Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
16. september 2020

Právne argumenty proti Záborskej novele neobstoja

Aj o tom, ako bohatí oligarchovia cez medzinárodné organizácie ovplyvňujú aj našu politiku.
Právne argumenty proti Záborskej novele neobstoja

Melinda Gates rozpráva o genderovej rovnosti.
Ilustračná fotka: Flickr, UN Women, Planet 50-50 by 2030: Step It Up for Gender Equality, New York 10. marca 2015. Licencia: CC BY-NC-ND 2.0

Proti Záborskej novele sa zdvihla vlna kritiky. Obhajcovia potratov sa snažia vytvoriť dojem, že prijatie novely by bolo protiprávne. Argumentujú rozhodnutím ústavného súdu, judikátmi Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) a odporúčaniami Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO). Ani jeden z týchto právnych argumentov neobstojí.

Nález ústavného súdu

Ministerka Kolíková považuje novelu za protiústavnú. Argumentuje, že ústavný súd už raz posudzoval legálnosť potratov, pričom súd povedal, že úprava potratov je v súlade s ústavu. Ministerka tvrdí, že ak parlament chce niečo zmeniť, má uviesť, v čom sa zmenila situácia oproti stavu, keď o veci rozhodol ústavný súd.

Tento argument je absurdný a v podstate upiera parlamentu právo robiť to, kvôli čomu existuje – reprezentovať vôľu ľudu a prijímať zákony. (Pri LGBT téme sa týmto argumentom dokonca neriadia ani tí, ktorí ho teraz spomínajú.)

Tento argument nezohľadňuje ani samotné rozhodnutie ústavného súdu. Ten povedal, že je úplne v poriadku, ak zákon bráni neuváženému a skratovému rozhodnutiu o potrate. A má to byť práve lekár, kto sa o to pokúsi, pretože skladal Hippokratovu prísahu, ktorá potraty zakazuje. Predísť unáhlenému rozhodnutiu majú práve dve zmeny, ktoré ministerka Kolíková najviac kritizuje – zavedenie 96 hodinovej doby na premyslenie od poučenia lekárom a zavedenie stanoviska druhého lekára, ktorý potvrdí splnenie podmienky pre potrat zo zdravotného dôvodu. Navrhované zmeny pomôžu, aby rozhodnutie o potrate nebolo unáhlené a aby sa potraty zo zdravotných dôvodov nerobili na základe názoru jediného lekára, ktorý sa môže mýliť; a ako hovorí skúsenosť mnohých rodičov, ktorí na potrat nešli, aj sa často mýli. Tvrdiť, že takáto forma ochrany je protiústavná, je prehnané.

Judikatúra ESĽP

Ministerka Kolíková sa opiera aj o viaceré judikáty ESĽP. Lenže ESĽP opakovane zdôrazňuje, že úprava potratov je v rukách členských štátov. V Rade Európy je množstvo štátov, ktoré majú protektívnejšiu potratovú legislatívu ako Slovensko. ESĽP v tom však nevidí problém, a nijako nespochybnilo napríklad ani poľský zákon. Poľsku vytýkalo to, že legislatívu, ktorú má (a ktorá je podľa súdu v poriadku) neuviedlo do praxe.

Žiadny z judikátov spomínaných ministerkou Kolíkovou sa netýka lehoty na premyslenie (ktorú majú niektoré krajiny Rady Európy ešte dlhšiu ako 96 hodín), ani spôsobu určenia dôvodu pre potrat zo zdravotných dôvodov dvomi lekármi. Rozhodnutia ESĽP sú záväzné pre krajinu, ktorej sa týkajú, a vyvodzovať z nich závery pre iné krajiny možno len za predpokladu, že sa v nich situácia skutkovo nelíši. Lenže v tomto prípade ide o judikáty, ktoré sa ani len netýkali tém, ktoré sa riešia v novele, čiže ide o zjavné vytrhávanie z kontextu. Zdá sa, že pri tvorbe stanoviska ministerstva bola obídená kancelária zástupcu SR pred ESĽP, ktorá by takýto účelový výklad judikátov zrejme neodobrila.

Všimnite si ešte jednu vec – proti novele sa ozvala aj Komisárka Rady Európy pre ľudské práva Dunja Mijatovićová. Zaujímavá je jej právna argumentácia. Vôbec totiž netvrdí, že by novela bola v rozpore s Európskym dohovor o ľudských právach, alebo judikatúrou ESĽP. Svoj postoj podopiera odporúčaniami WHO, teda úplne inej organizácie ako tá, ktorú zastupuje. Tým vlastne potvrdila, že z pohľadu dohovoru a judikatúry ESĽP nemá novele čo vytknúť.

Pre úplnosť ešte treba uviesť, že ďalší dokument, o ktorý sa komisárka opiera, je publikácia Women’s sexual and reproductive health and rights in Europe, ktorá síce vyšla pod hlavičkou jej úradu, avšak autorkami sú štyri aktivistky z radikálnej pro-potratovej organizácie Center for Reproductive Rights. Publikácia uvádza, že za názory vyjadrené v tomto diele sú zodpovedné jej autorky a nemusia zohľadňovať oficiálny postoj Rady Európy.

Kontroverzné WHO

Jediné, čo pro-choice právnici naozaj majú v rukách, sú odporúčania WHO. Dôležité je tu slovo „odporúčania“. Všimnite si, že texty o tom, ako novela odporuje medzinárodnému právu, neuvádzajú citáty z medzinárodných zmlúv, alebo iných dokumentov, ktoré by boli pre Slovensko právne záväzné. Samé odporúčania a gajdlajny. Nič, čo by sa Slovensko svojim podpisom zaviazalo dodržiavať.

Inzercia

Tu je dobré si povedať, ako WHO (a agentúry OSN vo všeobecnosti) fungujú. Členské štáty OSN podpíšu medzinárodnú zmluvu, ktorú sa zaviažu dodržiavať. Zriadia agentúru, ktorá má pomáhať napĺňať stanovené ciele. Po čase začne agentúra interpretovať zmluvu spôsobom, až sa členské štáty nestačia čudovať a nezostáva im nič, len sa voči tlaku agentúr brániť, prípadne ho slušne ignorovať.

Ako je to možné, keď zakladateľmi OSN sú práve štáty? WHO a iné agentúry OSN sú financované čiastočne z povinných príspevkov štátov a čiastočne z dobrovoľných darov štátov a iných subjektov. Povinné príspevky sú viac menej isté, no v prípade WHO predstavujú menej ako 20% celkových príjmov. Dôležité sú teda najmä príspevky dobrovoľné, ktoré vedia byť naozaj veľmi štedré. Avšak ten, kto platí, má veľkú moc ovplyvniť, čo bude OSN robiť. Pre finančné príjmy agentúry je názor štedrého donora smerodajnejší, ako názor bežných členských štátov. Chceš moje milióny? Natlač LGBT pohľadnice! Chceš aj na budúci rok? Vydaj gajdlajny propagujúce potraty a sexuálnu výchovu vo svete. Čo na tom, že s tým členské štáty majú problém?! Žiaľ, v tomto prípade je to z veľkej miery o peniazoch. Pápež František na to vymyslel výraz „ideologická kolonizácia“. Medzi top 10 prispievateľmi do WHO sú okrem bohatých štátov aj Bill & Melinda Gates Foundation, GAVI – the Vaccine Alliance, Európska komisia, Rotary International a National Philanthropic Trust.


Desať najväčších prispievateľov do WHO v dvojročnici 2018/2019
Zdroj obrázka: WHO

Osobitnú kapitolu tvoria odporúčania agentúr OSN, na ktoré sa pro-choice aktivisti aj pani komisárka Rady Európy tak radi odvolávajú. Agentúry OSN v pravidelných intervaloch vypracovávajú hodnotiace správy, v ktorých sa nachádza množstvo odporúčaní, neraz objednaných NGO-čkami, ktoré sa snažia v danej krajine presadiť svoju agendu. OSN ich zašle Slovensku, ktoré sa k nim vyjadrí – buď odporúčania akceptuje, alebo sa len tvári, že ich akceptuje, alebo ich otvorene odmietne. Agentúra OSN potom vypracuje záverečnú správu, v ktorej k jednotlivých témam vyjadrí svoje znepokojenie, alebo pochvalu. A potom sa celý materiál dostane na vládu, ktorá rozdá prípadné úlohy ministerstvám.

Pre ukážku sa pozrime na jedno z odporúčaní, na ktoré sa pro-choice organizácie odvolávajú. Nachádza sa v Záverečných zisteniach k zlúčenej piatej a šiestej periodickej správe Slovenska Výboru pre odstránenie diskriminácie žien (CEDAW), kde sa v bode 31. písm. c) uvádza odporúčanie, aby Slovenská republika: „zrevidovala zákon o zdravotnej starostlivosti v znení zmien a doplnkov z roku 2009 s cieľom zabezpečiť prístup k bezpečným interrupciám a odstrániť požiadavku povinného poučenia, z medicínskeho hľadiska zbytočnej čakacej doby a súhlasu tretej strany, v súlade s odporúčaniami Svetovej zdravotníckej organizácie.“ (Pre ilustráciu, len o riadok vyššie nás CEDAW vyzýva, aby Slovensko plne preplácalo všetky potraty a antikoncepciu.) Dôležité je si všimnúť stanovisko Ministerstva zdravotníctva, ktoré uviedlo, že v týchto otázkach „neprišlo k odbornému konsenzu zainteresovaných strán“ a téma sa odkladá. A uznesenie vlády zo dňa 22. 11. 2018 konštatuje, že „časť formulácií Záverečných zistení Výboru pre odstránenie diskriminácie žien a z nich vyplývajúcich odporúčaní nekorešponduje s postojmi jednotlivých ministerstiev, a teda sa nimi bude zaoberať v súlade s pôvodnými vyjadreniami Slovenskej republiky v predloženej piatej a šiestej periodickej správe“. Vybavené. Odporúčania OSN nemajú pre nás právnu záväznosť, nie sú vynútiteľné, a nehrozí nám žiadna sankcia. Je na nás, ako na ne zareagujeme. Koniec koncov, sú to len odporúčania.

Záver

Záborskej novela je malý krok, ale ako vidieť, aj ten vie vyvolať poriadnu búrku nevôle ľudí, ktorí chcú maximálne permisívnu potratovú legislatívu. Môžu s novelou nesúhlasiť, ale nemali by sa tváriť, že nám ústava a medzinárodné právo takúto novelu zakazuje prijať. V rukách nemajú žiadny právne záväzný dohovor ani judikát, nanajvýš odporúčania. Preto by mali byť féroví a otvorene povedať, že ochranu matiek a ich nenarodených detí pred unáhleným a nepresne diagnostikovaným potratom jednoducho nechcú a neskrývať sa za prekrútené paragrafy.


Patrik Daniška

Inštitút pre ľudské práva a rodinnú politiku, o.z. (www.hfi.sk)

Odporúčame