Bez Krista sa dom nášho života zrúti

V Matúšovom evanjeliu napočítame asi 61 priamych starozákonných citácií, 21 proroctiev a asi 30 narážok na texty Starého zákona. Najčastejšie citovaným starozákonným textom je Kniha proroka Izaiáša (8-krát) a Kniha žalmov (6-krát). To platí aj pre náš úryvok. Matúš predstavuje osobu Ježiša ako Mesiáša, v ktorom sa napĺňa Starý zákon, a pozýva nás nanovo ho čítať a vidieť v ňom základné línie, ktoré vedú k Ježišovi Kristovi. 

Pánova vinica

Starostlivosť hospodára s výstavbou vinice z Ježišovho podobenstva veľmi silným spôsobom odkazuje na pieseň o vinici v Knihe proroka Izaiáša 5, 1 - 7. Úvodné verše Izaiáša hovoria: „Zaspievam svojmu miláčikovi pieseň svojho priateľa o jeho vinici. Vinicu mal miláčik môj na úrodnom úbočí. Okopal ju, skálie z nej vyzbieral, viničom ju vysadil, postavil uprostred nej vežu a lisom ju vystrojil.“ (Iz 5, 1 - 2) Starozákonný text je kritikou na vinicu, ktorá prinášala zlé ovocie, a preto bola zničená. Ide zrejme o narážku na rok 586 pred Kr., keď Jeruzalem zničili babylonské vojská a obyvateľstvo mestav a krajiny odvliekli do zajatia. Pán Ježiš využíva tento obraz, v ktorom hospodárom je Boh a vinicou židovský národ, ale tentokrát sa s kritikou obracia nie na vinicu, ale na vinohradníkov.

Alegória na Krista

Najatí vinohradníci si arogantným spôsobom privlastnili vinicu a čím ďalej tým viac skúšajú, čo si môžu dovoliť voči jej majiteľovi. Celé podobenstvo má silné alegorické črty.

Pán Ježiš využíva tento obraz, v ktorom hospodárom je Boh a vinicou židovský národ, ale tentokrát sa s kritikou obracia nie na vinicu, ale na vinohradníkov.Zdieľať

V alegórii má každý prvok popri bežnom význame ešte ďalší hlbší odkaz. Vinicou je židovský národ, vinohradníkmi sú vodcovia národa, ktorí sa mali starať o Boží ľud. Sluhovia, ktorých hospodár posiela, sú proroci, ktorých v priebehu dejín Boh posielal, aby vyzývali ľud na pokánie, ale ktorých práve vodcovia národa často prenasledovali. Pán Ježiš neskôr pripomenie túto skutočnosť slovami: „Jeruzalem, Jeruzalem, ktorý zabíjaš prorokov a kameňuješ tých, čo boli v tebe poslaní...“ (Mt 23, 37) Majiteľ vinice prejavuje voči zlým vinohradníkom opakovane dobrú a vôľu a zhovievavosť. Syn, ktorého pán vinice posiela v závere, je samotný Ježiš Kristus. Zmienka o tom, že syna vyvliekli z vinice a zabili, je narážkou na Ježišovu smrť na Kalvárii, ktorá sa nachádzala za hradbami mesta. 

Vlastný rozsudok

Ježiš sa obracia na veľkňazov a farizejov s otázkou, čo urobí pán vinice takým vinohradníkom. Oni sami nad sebou vynášajú rozsudok: „Zlých bez milosti zahubí a vinicu prenájme iným vinohradníkom, ktorí mu budú načas odovzdávať úrodu.“ Úloha, ktorú Boh zveril im ako vodcom národa, bude zverená iným, ktorí ju budú plniť podľa Božej vôle. Niekomu napadne otázka, prečo sa pán zachoval tak nezodpovedne a poslal svojho syna, keď už videl, čo zlí vinohradníci urobili s jeho sluhami.

Zmienka o tom, že syna vyvliekli z vinice a zabili, je narážkou na Ježišovu smrť na Kalvárii, ktorá sa nachádzala za hradbami mesta. Zdieľať

Svätý Ján Zlatoústy (344 – 407) v homílii na Matúšovo evanjelium vysvetľuje, že hospodár vinice poslal syna so slovami „k môjmu synovi budú mať úctu“, čím im odkázal, ako sa majú zachovať, tzn. majú mu vzdať úctu, aby ich predchádzajúce veľké hriechy boli odpustené. Avšak oni zotrvali vo svojich hriechoch. 

Uholný kameň

Ježiš podáva vysvetlenie podobenstva odkazom na žalm 118. Je zaujímavé, že úryvok z toho žalmu zaznel krátko pred našim úryvkom pri Kristovom slávnostnom vstupe do Jeruzalema. Vtedy zástupy volali Božiemu Synovi na slávu slovami: „Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom!“, čo sú slová zo žalmu 118, 25 - 26.  Teraz sa Ježiš znova vrátil k žalmu a hovorí o uholnom kameni (Ž 118,  22). Slová neodkazujú na nejakú obyčajnú stavbu, ale na jeruzalemský chrám, kde Ježiš vedie polemiku s veľkňazmi a farizejmi.  

Pán Ježiš je východiskovou hodnotou nastavenia celého nášho života.Zdieľať

Medzi biblistami prebieha diskusia, ako porozumieť výrazu „uholný kameň“. Niektorí zastávajú názor, že išlo o „základný kameň“, podľa ktorého sa vymeriavajú uhly a pôdorys celej stavby. V takom prípade Pán Ježiš je východiskovou hodnotou nastavenia celého nášho života. Iní biblisti vysvetľujú výraz „uholný kameň“ ako „klenbový kameň“, ktorý bol vložený do ťažiska klenby a držal celú klenbu pohromade.  Bez neho by sa klenba zrútila. Podobne bez Krista sa náš život zrúti. Obidve interpretácie majú rovnakú myšlienku. Ide o kameň, ktorý má nezastupiteľnú úlohu a to platí aj o osobe Božieho Syna v živote veriaceho človeka.