Cez Syna synmi

Zamyslenie k evanjeliu tejto nedele nájdete našej internetovej stránke tu.
(3) Nech je zvelebený Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, ktorý nás v Kristovi požehnal všetkým nebeským duchovným požehnaním. (4) Veď v ňom si nás ešte pred stvorením sveta vyvolil, aby sme boli pred jeho tvárou svätí a nepoškvrnení v láske; (5) on nás podľa dobrotivého rozhodnutia svojej vôle predurčil, aby sme sa skrze Ježiša Krista stali jeho adoptovanými synmi (6) na chválu a slávu jeho milosti, ktorou nás obdaroval v milovanom Synovi. (15) Preto keď som aj ja počul o vašej viere v Pána Ježiša a o láske k všetkým svätým, (16) neprestávam za vás vzdávať vďaky, keď si na vás spomínam vo svojich modlitbách. (17) Nech vám Boh nášho Pána Ježiša Krista, Otec slávy, dá Ducha múdrosti a zjavenia, aby ste ho poznali. (18) Nech osvieti oči vášho srdca, aby ste vedeli, aká je nádej z jeho povolania, aké bohatstvo slávy je z jeho dedičstva vo svätých. (Ef 1, 3-6. 15-18) Zdieľať
Druhá nedeľa po sviatku Narodenia Pána má v latinskej bohoslužbe každý rok rovnaké čítania. Tematikou sa samozrejme pridržiavajú tajomstvu Božieho vtelenia. Čítanie z apoštola (druhé čítanie) ponúka aj časť z najdlhšieho chválospevu, aký sa v pavlovskych spisoch nachádza. Nájdeme ho v prvej kapitole Listu Efezanom.
Obsah tejto modlitby (Ef 1,3-14) je veľmi hutný a rýchle pochopenie sťažuje aj to, že v origináli tvorí vlastne jednu vetu. Tá je zároveň najdlhšou v Novom Zákone. Pri liturgii si však vypočujeme iba zhruba jej prvú tretinu. Úryvok obsahuje chválu Boha za vyvolenie kresťanov k svätosti a Božiemu synovstvu. Ako to prepojiť s vianočným obsahom?
Úryvok obsahuje chválu Boha za vyvolenie kresťanov k svätosti a Božiemu synovstvu. Zdieľať
Počas sviatkov oslavujeme to, že druhá božská osoba Syn sa stal človekom Ježišom, ktorého nazývame aj Božím Synom. Pavol v tom však vidí, podobne ako Jánov prológ v evanjeliu (porov. Jn 1, 12.13), aj hlbšie dôsledky. Tie sa týkajú každého veriaceho kresťana. Ako vyjadruje cez hymnus, Kristovo prijatie ľudskej prirodzenosti a následného ľudského života odhalilo Božie vyvolenie kresťanov „pred stvorením sveta“ (v. 4). To odkazuje na dve skutočnosti. Kristovu „preexistenciu“, teda rovnosť s Bohom, a to, že zostúpenie Syna na zem bolo podľa Božieho plánu. Rovnako podľa neho bolo aj vyvolenie veriacich. Pritom to môžeme pochopiť v zmysle predurčenia, alebo skôr Božej blahosklonnosti voči človeku, ktorý by vlastnými silami Boha dosiahnuť nikdy nemohol. K čomu sme teda vyvolení?
Boh sám cez vyvolenie oddeľuje a očisťuje veriacich. Urobil tak vo svojom Synovi. Zdieľať
Podľa Pavlovej modlitby je to svätosť/nepoškvrnenosť (v. 4) a synovstvo (v. 5). Prvý cieľ povolania odkazuje na starozákonný kult. S ním bol spájaný pojem svätosti. Starý Izrael ju vnímal v zmysle oddelenosti, opaku svetského a profánneho. Čo bolo sväté patrilo Bohu. Malo to nebeskú kvalitu. Preto aj obety, ktoré Izraeliti ponúkali, mali mať vo svete čo najvyššiu možnú kvalitu. Každá vada sa považoval za niečo nehodné sféry Boha a svätosti. Takouto obetou navyše ľudia takisto získavali akýsi podiel na svätosti, pretože podľa Zákona, len takto mohlo dôjsť k očisteniu od hriechov a kultickej nečistoty. Preto aj pojem nepoškvrnení v hymne. Teraz sa však svätosť a nepoškvrnenosť získavajú „v láske“ Boha a nie cez vykonávanie obety. Boh sám cez vyvolenie oddeľuje a očisťuje veriacich. Urobil tak vo svojom Synovi.
Byť Božím dieťaťom teda znamená prekročenie všetkých starozákonných predstáv. Zdieľať
To vysvetľuje druhý efekt vyvolenia. Boží Syn dáva podiel na synovstve. Cez Krista si Boh veriacich adoptuváva (dosl. robí ich synmi). Byť Božím dieťaťom teda znamená prekročenie všetkých starozákonných predstáv. Je to nielen oddelenie a zasvätenie. Ide o oveľa novší a hlbší vzťah. Vzťah, kde sa už netreba báť. Vtelenie má tak v sebe pohyb nielen od Boha k nám, ale aj nás k Bohu. Ježišovo Synovstvo však stála presahuje to naše. Preto aj zatiaľ čo Boha sa skláňa k nám, my sme k nemu priťahovaní. Kým? No Ježišom Kristom.
Ostáva už len posledná otázka: Prečo? „Na chválu a slávu jeho milosti“ (v. 6) Odpoveď poukazuje na zjavenie toho, že hoci by nemusel, Boh toto všetko urobil čisto preto, lebo chcel. A chcieť u Boha, ako veríme, znamená milovať.
Lukáš Durkaj
Autor je kňazom Košickej arcidiecézy a členom Centra pre štúdium biblického a blízkovýchodného sveta.
Foto: wikimedia
(Text bol pôvodne publikovaný 4. januára 2020)