Dostojevského Démoni

Běsi by Fyodor Dostoyevsky
My rating: 4 of 5 stars

Dostojevského Besy alebo Démoni, ako román prekladajú do angličtiny, je posledný z veľkých románov veľkého spisovateľa, ktorý som sa rozhodol čítať. Ešte mi ostal Idiot, avšak niečo mi hovorí, že by som tú knihu mohol vziať osobne :)

Počul som, že v Besoch Dostojevský zachytáva socialistické nálady v ruskej malomestskej spoločnosti už takemr 50 rokov pred Revolúciou, ktorá sa stala tragédiou jedného národa. Dostojevský čerpal aj so svojích skúseností, keďže v 50. rokoch 19. storočia bol sám členom akéhosi klubu, kde sa preberali nové ideje a musel nedobrovoľne ísť za účasť a pôsobenie v danom spolku na Sibír si trošku oddýchnuť a "zmeniť zmýšľanie", aby zistil, že touto cestou cesta nevedie. Po návrate zo Sibíri napísal všetky svoje veľké knihy vrátane Besov. Je úchvatné, že témy prevratu, morálneho rozkladu spoločnosti za účelom akejsi prípravy pôdy pre socialistickú revolúciu, dokonca cancel culture a ikonoklazmus (toto bolo šokujúce!), boli známe už tak dlho pred Revolúciou. Sila.

Zaujímavou myšlienkou je, že Besy alebo démoni, nie sú ľudia, ale samotné idey. Akoby Dostojevský konštatoval, že nie ľudia majú myšlienky, ale myšlienky majú ľudí a dokážu ich posadnúť a tragédia nasleduje.

Ja som si všimol ešte jednu myšlienku - čo môže vyrásť zo syna, o ktorého sa otec nemá záujem postarať a pošle ho poštou cez pol Európy na výchovu bohviekam... Dokázali by títo "démoni" posadnúť ľudí v románe (prípadne reálnych ľudí, ktorí sú aj teraz ideologicky posadnutí), aj keby vyrastali v zázemí z ktorého by nevyšli do života plní horkosti k existencii samotnej, zášti voči všetkým, ktorí "sa majú lepšie"? Neviem. Možno by ich však bolo menej. Možno pomer by bol zľahka iný. Možno ak by ľudia mali plnú svoju citovú nádobu vďaka láske, prijatiu a stabilite v rodine, hľadali by skôr jednotu, radosť zo vzťahov a zmysel, nie snahu o nové spoločenské zriadenie, kde by oni boli v pozícii s mocou a mohli by týrať iných, ako sa oni cítia byť sami týraní.

Kľúčové vhľady, ktoré som získal
Zaujímavé pre mňa bolo zistiť, z akých autorov čerpali mladí socialisti v Rusku v tomto období. Necitoval sa ešte Marx a Engels. Skôr Černyševský a Charles Fourier.

Rovnako bolo dobre vidieť, ako mladým revolucionárom nešlo vôbec o sociálnu spravodlivosť, slobodu, bratstvo alebo rovnosť. Šlo im len o pomstu. Pomstu jednak voči vládnucej vrstve, no aj voči bytiu ako takému. A potom im išlo o moc. Im nevadilo, že pracujúci ľud sa má ťažko. Veď oni sami veľmi nepracovali. Mladý Peter Stepanovič bol len študent, ktorý nikdy nepracoval. Bol len mladý nihilista posadnutý svojimi ideami, ktorý nechcel dobro pre nikoho, dokonca ani pre seba, chcel sa len pomstiť životu a vykompenzovať si svoju vnútornú mizériu pocitom moci. Pracujúci ľud bola len zámienka.

Ďalšou zaujímavou vecou bola snaha ideologicky posadnutej skupinky nakaziť horkosťou a malomyseľnosťou spoločnosť "našeho mesta". Akoby si boli istí, že nepôjde vykonať prevrat, ak ľudia budú zakorenení v zmysluplných hodnotách, že nebudú mať záujem o "kultúrny skok" (ako svoju revolúciu neskôr pomenoval Mao), kým ich nenakazia sarkazmom, cynizmom, opovrhnutím a horkosťou k životu.

Čo sa mi páčilo a čo nie?
Super bolo, že Besy sa nečítali až tak pomaly. No zároveň ani tak rýchlo. Bolo tu dosť veľa postáv a bolo čo riešiť, no stále mi tu vadila vec, pre ktorú už nebudem čítať nič ďalšie od Dostojevského - zadrbáva sa s nepodstatnými vecami. Dokáže líčiť situáciu, ktorá trvá 5 minút a je nepodstatná, textom, ktorý čítam hodinu. Aby človek mal pocit, že prečítal niečo a urobil v knihe pokrok, potrebuje aspoň dve hodiny sústavného čítania. Čo popri práci, deťoch a všetkých životných povinnostiach, nie je ľahké. No tento román sa čítal ľahšie ako prvá polovica Bratov Karamazovovcov. No zase ťažie ako druhá polovica, pretože v Bratoch bola druhá polovica pomerne napínavá. Dostojevský je majster v líčení charakterov, ich psychológie a dokonca aj filozofie, ku ktorému používa jednak rozsiahle dialógy, potom veľmi dlhé monológy a najmä množstvo nedôležitých situácií, ktoré rozsiahlo opisuje a ich jediným účelom je práve len dotvorenie "dojmu" z postáv pre čitateľa. Dialógy a monológy pre mňa skôr OK. No to zadrbávanie sa... Ach... Teším sa na Tolstého, u ktorého som z jednej novely, čo som zatiaľ čítal, mal dojem, že tá kniha sa proste hýbe, že dej tečie...

Čo som si vzal a chcel sa o to dozvedieť viac?
Určite sa teším na čítanie o Ruskej revolúcie v knihách, ktoré mám kúpené ako "Revolučné Rusko 1891 - 1991" od Orlanda Figesa alebo "Stručná Historie Ruské Revoluce" od Pipesa.

View all my reviews