Enviromama / To, čo nepotrebujeme, u nás nemá miesto

Andrea Žiaková

Fotografie: Matej Žiak

Autorka článku je vydatá a má šesť detí. V starostiach, radostiach a utrpení všedného dňa nachádza ukrižovaného Krista.

V predchádzajúcom blogu sme sa spolu vydali na cestu žiť šetrnejšie a neprodukovať tony odpadu. Verím, že bola aspoň jedna situácia, pri ktorej ste povedali „NIE“ nepotrebným veciam. Pripomeňme si, že našim cieľom nie je viac a viac recyklovať, ale odpad ani nevyprodukovať. Cestou je 5 Z: zamietnuť, zredukovať, zužitkovať, zrecyklovať, zkompostovať. Dnes sa zameriame na druhé zet.

Druhé „Z“: Zredukovať (to, čo potrebujeme a čo nemôžeme zamietnuť)

Otázka zredukovania je veľmi individuálna. Pri predošlom zamietnutí stačí povedať nie. Pri redukovaní musí každý zvážiť sám za seba a vzhľadom na svoj spôsob života, čoho je schopný vzdať sa. Niektoré veci idú úplne bezbolestne, iné veru aj trochu zabolia.

Zredukovať svoju domácnosť znamená zamyslieť sa nad minulými, súčasnými i budúcimi nákupmi. Pomôže nám to dosiahnuť stav, kedy budeme vlastniť len veci, ktoré naozaj potrebujeme.

Bea Johnson v knihe Domácnosť bez odpadu uvádza tri spôsoby, ktoré vedú k aktívnemu zredukovaniu vecí a odpadu v našej domácnosti:

Zamyslieť sa nad predchádzajúcou spotrebou: zhodnotiť všetky veci vo svojej domácnosti s otázkou, či ich skutočne potrebujeme. Cieľom je zbaviť sa všetkého, čo nevyužívame.

Zredukovanie spotreby prináša lepšie nákupne návyky: každý nákup nech je starostlivo premyslený. Uprednostňujem kvalitu pred kvantitou.
Zredukovanie vecí v domácnosti podporuje zdieľanie: veci možno darovať alebo predať.
Zredukovanie umožňuje spraviť domácnosť bez odpadu uskutočniteľnou: keď máte všetkého menej, znamená to aj menej starostí, upratovania, skladovania, opravovania a následne aj vyhadzovania.

Zredukujme súčasnú i budúcu spotrebu: obmedzenie nákupov jednoznačne pomáha šetriť cenné zdroje. Oblasti, ktoré ponúkajú možnosť zredukovania spotreby sú napríklad: obaly (či môžem nakúpiť bez obalu, na váhu...), využitie auta (môžem ísť pešo alebo bicyklom), technológie (môžem sa bez toho zaobísť?), papier (treba to vytlačiť?)
Zredukovať činnosti, ktoré vedú k spotrebe: televízia, časopisy, nakupovanie zo zábavy. To všetko vedie k zbytočnostiam. Falošný pocit potreby pochádzajúci z nejakej reklamy je len marketingový ťah. Nevystavovať sa takýmto vplyvom má pozitívny účinok na naše nakupovanie a takisto na náš pocit šťastia.

Zredukovanie u nás

Myslím, že potrebu redukovať veci a predmety v domácnosti priniesla táto doba, kedy je všetko dostupné. Technika, kuchynský pomocníci, detská výbava, nehovoriac o oblečení a hračkách pre deti. Naše staré mamy by sa zrejme len čudovali, nepotrebovali nič redukovať – pre nich to bola obyčajná skromnosť a striedmosť. Tiež by som sa rada dopracovala k múdrosti týchto našich starých mám. Sledujem, že v našej domácnosti sa na zredukovaní podieľali dva faktory: počet detí a sťahovanie.

Počet detí

Počet detí výrazne ovplyvňuje našu nutnosť redukovať. Je to sčasti kvôli finančnej stránke, sčasti kvôli priestoru, ale musím povedať, že aj z princípu. Máme šesť detí a od prvých dvojičiek (kedy sme začali mať 4 deti) bolo nemožné mať všetkého štvormo. Pamätám si na moment, kedy každé naše dieťa dostalo vrece s hračkami do piesku a mne došlo, že to prosto takto nepôjde. Polovicu sme vrátili a deti sa musia deliť. A teraz, aj keď ich je šesť, musia sa deliť taktiež. Nemať pre všetkých všetko rovnako – samozrejme, že teraz nehovorím o jedle, ovocí, starostlivosti o ne, to by mi srdce nedovolilo – je v podstate pekné a ťažké zároveň. Isteže to podnecuje rôzne konflikty a bitky, ale s tým prichádzajú aj možnosti, ako ten konflikt medzi sebou vyriešia. Budujú medzi sebou komunikačné zručnosti, schopnosť dohodnúť sa, ponúkať riešenia, robiť kompromisy a drobné obchody s tetovačkami, žuvačkami… prosto vykšeftovať to medzi sebou.

Najčastejšie konflikty o predmety, ktoré sú v našej domácnosti spoločné:

jeden televízor (ale bez televízie, púšťame si rozprávky, dokumenty, DVD, videá a fotky),
jeden počítač, kde sa s obľubou hrajú nejaké hry,
sladkosti,
pastelky a iné veci na vyrábanie a tvorenie,
náradie okolo domu,
hračky do piesku...

Sťahovanie

Sťahovanie z bytu do domu bolo zrejme najradikálnejším momentom v redukovaní všetkých našich predmetov. Za najvýraznejšiu zmenu považujem zredukovanie hračiek. Deťom ostali len funkčné a kompletné sady hračiek. Na narodeniny a na Vianoce už investujeme len do rozšírenia hračiek, ktoré máme, napríklad: duplo, drevená vláčiková dráha, lego, malý drevený nábytok, Merkur. Žiadne ďalšie stavebnice alebo dráhy iného druhu.

Takisto sme zredukovali predmety v kúpeľni, ale o tom budeme rozprávať ešte neskôr.

Zopár odporúčaní

Rozumiem, že tieto dva momenty sú subjektívne a mnohí sa v živote nemusia s podobným impulzom stretnúť. Preto ponúkam tieto odporúčania:

Je dobré, keď si každý pomenuje svoj postoj k redukovaniu: vnímam podľa okolia, že existujú zberači alebo naopak vyhadzovači. Zberač nedokáže dobre zredukovať, potrebuje mať pri sebe vyhadzovača (manžela, kamošku, mamu, niekto, kto mu pomôže usúdiť, či je to v domácnosti potrebný predmet alebo nie).
Pomenovať si oblasti, ktoré viem zredukovať ľahko (u mňa je to oblečenie), ktoré ťažšie (kuchynské predmety) a najťažšie (knihy). Neviem prosto vyhadzovať alebo darovať naše knihy.
Redukovať darčeky, resp. redukovať darovanie vecí. Podporujeme seba i našich drahých príbuzných, aby naše deti dostávali zážitkové darčeky. Takto minule dostali: laser games s rodinou alebo kamarátmi, rozprávka v kine, najstaršia dcéra bola v akrobatickom cirkuse.

Deti a redukovanie

U nás vediem deti k redukovaniu v dvoch oblastiach, ktoré sú schopné veľmi pekne zvládnuť: oblečenie a „svoj šuflík“.

„Svoj šuflík“ – to je osobitný priestor pre každé dieťa vlastný. Používajú ho na také tie svoje drobnosti – kamienky, pierka, zošity, rôzne postavičky, výrobky. Toto robia samostatne, nepomáham im (len sa niekedy povyhrážam).

Oblečenie má dve kritériá:

musia sa im tam veci zmestiť (čiže ak už jeden stĺpček tričiek prekypuje z poličky, niečo musí ísť preč. Alebo keď dostanú nové oblečenie, staršie vyradíme).
V skrinke s oblečením musia mať len tie veci, ktoré naozaj nosia, všetko ostatné odchádza preč (darujeme sesterniciam, kamarátom, charite, použijeme na handry, vyrobíme vechte do kuchyne, vhodíme do kontajnera na oblečenie).

Túto procedúru je nutné u nás opakovať každé 2-3 mesiace.

Fotografia úložného priestoru našej skoro 6-ročnej dcéry. Sú to dve zásuvky pod posteľ s rozmerom 55 x 70 cm, hlboké 20 cm. Má tam všetko svoje oblečenie (okrem zimnej bundy a otepľovačiek).

Výzva do najbližších dní

Buďme realisti alebo mamy-realistky. Prosto teraz isto nepríde moment, že prekopeme celý byt alebo dom a budeme redukovať. Skúsme zredukovať len jednu oblasť. Ja si vyberám dve kuchynské zásuvky. A druhým predsavzatím môže byť, že sa ešte viacej budeme zamýšľať nad vecami, či ich skutočne potrebujeme.

Moje splnené predsavzatie:

Kuchynské zásuvky pred uprataním

Zásuvky po pretriedení. Ostali tam iba predmety, ktoré používame.

Vyradené predmety (červené a žlté formičky na ľad sú už v mraziaku, nestihli sa odfotiť):

A aké predsavzatie ste si dali vy?

Blog Zastolom.sk vychádza v spolupráci s denníkom Postoj, pripravuje ho občianske združenie Slovenská asociácia kresťanských rodín (SAKRO). Našu činnosť môžete podporiť nákupom v našom eshope alebo finančným darom.