Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
13. november 2020

Keď niekoho čakáš a nie je to zlodej v noci

Druhé nedeľné čítanie z Prvého listu Solúnčanom sa venuje eschatologickým témam.
Keď niekoho čakáš a nie je to zlodej v noci

Zamyslenie k evanjeliu tejto nedele si môžete prečítať na našej internetovej stránke tu.

Úryvok, ktorý budeme počúvať v túto nedeľu je zo záveru Prvého listu Solúnčanom. Zapadá do širšieho celku, ktorý sa začína už v predošlej, 4. kapitole veršom 13 a končí sa veršom 11 v 5. kapitole. Celý oddiel má eschatologický charakter. Pavol tu veriacich v Solúne na jednej strane potešuje a na strane druhej povzbudzuje. Potešuje ich v žiali za tými, ktorí zomreli pred druhým príchodom Krista tým, že ich ubezpečuje o ich zmŕtvychvstaní (4,13-18). Následne Pavol obracia pozornosť od zosnulých k žijúcim adresátom listu, aby ich povzbudil.

Po tom čo ich ubezpečil o Kristovom druhom príchode, akoby úmyselne predbieha ich otázku, kedy ten príchod nastane? V tomto duchu je použité aj úvodné slovné spojenie χρόνος καὶ καιρός [chronos kai kairos] „časy a chvíle“, ktoré má v biblickom jazyku silne eschatologický nádych. V Knihe proroka Daniela sa týmto slovným spojením vyjadruje, že Boh pozná všetky udalosti dejín a jemu patrí rozhodovanie o nich: „Nech je zvelebené Božie meno od vekov do vekov, lebo jeho je múdrosť i sila. On mení časy i veky [v Septuaginte καιρός καὶ χρόνος], zosadzuje a ustanovuje kráľov, dáva múdrosť múdrym a poznanie tým, čo chápu,“ (Dn 2,20). S tým prichádza aj túžba poznať tú konečnú udalosť, ktorá zavŕši všetko, ako to môžeme vidieť aj v Skutkoch apoštolov pri Ježišovom nanebovstúpení. Ježiš na otázku učeníkov: „Pane, už v tomto čase obnovíš kráľovstvo Izraela?“ odpovedá: „Vám neprislúcha poznať časy alebo chvíle, ktoré Otec určil svojou mocou,“ (Sk 1,6b-7).

Boh pozná všetky udalosti dejín a jemu patrí rozhodovanie o nich. Zdieľať

Použitím tohto výrazu mieri aj Pavol týmto smerom a solúnsku Cirkev ubezpečuje o tom, o čom už jej členovia boli poučení: moment Pánovho druhého príchodu nie je známy. Na vyjadrenie toho používa veľmi pôsobivú metaforu: „Pánov deň príde ako zlodej v noci“. Táto metafora nabudzuje dojem priam protichodných tvrdení: deň je pripodobnený k zlodejovi aktívnemu v noci. Výraz „Pánov deň“ v sebe nesie nielen myšlienku zavŕšenia dejín, ale aj Božieho súdu. Navyše pripodobnenie Pánovho dňa, teda momentu Pánovho príchodu k zlodejovi v noci vyznieva trochu zvláštne, keďže je to práve ten moment, na ktorý by sa mal prirodzene každý veriaci v Ježiša najviac tešiť. V skutočnosti však, ako to ďalšia Pavlova argumentácia vysvetľuje, je tento deň ako zlodej len pre tých, ktorí jeho príchod neočakávajú. Vyjadrenie „pokoj a istota“ vyjadrujú neochotu zaoberať sa touto myšlienkou. V tomto duchu je prirovnanie k pôrodným bolestiam ženy v požehnanom stave tiež veľmi výstižné: tá tiež nevie, kedy presne tie bolesti prídu, ale – čo je pri tejto metafore dôležitejšie – vie, že sa im nedá vyhnúť.

Život podľa Ježišovho evanjelia je životom vo dne a vo svetle. Zdieľať

Naproti tomu je veriaci v Ježiša v súlade s jeho druhým príchodom. Je to pre neho moment dňa, lebo sám neustále žije vo dne. Život podľa Ježišovho evanjelia je životom vo dne a vo svetle. Ježiš a jeho evanjelium je v evanjeliovej tradícii prirovnávaný k svetlu. Ten, kto žije s Ježišom a podľa jeho evanjelia je teda synom svetla. Potvrdzujúcimi vyjadreniami „nepatríme noci ani tme“, chce Pavol utvrdiť jeho adresátov v ich identite synov svetla a synov dňa. Deň je prirodzene charakteristický tým, že človek v ňom nespí a neopíja sa. To prichádza až práve vtedy, keď nastupuje noc. Buď sa ide spať, alebo sa často stráca kontrola nad sebou samým a oddáva sa napríklad opíjaniu sa. Aj samotný grécky výraz νήφω [nefo] zo záveru dnešného úryvku, neznamená len byť triezvy v zmysle „byť triezvy od alkoholu“, ale znamená „byť vyvážený“, „mať kontrolu nad sebou“. Ak je teda veriaci synom dňa, má aj jeho život charakterizovať to, čo patrí k prežívaniu dňa a nie noci.

Počas čítania celého dnešného druhého čítania môžeme veľmi dobre vnímať ako sa Pavol umne hrá s obrazom svetla a tmy na povzbudenie života podľa evanjelia. Zároveň ono veľmi dobre zapadá do rámca posledných dní liturgického roka, ktoré upriamujú našu pozornosť na neodmysliteľnú súčasť našej viery, na druhý príchod Ježiša Krista.

Matúš Imrich
Autor je kňazom Košickej arcidiecézy a členom Centra pre štúdium biblického a blízkovýchodného sveta. Získal licenciát na Pápežskom biblickom inštitúte v Ríme, kde v súčasnosti pokračuje v doktorandskom štúdiu.

Použitá literatúra:
Fee, G. D., The First and Second Letters to the Thessalonians (The New International Commentary on the New Testament; Grand Rapids, MI 2009).
Malherbe, A. J., The letters to the Thessalonians: a new translation with introduction and commentary (Anchor Yale Bible 32B; New Haven – London 2008).

Inzercia

Centrum sa zameriava predovšetkým na výskum a vzdelávanie v oblasti biblických a blízkovýchodných vied s interdisciplinárnych presahom do iných oblastí, na popularizáciu vedeckého štúdia biblického a blízkovýchodného sveta, na biblický apoštolát a formáciu. Členmi Centra sú kňazi Košickej arcidiecézy zaoberajúci sa štúdiom biblického a blízkovýchodného sveta. Viac o Centre a jeho aktivitách na www.biblia.abuke.sk

Odporúčame

Blog
A čo so smrťou

A čo so smrťou

Po slávnosti Všetkých svätých sa túto nedeľu opäť vraciame k Prvému listu Solúnčanom. Tentoraz sa dostávame už do jeho predposlednej kapitoly a teda do tej časti spisu, kde Pavol podáva ponaučenia ku konkrétnym problémom komunity. Obsahom nášho úryvku je otázka ohľadom smrti a zmŕtvychvstania kresťanov. Táto téma nás teda nielen vracia k dušičkovým dňom, ale naznačuje aj blížiaci sa koniec liturgického roka s jeho eschatologickým posolstvom.

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.