Bol to práve text z nedeľného evanjelia, ktorý prinesol do Cirkvi princíp correctio fraterna = bratské napomenutie. Jeho cieľom je diskrétne napomenutie jednotlivca s cieľom uchrániť ho pred hriešnym konaním alebo priviesť k pokániu. 

Medzi štyrmi očami

18. kapitola je v poradí štvrtou z celkovo piatich rečí, ktoré sa nachádzajú v Matúšovom evanjeliu (Mt 5 - 7; 10; 13; 24 - 25). Nazývame ju „rečou o živote v spoločenstve“, pretože obsahuje princípy, ktorými sa má riadiť komunita kresťanov predovšetkým vo vlastnom vnútri. Cirkev je spoločenstvom bratov a sestier. Terajší pápež často v duchu dnešného evanjelia pripomína, že Cirkev je spoločenstvom hriešnikov. Ako sa má toto spoločesntvo zachovať zoči-voči hriechu niektorého zo svojich členov? Má mlčať? Tváriť sa, že nič nevidí? Alebo spustiť oheň a síru, ba dokonca vylúčiť ho spomedzi seba? Odpoveď je: máme byť ako Kristus. Bratské napomenutie je výrazom lásky a zodpovednosti za celé spoločenstvo.

Bratské napomenutie je výrazom lásky a zodpovednosti za celé spoločenstvo. Zdieľať

Keď niekto skĺzne na zlé cesty, láska k druhému nás vyzýva, aby sme sa ho usilovali zachrániť. Pán Ježiš určuje istý postup, ktorý sa má zachovať. Ak postačí rozhovor medzi štyrmi očami, je vždy potrebné začať od neho a aj zostať pri ňom. V tomto sa veľmi často prehrešujeme, keď o hriechu druhého stihneme informovať celé okolie s dovetkom: „ide nám o jeho dobro“; žiadať od kompetentných, že sa to nesmie tolerovať, len jeho samotného sme pri tom obišli. 

Hľadať brata

Chcem však ukázať na jednu dôležitú vec. Nedeľnému úryvku bezprostredne predchádza podobenstvo o stratenej ovci (Mt 18, 12 – 14). Povedal by som, že ide o kľúčový bod pre celé nasledujúce uvažovanie o napomenutí brata, ktorý sa prehreší.

Nepodľahnime ľahostajnosti o dobro druhého, ale ani sliedeniu po jeho  hriechoch.  Zdieľať

Ak si pozrieme rovnaké podobenstvo v Lukášovom evanjeliu (Lk 15), zistíme výrazné rozdiely. V Lukášovi ho Pán Ježiš adresuje farizejom a zákonníkom. V Matúšovi je adresovaný spoločenstvu veriacich. Aj uprostred živého spoločenstva sa môže stať, že brat sa stratí a zblúdi. Úlohou komunity je byť ako Kristus, dobrý Pastier, a hľadať tohto brata alebo sestru. Uvedomme si, že brat, ktorý hreší, stále zostáva bratom. Konfrontujme tento evanjeliový postup s našou realitou, ktorá falošným spôsobom pretláča heslo: „Viera je súkromnou záležitosťou každého človeka.“ Človek, ktorý stojí vedľa teba v chráme, býva vo vedľajšom vchode, nie je anonymný neznámy, ale tvoj brat alebo sestra. Nepodľahnime ľahostajnosti o dobro druhého, ale ani sliedeniu po jeho hriechoch. 

Úmyslom dnešného evanjelia nie je brata vylúčiť, ale vyvinúť všetko úsilie, aby sme brata získali. Zdieľať

Slová Pána Ježiša „nech ti je ako pohan a mýtnik“ vôbec neznamenajú stratu záujmu. Pozrime sa do Božieho slova, ako sa Pán Ježiš správal k mýtnikom a hriešnikom. Vyhľadával ich, stoloval s nimi, zvestoval im Božie kráľovstvo, prijímal a odpúšťal až do tej miery, že dostal označenie: „Hľa, pažravec a pijan, priateľ mýtnikov a hriešnikov!“ (Mt 11, 19) Nikdy nesúhlasil s ich hriešnym konaním. Úmyslom dnešného evanjelia nie je brata vylúčiť, ale vyvinúť všetko úsilie, aby sme brata získali. Vzorom nám je samotný Ježiš Kristus. Preto Cirkev dostala od Božieho Syna právomoc „zviazať a rozviazať“, v čom je obsiahnutá aj moc odpúšťať hriechy.