Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
05. september 2020

O dlhu, ktorý nie je možné vyrovnať

Nedeľné druhé čítanie, opäť z Listu Rimanom (13,8-10), nabáda k naplneniu Zákona láskou.
O dlhu, ktorý nie je možné vyrovnať

Zamyslenie k evanjeliu tejto nedele si môžete prečítať na našej internetovej stránke tu.

Dnešnému krátkemu úryvku predchádza pár veršov, ktoré povzbudzujú k poslušnosti voči svetským autoritám (13,1-7). Treba si úprimne povedať, že tieto Pavlove slová nechávajú jeho čitateľov trošku v pomykove. Napríklad hovorí: „Lebo vladárov sa nemusí báť ten, kto robí dobre, ale ten, kto robí zle. Chceš sa nebáť moci? Rob dobre a dostaneš od nej pochvalu,“ (13,3). O tom, že vlády neodmeňujú len tých, čo robia dobre, ba dokonca, že práve tí sa dostanú do ťažkostí, sme sa mohli presvedčiť aj v našej bezprostrednej, a tiež aj v nie tak dávnej minulosti. Na záver tejto časti Pavol ešte vyzýva k napĺňaniu spoločenských záväzkov, dlhov: „komu daň, tomu daň, ..., komu česť, tomu česť,“ (13,7b).

Reč o dlhu k autoritám Pavlovi slúži ako prechod k hlbšej téme: k dlhu, ktorý charakterizuje kresťanskú vieru. V podstate opakuje tú istú myšlienku, ktorú už povedal vo v. 7a: „Dávajte každému, čo ste dlžní“. Vo v. 8a však používa opačnú formuláciu: „Nebuďte nikomu nič dlžní“. Kým v predchádzajúcej stati bola reč o daniach a cti, túto novú reč o dlhoch charakterizuje jedna dôležitá výnimka: „okrem toho, aby ste sa navzájom milovali“ (v. 8b). Na jednej strane sa myšlienka dlhu lásky môže zdať neprimeraná. V láske predsa neexistuje logika a motivácia dlhu a jeho splácania. Pravá láska miluje, lebo miluje, a nie preto, že by bola niekomu niečo dlžná. Najlepšie to ukazuje láska Boha k človeku. Na strane druhej tu však ide o výbornú metaforu, ktorá vyjadruje to, že nikdy si nebudeme môcť povedať, že milujeme dostatočne. V tomto zmysle sa potom láska skutočne stáva „nekonečným dlhom“. Láska jeden k druhému produkuje stále viac lásky, a tak „dlh“ len narastá a nikdy sa nedá vyrovnať (podobne ako štátne dlhy 😊 ). Ako hovorí Origenes: „Nech tvojím jediným nesplateným dlhom je dlh lásky – dlh, ktorý by si sa vždy mal snažiť vyrovnať, ale ktorý sa ti nikdy vyrovnať nepodarí.“

Nikdy si nebudeme môcť povedať, že milujeme dostatočne. Zdieľať

K tejto výzve k vzájomnej láske Pavol dodáva: „veď kto miluje blížneho, vyplnil zákon“ (v. 8c). Pre slovo „blížny“ Pavol používa grécke slovo ἕτερος [heteros], čo znamená „druhý“ (Tak prekladá aj Botek: „Kto miluje druhého...“; ostatné slovenské preklady používajú slovo „blížny“). Tieto slová, tak ako aj v prípade Ježiša, keď sa ho pýtajú na najväčšie prikázanie (Mt 22,36; Mk 12,28), odkazujú na stať z Knihy Levitikus 19,18. Tam však Septuaginta, grécky preklad Starého zákona, používa slovo πλησίον [plesion]. Z kontextu Knihy Levitikus je zrejmé, že „blížny“ tam znamená „člen toho istého národa“. Pavol používa iné slovo, ktoré má oveľa širší význam a v podstate znamená „každá iná ľudská bytosť okrem teba“. Podobne to vyplýva z Ježišovho podobenstva o milosrdnom Samaritánovi, ktorým dáva odpoveď na otázku: „Kto je môj blížny?“ (Lk 10,29-37). Pavol tu pravdepodobne nadväzuje na tradíciu o týchto Ježišových slovách.

Kresťan, ktorý žije lásku k blížnemu, zároveň napĺňa aj požiadavky Zákona. Zdieľať

Keď Pavol ďalej hovorí o naplnení zákona, má na mysli Desatoro a celý Mojžišov zákon. Potvrdzuje to aj nasledujúci verš (v. 9), v ktorom priamo uvádza prikázania Desatora zamerané na lásku k človeku a dodáva: „a ktorékoľvek iné prikázanie“. Pavol už skôr v tomto liste viac krát povedal, že kresťan už nepodlieha priamo Mojžišovmu zákonu, ako napr. v 6,14: „A hriech už nebude panovať nad vami, lebo nie ste pod zákonom, ale pod milosťou,“ (pozri aj 7,4 a 8,4). To však neznamená, že by bol kresťanský život proti tomuto Zákonu alebo, že by mu nejako protirečil, ako to Pavol hneď dodáva v 6,15: „Čo teda? Budeme hrešiť, pretože nie sme pod zákonom, ale pod milosťou? Vonkoncom nie!“. Mozaiku dopĺňa aj dnešný úryvok. Kresťan, ktorý žije lásku k blížnemu, zároveň napĺňa aj požiadavky Zákona. Pavol tak nepriamo hovorí, že cieľom Mojžišovho zákona bola láska a nie zachovanie príkazov pre zachovanie príkazov, lebo pochádzajú od Mojžiša, ktorý hovoril s Bohom. Pavol teda necháva vyniknúť podstate Zákona a ukazuje, že nachádza svoje naplnenie v živote podľa Ježišovho evanjelia bez toho, aby bolo nutné lipnúť na doslovnom znení jednotlivých príkazov Mojžišovho zákona. Takýmto spôsobom možno lásku obsiahnutú v prikázaniach Zákona priviesť k ešte väčšiemu naplneniu, ako sme to videli aj v tomto krátkom úryvku: láska nie len k „blížnemu“, ale ku každému človeku. Kresťanský život teda nie je o zachovávaní prikázaní, ale o naplnení ich zmyslu a ten potrebuje svoju aplikáciu v podmienkach každej doby.

Matúš Imrich

Autor je kňazom Košickej arcidiecézy a členom Centra pre štúdium biblického a blízkovýchodného sveta. Získal licenciát na Pápežskom biblickom inštitúte v Ríme, kde v súčasnosti pokračuje v doktorandskom štúdiu.

Použitá literatúra:
Fitzmyer, J. A., Romans. A new translation with introduction and commentary (AncB 33; New Haven – London 1993).
Moo, D. J., The Epistle to the Romans (NICNT; Grand Rapids, MI 1996).

Inzercia

Centrum sa zameriava predovšetkým na výskum a vzdelávanie v oblasti biblických a blízkovýchodných vied s interdisciplinárnych presahom do iných oblastí, na popularizáciu vedeckého štúdia biblického a blízkovýchodného sveta, na biblický apoštolát a formáciu. Členmi Centra sú kňazi Košickej arcidiecézy zaoberajúci sa štúdiom biblického a blízkovýchodného sveta. Viac o Centre a jeho aktivitách na www.biblia.abuke.sk

Odporúčame

Blog
Celoživotná bohoslužba

Celoživotná bohoslužba

V čítaní Listu Rimanom sa v rímsko-katolíckej nedeľnej liturgii dostávame do jeho tematicky druhej polovice. Prvých 11. kapitol spisu venoval Pavol svojej náuke a teológii. Na pre neho dôležité otázky kresťanstva sa v nich teda pozeral skôr teoreticky. 12. kapitolou sa začínajú slová, ktorými chce Rimanom ukázať, ako túto náuku treba uvádzať do praxe. Preto sa aj odborne nazýva ako parenetická (nabádavá, morálno-poučná). Ako uvidíme aj z nášho úryvku, apoštolovi tu nejde iba o čisté moralizovanie. Požiadavky, ktoré adresátom kladie vychádzajú zo skutočnosti oslobodenia, ospravedlnenia a spásy darovaných Bohom skrze Ježiša Krista. Predstavené chovanie človeka tak má vychádzať z toho, že to všetko, spolu s Duchom Svätým, je nezaslúžené.

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.