Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
22. október 2020

Príklad: Mission impossible?

Druhé čítanie tejto nedele priamo nadväzuje na text, ktorý sa čítal pred týždňom. Máme tak pred sebou druhú časť vďakyvzdania, ktoré tvorí prvú časť a kapitolu Prvého listu Solúnčanom.
Príklad: Mission impossible?

Zamyslenie k evanjeliu tejto nedele nájdete našej internetovej stránke tu.

Bratia, viete, akí sme boli medzi vami kvôli vám. A vy ste napodobňovali nás i Pána, keď ste vo veľkom súžení s radosťou Ducha Svätého prijímali slovo, takže ste sa stali vzorom všetkým veriacim v Macedónsku a v Achájsku. Lebo od vás sa Pánovo slovo rozšírilo nielen po Macedónsku a Achájsku, ale vaša viera v Boha sa stala známou na každom mieste, takže už nemusíme nič hovoriť. Veď oni sami rozprávajú o nás, ako sme k vám prišli a ako ste sa od modiel obrátili k Bohu, aby ste slúžili Bohu živému a pravému a očakávali z neba jeho Syna, ktorého vzkriesil z mŕtvych; Ježiša, ktorý nás zachraňuje od budúceho hnevu. (1 Sol 1, 5c-10) Zdieľať

Ako sme si všimli už minule, Pavol vo svojom prvom nám dodnes zachovanom spise hneď na úvod nešetrí chválou na adresátov. Pozornosť pritom neupriamuje iba na vzrast kresťanského života vo vnútri komunity. Svojím misionárskym pohľadom vidí aj širšie súvislosti. Odráža to samotný Pavlov štýl pôsobenia. Podobne ako Ježiš sa aj Pavol nezameral na jedno geografické miesto, ktorému by venoval celý život. Hoci, takto by pritom mohol priamo požívať aj ovocie svojej námahy ako bezpečne kresťanská atmosféra, úcta, postavenie alebo aj materiálne výhody. Z Písma však vieme, že Apoštol v nejakej lokalite pobudol vždy iba istý čas. Dalo by sa to opísať aj tak, že položil základy a potom odišiel ďalej nechajúc všetko v rukách tých, ktorých evanjelizoval a samozrejme spoliehajúc sa na prítomnosť Boha v novozaložených miestnych cirkvách.

Takáto dobrá povesť odráža skutočnú kresťanskú zrelosť. K nej Solúnčania dospeli aj napriek Pavlovej absencii. Zdieľať

To však z čisto ľudského pohľadu predstavovalo nebezpečenstvo, že bez prítomnosti autority pastiera sa môže pravá viera zvrátiť alebo postupne vytratiť. A je pravda, že mnohé ostatné Pavlove listy na takéto problémy poukazujú. O to viac je pre autora tohto listu radostnejšie, že môže o solúnskych „novopečených“ kresťanoch vyhlásiť, že „sa stali vzorom (gr. τύπον – od slova τύπος, typos)“ nielen „všetkým veriacim v Macedónsku“, ktorého bol Solún hlavné mesto, ale dokonca aj vo vzdialenejšom „Achájsku“ (v. 7). Takáto dobrá povesť odráža skutočnú kresťanskú zrelosť. K nej Solúnčania dospeli aj napriek Pavlovej absencii. Preňho samotného to, zdá sa, nie je až také prekvapujúce. Ako nám to Pavol nepriamo naznačuje malo by ísť o samozrejmosť. Teda v prípade, ak je všetko čo sám žije a hlása pravda. Úspech tu tkvie vo fungovaní reťaze napodobňovania.

Aby mohol niečo Pavol odovzdať musel sa sám najprv stať napodobňovateľom Ježiša Krista. Zdieľať

Vo verši 6 sa adresátom totiž vysvetľuje: „Vy ste napodobňovali nás i Pána.“ Je dnes možno trošku zarážajúce, že sa ako vzor popri Ježišovi stavajú aj samotní misionári. Odráža to spôsob fungovania vtedajších filozofických škôl, kde bol zakladateľ alebo vodca tradične predstavovaný ako „prototyp“ (viď. gr. slovo vyššie) každého jej člena. Ak sa na to však pozrieme z väčšej diaľky, môžeme v tom vidieť narážku na akýsi rodokmeň vo viere. Aby mohol niečo Pavol odovzdať musel sa sám najprv stať napodobňovateľom Ježiša Krista. Od neho tento vzor prebrali Solúnčania, ktorí sa potom, podľa Pavla, stali vzorom pre napodobňovanie aj pre ostatných obyvateľov dnešného Grécka. Viera sa už vtedy začala šíriť nie iba slovom („už nemusíme nič hovoriť“ (v. 8)), ale aj životným príkladom.

Úryvok nám ďalej podáva aj konkrétnejšie, čoho sa takéto napodobňovanie týkalo.  Pavol Solúnčanom pripomína ako „sa od modiel obrátili k Bohu.“ (v. 9) Kresťanské posolstvo oproti vtedajším filozofickým prúdom pre helénskeho človeka žijúceho v Rímskej ríši kládlo oveľa vyššie nároky. Vyžadovalo nielen zmenu mravného chovania, ale aj vnútorné primknutie sa k jedinému Bohu, čo predpokladalo zrieknutie sa náboženských predstáv a praktík, ktoré boli v okolí kresťana samozrejmé. Takáto zmena preto v spoločnosti často vyvolávala výsmech, nepochopenie, odsúvanie na okraj a neskôr aj prenasledovanie zo strany štátu. Bolo preto iba na povzbudenie vedomie, že ak to dokáže žiť niekto iný, dokážem to ľahšie vo svojom živote uplatniť aj ja.

Inzercia

Cieľom každého kresťana by podľa jeho pomenovania malo byť čo najvernejšie napodobňovanie Krista. Zdieľať

Vzorný kresťanský život Solúnčanov, ktorý cez Písmo dodnes Pavol chváli, preto v sebe nesie aj dnes aktuálne a silné posolstvo. Ukazuje nám jeden zo základných prvkov evanjelizácie, ktorým je príklad. Cieľom každého kresťana by podľa jeho pomenovania malo byť čo najvernejšie napodobňovanie Krista. Často mu v tom pomáhajú vzory iných spolubratov a spolusestier. Kvalitne žité kresťanstvo aj napriek utrpeniu (porov v. 6) potom neprináša osoh iba dotyčnému. Môže a Božou mocou (porov. 1 Sol 1,5) sa má stať najefektívnejším nástrojom odovzdania viery a Božieho obrazu všetkým naokolo.

Lukáš Durkaj

Autor je kňazom Košickej arcidiecézy a členom Centra pre štúdium biblického a blízkovýchodného sveta.

Foto: wikimedia (Na titulnej fotke je najnovší blahoslavený Katolíckej Cirkvi Carlo Acutis)

Centrum sa zameriava predovšetkým na výskum a vzdelávanie v oblasti biblických a blízkovýchodných vied s interdisciplinárnych presahom do iných oblastí, na popularizáciu vedeckého štúdia biblického a blízkovýchodného sveta, na biblický apoštolát a formáciu. Členmi Centra sú kňazi Košickej arcidiecézy zaoberajúci sa štúdiom biblického a blízkovýchodného sveta. Viac o Centre a jeho aktivitách na www.biblia.abuke.sk

Odporúčame

Blog
Keď sa dočasné stane trvalým

Keď sa dočasné stane trvalým

Neverím, že keď sa otestuje celý národ na koronu – spoločne a zodpovedne – že sa vírus zľakne a okamžite sa stratí. Neverím, že rúška sú tu len dočasne. Mám obavy z toho, čo nám hrozí a preto všetci – chráňme si to najzraniteľnejšie a najvzácnejšie, čo máme – našu slobodu.

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.