Jeden deň Jozefa Andrejeviča

Alla Pugačova spievala o milióne červených ruží, arabskú tisíc a jednu noc čítal JA ako mládežník, po sto dňoch hodnotil aj vládu IM, desať dní, ktoré otriasli svetom videl bez Vysockého v Taškente, jeden deň Ivana Denisoviča vie naspamäť, aj jeho dnešný poldeň bol OK, nie KO. Diera po zube nebolí, srdce sleduje sinx, nie tanx, kríže bolia primerané veku, borovička má vôňu, život je krásny.

Jozef Mikloško (RNDr., DrSc., Doc., * 31.3.1939, Nitra) je ženatý, má 4 deti, 12 vnukov a 9 pravnukov. Absolvoval Vysokú školu pedagogickú (matematiku a chémiu) a MFF UK (numerickú matematiku), 27 rokov vedecky pracoval ako matematik na Ústave technickej kybernetiky SAV, prednášal na MFF UK. Bol podpredsedom vlády ČSFR, poslancom SNR, FZ a NR SR, prezidentský radca v KPR, prorektorom TU v Trnave a veľvyslancom ,v Taliansku, San Marine a na Malte. Bol vydavateľ kníh, komunálnym poslancom, predsedom nadácií. Je v Predstavenstve Spolku slovenských spisovateľov, napísal jedenásť kníh literatúry faktu. Vedie spisovateľský Pi-klub. Vystupuje v médiách a na sociálnych sieťach, je aktívny publicista a bloger, v r. 2007-2019 predseda Združenia kresťanských seniorov Slovenska.

Vláda už hodinu zasadala, keď sa JA začal hmýriť. Prebudil ho štekot psa, ševelenie dažďa a štebot vrabcov. Mal pekné sny, ale zabudol o čom. Pomodlil sa, vstal, pozrel, čo je nové na FB, kto mu vynadal a ho lajkoval. Za hudby z Béla Bartók Radió vypil kávu, zjedol lekvárový chlieb a Xarelto. Upratal stôl, zapísal nočné myšlienky, nebolo ich veľa. Pustil psa, dal mu najesť, tenisku schoval.

Sedem úloh od načalstva? – triviálne. Vyniesol smeti, PIN nezabudol, v lekárni platil trocha moc – 28 Euro. Miesto ryby chcel kúpiť v mäsiarstve konzervy psovi, ale nemali. Na obed kúpil makové šulance, na rádaš dostal prasaciu paprčku. JA vie, že Oliver Iršay, nový a zakalený, trpezlivo čaka doma. V papiernictve odfotil dokumenty, domáci skaner je out. Chcel sa revanšovať paprčkou, ale vraj sa z nej robí huspenina? U holiča bol prvý, platil 3,90, ani nestačil pozrieť, čo je nové. Zvonilo na Anjel Pána, najprv dole, potom hore. Všetkých sedem úloh bolo splnených za 35 minút.

Doma lietala žltá teniska, susedove sliepky za plotom sa plašili, dostali prhľavou odškodné, JA tekvicu - špagetárku. Komplikovaný recept na prípravu zabudol. Trochu si zacvičil, pokopal pár riadkov, kde mohli byť zemiaky. Našiel ich sedem, večer ich upečie. Manželka sa zatiaľ venovala hobby - prala, vysávala, upratovala a varila. Na šúľancoch bolo anglicky napísané „modrý mak“, asi kvôli americkým černochom. Na Globseku testovali Kovid, aj globálnym sek-t-om bez rúšok. Naťáci nemôžu byť pozitívni, isto SC pripravili SO (Standing Ovations).

JA potom pozbieral čierne orechy a zablatené lieskovce, vyumýval ich a dal sušiť. Tie, ktorým zostala čapička, boli vnútri prázdne, o ľuďoch to neplatí? Dve deci Olivera pasovali aj k hokaidu a šúľancom.

Talianskou siestou sa zavŕšilo úspešné doobedie. Bolo lepšie ako včera a horšie ako zajtra. Jozef Andrejevič z polohy ležiaceho strelca každých päť minút sledoval digitálny ciferník a po šiestom pohľade si dal caffe latte a venoval sa liter a túre.

O dosiahnutých výsledkoch usporiadal tlačovku. Na večeru boli sardinky a cibuľa. Keď zvonili zvony, susedov pes - liberál, zasa štekal.