Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
16. október 2020

Kresťan je povolaný byť užitočný, nie deštrukčný

Evanjeliový úryvok najbližšej nedele (Mt 22, 15 – 21) prináša spor ohľadom platenia dane cisárovi.
Kresťan je povolaný byť užitočný, nie deštrukčný

Platenie daní bola otázka národnej slobody. Dane totiž pripomínali židom, že žijú pod nadvládou cudzej mocnosti – Rímskej ríše. Je zaujímavé sledovať, že dve skupiny – farizeji a herodiáni, ktorí sa navzájom neznášali, sa v tejto chvíli spojili v jednom úsilí – podchytiť Ježiša v reči. 

Pasca na Ježiša

Grécke sloveso „pagidéuo“, ktoré slovenské Sväté písmo prekladá „podchytiť“, doslova znamená „nastražiť pascu pre vtáka“. Sloveso sa v celom Novom zákone nachádza iba na tomto mieste. Avšak podstatné meno „pagís“ = pasca, osídlo, nástraha“ sa celkovo spomína v novozákonných textoch päťkrát (Lk 21, 35; Rim 11,9; 1 Tim 3, 7 a 6, 9; 2 Tim 2, 26). 

Nikdy nepostavme svet a žiadne stvorenstvo nad Boha. Zdieľať

V prenesenom význame môžeme výraz preložiť takto: „pokúsiť sa vymámiť od druhého také vyjadrenie, za ktoré potom môže byť obvinený.“ Farizeji boli v rámci židovstva 1. storočia náboženskou skupinou, ktorá popri napísanom zákone (napísanej Tóre - v kresťanstve ju nazývame Starý zákon), kládli dôraz na ďalšie predpisy, tzv. ústny zákon (ústnu Tóru). Herodiáni boli stúpenci vládnucej rodiny Herodesovcov. Išlo im o politickú moc, kvôli ktorej neváhali porušovať náboženské predpisy. Preto spojenie farizejov s herodiánmi v danej otázke ohľadom platenia dane cisárovi je skutočne motivované spoločným záujmom zbaviť sa Ježiša Krista. Celá ich otázka začína množstvom komplimentov na adresu Božieho Syna: „Učiteľ, vieme, že vždy vravíš pravdu a podľa pravdy učíš Božej ceste. Neberieš ohľad na nikoho, lebo nehľadíš na osobu človeka.“ (Mt 22, 16) Po sérii komplimentov zaznie pasca vo forme otázky: „Slobodno platiť cisárovi daňči nie?“ (Mt 22, 17) Ježiš dostáva na výber len dve možnosti „ano“ – „nie“.

Služba Bohu vôbec neznamená žiť v uzavretej bubline a odmietať ľudské autority.  Zdieľať

Ak z jeho úst zaznie „áno“, pohnevá si farizejov, ktorí ho vyhlásia za zradcu a nepriateľa vlastného národa. Ak povie „nie“, herodiáni to s náhlením oznámia rímskemu prefektovi Pilátovi, ktorý ho obviní z vyvolávania nepokojov. V roku 6. po Kr. Rimania mimoriadne tvrdo potlačili vzburu, ktorú vyvolal Júda Galilejský kvôli plateniu daní, ako to spomína židovský historik Jozef Flávius vo svojom diele Židovské starožitnosti (18. kniha). 

Byť užitočný

Daňový peniaz bol podľa odborníkov rímsky denár, na ktorom bol vyobrazený cisár Tibérius, ktorý vládol v rokoch 14 – 37 po Kr. Na jednej strane bol latinský nápis: Tiberius Caesar Divi Augusti Filius Augustus – Cisár Augustus Tibérius, syn božského Augusta. Na druhej strane mince bol nápis: Pontifex Maximus – Najvyšší kňaz. Tieto nápisy boli pre židov mimoriadne urážlivé, lebo sa protivili hneď prvému Božiemu prikázaniu. Aj z toho dôvodu pri platení dane pre jeruzalemský chrám peňazomenci ľuďom zamieňali rímske peniaze za také, na ktorých  neboli vyobrazenia ľudí ani žiadne nápisy, ktoré by spochybňovali Boha Izraela. Nám, kresťanom, chýba niekedy táto židovská citlivosť pre kritické posudzovanie a preberanie vecí tohto sveta, ktoré nie sú v zhode s kresťanstvom. 

Odpoveď Ježiša Krista je veľmi dôležitá pre celé chápanie vzťahu viery a ľudskej spoločnosti. Výstižne to povedal istý kňaz slovami: „Kresťan je ten, ktorý nohami chodí po zemi, ale rukami sa drží neba.“ Sme súčasťou tohto sveta, pracujeme na živobytie, platíme odvody, kupujeme potraviny, atď. V tomto duchu chodíme nohami na zemi.  Avšak hodnotami, ktorými nazeráme na život a chcem formovať seba i svet, sa pridržiavame neba. Nikdy nepostavme svet a žiadne stvorenstvo nad Boha. Pri krste zaznieva modlitba za dieťa, v ktorej sa uvádza: „Bože, žehnaj naše dieťa, aby jeho život tebe na slávu, jemu na spásu, nám na radosť a svetu na osoh.“ Kresťan je povolaný byť užitočný, nie deštrukčný pre túto spoločnosť, prispievať a napomáhať pri jej budovaní. Služba Bohu vôbec neznamená žiť v uzavretej bubline a odmietať ľudské autority. 

Človek je Božou „mincou“, na ktorej je Boží obraz a nápis. Úlohou každého človeka, muža a ženy, je žiť tak, aby sme boli Bohu na slávu.  Zdieľať

Človek – obraz Boha

Je tu však ešte jeden dôležitý moment. Na rímskom denári bol obraz cisára. Preto Pán Ježiš hovorí: „Dajte teda cisárovi, čo je cisárovo.“ Avšak vo svojej odpovedi pokračuje: „a čo je Božie, Bohu.“(Mt 22, 21) Kde nájdeme Boží obraz a nápis? Odpoveď nám dáva Kniha Genezis: „A stvoril Boh človeka na svoj obraz, na Boží obraz ho stvoril, muža a ženu ich stvoril.“ (Gn 1, 27) Človek je Božou „mincou“, na ktorej je Boží obraz a nápis. Úlohou každého človeka, muža a ženy, je žiť tak, aby sme boli Bohu na slávu. 

Inzercia

Odporúčame