Ježiš nie je mátoha, ale Boží Syn

Evanjelista Matúš venuje tri osobitné úryvky postave apoštola Petra. Prvým je práve dnešný text, kde aj Peter chce podľa vzoru svojho Učiteľa kráčať po vode. Druhým textom je jeho vyznanie Ježišovho božstva v blízkosti Cézarey Filipovej (Mt 16, 16 - 19). Úryvok zaznie v našich kostoloch v nedeľu 23. augusta. Tretím textom je premenenie Pána na vrchu, keď sa Peter ponúka, že postaví tri stánky (Mt 17, 4). Tento príbeh sme si pripomenuli počas uplynulého týždňa na sviatok Premenenia Pána. 

Modlitba v samote

Pán Ježiš „rozkázal“ učeníkom, aby sa bez neho preplavili loďkou na druhý breh. Vystúpil na vrch modliť sa. Chcel zostať v  nerušenej prítomnosti s Otcom. Kristus vyhľadával tieto radikálne chvíle samoty bez svedkov, aby sa pohrúžil do modlitby. Ak sa niekedy pýtame, prečo sa vôbec modliť, odpoveď nám dáva dnešný úryvok.

Kristus vyhľadával tieto radikálne chvíle samoty bez svedkov, aby sa pohrúžil do modlitby. Zdieľať

Ježiš sa často modlil. Ak o sebe hovoríš, že veríš v Ježiša Krista, že si jeho nasledovníkom, rob to, čo robil on. Modlil sa, často sa modlil, vyhľadával samotu, robil to bežne, ako niečo samozrejmé; modlieval sa pred dôležitými rozhodnutiami, ako bola voľba apoštolov, jeho najbližších spolupracovníkov; v kritických okamihoch - v Getsemanskej záhrade, na kríži... To je výzva k nasledovaniu aj pre nás.

More

Kým Ježiš je v samote s Otcom, učeníci prežívajú iný druh samoty. Sú osamotení na mori zoči-voči živlu vody a vetra.V biblickom chápaní more predstavuje chaos, nebezpečenstvo a pustošivé mocnosti zla. Podľa starovekých predstáv dno mora susedí s podsvetím. More je symbolom nepriateľských síl, ktoré iba Boh dokáže premôcť. Iba Boh má moc ovládnuť tento živel a stanoviť jeho presné hranice (porov. Gn 1, 9). Ježiš Kristus je pravý Boh. Zoči-voči moru už ukázal svoju božskú moc, keď utíšil búrku na mori (porov. Mt 8, 27). V tej udalosti Pán Ježiš napomenul učeníkov, že sú „oligópistoi“ = „maloverní“, tzn. malej viery. Rovnako aj Peter v dnešnom utíšení búrky je „oligópistos“ = „maloverný“. Učeníci ešte potrebujú rásť v poznaní pravej identity svojho Učiteľa, ale predovšetkým vo viere v neho ako Pána a Boha. 

Loďka

V našom príbehu sa loďka spomína celkovo až 5-krát (Mt 14, 22. 24. 29. 32. 33). Evanjelista prekvapujúco zanechal v celom príbehu veľa detailných informácií, čím chce na ne upriamiť pozornosť. Loďka sa nachádza ďaleko od zeme, tzn. od pevnej pôdy, od istoty. Vlny ju ohrozovali a vietor fúkal proti nim.

Myslím, že podobne aj dnes je Kristus pre niektorých „mátoha“, ktorá naháňa strach, pre iných „výmysel fantázie“.  Zdieľať

Keď si uvedomíme, že text bol napísaný približne 50 rokov po tom, keď sa príbeh odohral, možno viac  odráža situáciu prvotnej Cirkvi = loďky, ktorá sa ocitla bez viditeľnej prítomnosti Ježiša Krista, uprostred mora, ktorým je svet a s postojmi, ktoré idú proti nej a ohrozujú až jej existenciu. Prvé herézy a rozkoly sa tlačili ako vlny dovnútra samotnej Cirkvi. Pre niektorých svedectvá apoštolov  a ďalších učeníkov o Ježišovi z Nazareta, ktorý robil zázraky, uzdravoval, kriesil mŕtvych, zomrel na kríži a vstal z mŕtvych, je Božím Synom a Pánom, pripadali s odstupom času skôr ako výtvory prílišnej fantázie. Preto slovenský výraz „mátoha“, uvádza grécky text výrečným slovom „fántasma“. Myslím, že podobne aj dnes je Kristus pre niektorých „mátoha“, ktorá naháňa strach, pre iných „výmysel fantázie“.  

Ježišova ruka

Osoba Petra je ilustráciou správania Ježišovho učeníka. Ak odvráti zrak od Krista a začne si všímať všetky tie ohrozenia (more, vietor, vlny), začne sa topiť. Bez Krista nemôže jeho učeník prežiť, bez Krista neprežije kresťanstvo. Ak však aj vtedy doslova „vykríkne“ o pomoc, Pán Ježiš sa ho ujme, chytí ho, nedovolí mu utonúť v hlbinách.

Bez Krista nemôže jeho učeník prežiť, bez Krista neprežije kresťanstvo.Zdieľať

Koľkokrát v evanjeliových príbehoch sa spomína Ježišova ruka. Napríklad pri uzdravení Petrovej testinej, ktorú chytil za ruku. Pri vzkriesení Jairovej dcéry, ktorú chytil za ruku. Pri uzdravení malomocného vystrel ruku a dotkol sa ho. Aj teraz Kristus vystrel ruku a chytil Petra. V starozákonej knihe Deuteronómium Mojžiš pripomína židovskému národu, aby pamätal na znamenia a zázraky, na mocnú ruku a vzpriamené rameno, ktorým ho Boh vyviedol z egyptského otroctva (porov. Dt 7, 19). Žalmista ospevuje večné Pánovo milosrdenstvo, lebo mocnou rukou a vystretým ramenom vyviedol Izrael spomedzi národov v Egypte (porov. Ž 136, 11 . 12). Teraz túto mocnú Božiu ruku a vystreté ramené zakúsil apoštol Peter. 

Vložme svoju ruku do Ježišovej. To je obraz odovzdania celej svojej existencie do Božej starostlivosti, do Božej náruče. Kto takto zažije stretnutie s Kristom, reaguje rovnako ako učeníci na loďke: „klaňali sa mu a vraveli: »Naozaj si Boží Syn.«“