kristovi. Už nielen Izrael je Božím dieťaťom. Každému, kto prijal večné Slovo, Boh dal moc stať sa Božími deťmi.