Diakon z mesta: Tvoje ruky ma utvorili a stvárnili...

Som diakonom niečo vyše roka. Je to nádherná služba. Diakon symbolizuje anjela, pretože akoby lietal medzi nebom (svätyňou) a zemou (loďou chrámu) aby prednášal modlitby ľudu k Nebeskému Otcovi a zároveň prinášal radostnú zvesť ľuďom. Svojím dlhým rúchom a večne vejúcim orárom pripomína anjela (áno, niekedy barokového :-)). Nárukavniky, ktoré ma na rukách mu maju pripomínať laná, ktorými bol zviazaný Kristus. Ich vznik je ale pravdepodobne odvodený od kožených chráničov, ktoré nosili vojaci v boji. Teda mu pripomínaju nielen to, že Kristus zomrel za neho, ale aj to, že má byť ochotný ísť za Pánom a dobiť božie kráľovstvo silou ( Do Božieho kráľovstva sa človek dostane nielen vierou, ale najmä skutkami - pôstom, modlitbami a almužnou - čo často je naozaj boj).

V tejto časti sa chcem venovať modlitbe, ktorá sa ma veľmi dotkla, keď som išiel prvýkrát po vysviacke dikonovať na  liturgii. Túto modlitbu sa modlí okrem  diakona, aj kňaz a aj biskup pri navliekaní ľavého narukavnika. Text je jednoduchý: Tvoje ruky ma utvorili a stvárnili. Daj mi chápavosť a osvojím si tvoju náuku. Ž 119,73

V západnom kódexe CIC ako aj vo východnom kódexe CCEO sa v skratke vyžaduje  od kandidáta na diakonské svätenie mať už aspoň väčšiu časť teologických štúdii za sebou. Od kandidáta na kňaza úplne magisterské vzdelanie a od kandidáta na biskupa mať dokorát v niektorej teologickej disciplíne, resp. musí byť považovaný za autoritu v niektorej teologickej disciplíne.  Prečo potom Cirkev vložila túto modlitbu do každodennej všednosti diakona, kňaza a biskupa?

Odpoveď je jednoduchá. Boh je neobsiahnuteľný a nikdy nebudeme mať možnosť pochopiť ho. Modlitba pripomína, že človek nie je vlastníkom Pravdy. Ale to, že má k nej neustále smerovať až do smrti. A to chce veľmi pokorné a ochotné srdce.  Uvedomenie si, že človek smeruje k Pravde a objavuje ju a nie  kreuje svojou svojvôľou je jedným zo základných krokov  k priblíženiu sa k cieľu života - Theosis Zbošteniu.

Prikladám k tomu ešte ďalšiu časť zo 119. žalmu na rozjímanie. :-)

75Viem, Pane, že spravodlivé sú tvoje rozsudky a že si ma právom pokoril. 76Buď ku mne milosrdný a poteš ma, ako si prisľúbil svojmu služobníkovi. 77Nech zostúpi na mňa tvoje zľutovanie a budem žiť, lebo tvoj zákon je mojím potešením. 78Nech sú zahanbení pyšní, čo ma úskočne sužujú, ja však neprestanem rozjímať o tvojich príkazoch. 79Nech sa pridajú ku mne tí, čo sa ťa boja a čo poznajú tvoju náuku. 80Nech sa mi srdce nepoškvrní priestupkom proti tvojim príkazom, aby som sa hanbiť nemusel. 81Duša mi omdlieva túžbou za tvojou spásou a tvojim slovám veľmi dôverujem.