Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
05. august 2020

Stvorili sme Boha?

O stvoriteľskej moci Boha a človeka.
Stvorili sme Boha?

Imagine je možno najznámejšou skladbou Johna Lennona. Lennon ju napísal krátko po tom, ako sa rozpadla skupina Beatles. V Spojených štátoch vyšla v roku 1971. Imagine nebola iba peknou skladbou, bola aj protestom. Protestom proti prebiehajúcej vojne vo Vietname, proti spoločenským konvenciám a proti všetkým rozdeleniam. Lennon spieva o jednote, bratstve a mieri, a o predstave sveta bez štátov, bez hraníc, bez majetkov a ... bez náboženstva. Imagine sa stala okamžite hitom.

Menej známym faktom o Lennonovi je to, že na 1. apríla 1973 si spolu so svojou družkou Yoko Ono vymyslel novú krajinu - Nutopiu. Predstava o fungovaní tejto krajiny bola priam idealistická. Žiadna vláda, žiadne občianstvo, žiadne zákony, všetci by tam spolunažívali v pokoji a láske. A toto všetko by sa to zaobišlo bez náboženstva. Náboženstvo rozdeľuje, náboženstvo plodí útlak, náboženstvo ničí slobodu. 

Nech už bola Nutopia len prvoaprílovým žartom alebo utopistickou víziou, faktom je, že predstava sveta bez náboženstva bola a je blízka mnohým ľuďom. Človek si vraj vymyslel Boha a náboženstvo, aby udržiaval kontrolu nad masami alebo aby mal nejakú istotu v neistom svete. 

Aká je však pravda? Stvoril Boh človeka alebo človek stvoril Boha?

Verím v Boha, Otca všemohúceho, Stvoriteľa neba i zeme   

Mýty a príbehy o stvorení sveta sú vlastné takmer pre všetky náboženstvá bez ohľadu na čas, kultúru, miesto alebo národ. Tieto príbehy majú pôvod v prirodzených ľudských otázkách: Kto sme? Odkiaľ pochádzame? Ponúkali sa rôzne vysvetlenia. Napríklad v indickej mytológii sa bytosť Puruša nechala dobrovoľne zničiť, aby z jej kúskov vznikol vesmír a ľudská spoločnosť. Čínania zasa verili, že existuje obor Pchanku, ktorý stvoril svet za 36 000 rokov. 

Židovsko-kresťanský Boh/Jahve to dokázal (ak sa držíme doslovného biblického výkladu) za oveľa kratšiu dobu a jeho stvoriteľská činnosť je zaznamenaná v prvej kapitole knihy Genezis, v ktorej badať vplyv babylonského stvoriteľského mýtu Enúma Eliš. Biblia neznamenáva akt stvorenia z pohľadu moderných prírodných vied, ale z teologickej perspektívy. Rozprávania z úvodnej kapitoly Genezis nie sú denníkovým záznamom, ako sa to stalo, ale prečo sa to stalo. Stalo sa to preto, lebo Boh sa chcel podeliť so svojou láskou, nie preto, že by si Boh sám o sebe nevystačil alebo že by mu niečo chýbalo.

Boh je bytie radikálne odlišné od sveta. Je mimo priestor a čas. Svätý Tomáš Akvinský hovorí, že „povolať bytie k existencii môže iba bytie, ktoré existuje samo v sebe.“ Boh je najvyššie bytie, ktoré nie je závislé od ostatných bytí. Stvorenie je však na ňom absolútne závislé. Stačí, že Boh odtiahne svoju ruku od človeka a ten má problém. 

Krátko po stvorení v raji. Boh dáva pokyny Adamovi a Eve. Obraz zo 16. storočia. Foto - wikipedia

Boh nestvoril svet a potom sa odtiahol kamsi preč. Boh kresťanstva nie je Bohom deizmu, ktorý na začiatku uviedol svet do pohybu, ako veľký Hodinár hodinky, a potom sa iba ľahostajne prizeral, ale je to Boh, ktorý sa o svet stará. Neustále svoje stvorenstvo udržuje v existencii. Navyše, kresťanská teológia nechápe stvorenie ako niečo uzavreté, ale ako stále pokračujúci proces. Človek nie je iba pasívnym činiteľom, Boh pozýva svoje stvorenia k pretváraniu sveta. Boh uschopňuje ľudí, aby mali podiel na jeho stvoriteľskej moci.

Boh je Stvoriteľom viditeľného i neviditeľného sveta, sveta fyzického aj duchovného. Kresťania veria, že Boh stvoril svet ako dobrý, pretože sám Boh je Pôvodca všetkého dobrého a nemôže stvoriť nič zlé. Týmto je odmietnutý dualizmus, charakteristický pre niektoré východné náboženstva, s predstavou, že existuje dobrá a zlá bytosť, ktoré proti sebe vedú kozmický zápas.  

Nakoniec, jedným z najdôležitejších článkov v učení o stvorení, je viera, že Boh stvoril svet z ničoho (ex nihilio). „Nič“ v tomto prípade znamená to, že Boh nepotreboval ku svojej stvoriteľskej práci vopred existujúcu hmotu. Túto božskú aktivitu kresťania interpretujú ako prejav Božej všemohúcnosti. Ako sa dá ináč vysvetliť skutočnosť, že Boh vie vytvoriť celý hmotný svet bez použitia hmoty?

Doktrína o stvorení sveta Bohom mala dlhé stáročia pomerne silný vplyv na filozofické a teologické myslenie západnej civilizácie. No s príchodom novoveku sa začal kurz obracať a niektorí si začali klásť otázku: kto koho naozaj stvoril? 

Feurerbachova projekcia

Morgan Freeman je jedným z najznámejších a najúspešnejších hollywoodských hercov. Keď sa ho raz pýtali, či verí v Boha, odpovedal takto: „Je to náročná otázka. Osobne si však myslím, že sme si Boha vymysleli. Takže ak verím v Boha a ja verím, je to preto, že si myslím, že som Boh.“ 

Freeman si dokonca v jednom filme zahral Boha. Išlo o komédiu Bruce Almighty (Božský Bruce), v ktorej Boh (Freeman) odovzdáva časť svojej moci neúspešnému reportérovi Bruce Nolanovi (Jim Carrey). Freeman však vystupuje aj v serióznejších programoch o náboženstve, ako napríklad v pomerne nedávnom Príbehu Boha. Ďalším programom, v ktorom sa venuje aj náboženským otázkam z vedeckej perspektívy je Cestovanie červou dierou. Pre účely nášho článku je zaujímavá najmä epizóda s príznačným názvom Did We Invent God? (Vynašli sme Boha?) 

Relácia ponúka niekoľko štúdií možného vzniku povedomia o Bohu. V jednom psychologickom experimente hrá skupina detí šípky s presne určenými pravidlami. Deti sú v uzavretej miestnosti, pričom vôbec netušia, že ich psychológ sleduje cez skrytú kameru. Chce vidieť, ako sa správajú deti, ktoré sú v domienke, že sú samé a že ich nik nevidí. Samozrejme, väčšina detí porušuje pravidlá. 

Inzercia

Druhá skupina obdrží rovnaké informácie o hre a o pravidlách. S jedným rozdielom. Psychológ povie deťom, že na určenej stoličke sedí neviditeľná princezná Alica, ktorá sleduje priebeh hry. Väčšina detí sa pôvodne tvári, že na neviditeľné princezné neverí, no keď sú samé, začínajú sa správať inak a pravidlá dodržujú oveľa poctivejšie ako prvá skupina. Je teda neviditeľný, prizerajúci sa Boh iba spoločenským kontrolórom? 

Niektorí vedci však nehľadajú pôvod Boha v externom prostredí, ale priamo v človeku, konkrétne v ľudskom mozgu. Neurológ Andrew Newberg je priekopníkom nového odvetvia, ktoré sa zaoberá vplyvom spirituality na mozog človeka - neuroteológia. Newberg skúma mozgovú aktivitu modliacich sa ľudí a prichádza k záveru, že určité oblasti v mozgu sú počas modlitby alebo meditácie aktívnejšie. 

Čo sa stane s mozgom počas modlitby? Obrázok vpravo ukazuje na mozgovú aktivitu vo chvíli, keď sa modlíme (znázornená červenou farbou). Foto - theatlantic.com

Sympatické je, že relácia nedáva hotové závery na otázku, ako vzniklo náboženstvo. Ponúka rôzne možnosti a načrtáva pohľady, ako to môže byť. Pri pátraní po odpovedi na otázku, či Boh stvoril človeka alebo je to opačne, nemožno opomenúť meno jedného filozofa z 19. storočia. Mysliteľa, ktorý je dnes už pomerne málo známy, no mal zásadný vplyv na uvažovanie o náboženstve. Volal sa Ludwig Feurerbach. 

Feurerbach bol v mladosti veľmi zbožný a dokonca pôvodne študoval teológiu, no neskôr ho očarila hegeliánska filozofia. Feurerbach postavil doktrínu o stvorení hore nohami. Podľa neho, nie Boh stvoril človeka, ale človek vytvoril Boha, ako projekciu svojich vlastných túžob a prianí. Nedokonalý človek vynašiel svoj dokonalý predobraz v Bohu. Boh nie je skutočný, Boh je iba idea, ktorá sprevádza človeka naprieč dejinami.

Feurerbach zhrnul svoje úvahy o pôvode náboženstva a Boha do knihy Das Wesen des Christentums (Podstata kresťanstva). Feurerbachove myšlienky ovplyvnili Karla Marxa a Friedricha Engelsa, ktorí vypracovali vlastnú teóriu o podstate náboženstva a Boha. V marxistickom chápaní bolo náboženstvo len utlmujúcim liekom na bolesť pre utlačované masy. Nevadí, že na tomto svete je útlak a trápenie, pretože existuje posmrtný život a sľúbená blaženosť. Niet divu, že marxisti hlásali „preč s vierou v Boha!“ pretože boli presvedčení, že náboženstvo (a predovšetkým kresťanstvo) len zvyšuje spoločenský útlak a nerovnosti. 

Odpoveď kresťanského teológa

Hoci mnohí ateisti hovoria o náboženskej viere len ako o zbožnom prianí, nie je celkom jasné, či túžba po Bohu skutočne vyvracia Boha samotného. Niektorí teológovia argumentujú, že práve hlboká náboženská túžba vnútri človeka môže byť cestou k Bohu, nie od neho. 

Americký teológ Scott Hahn raz vysvetľoval svojim študentom päť ciest Božej existencie od svätého Tomáša Akvinského. Zrazu na to mu istý mladý muž položil túto otázku: „Viete, čo si myslím, profesor Hahn? Myslím si, že ak by Boh neexistoval, aj tak by sme ho vynašli. A to sme urobili. Čo na to poviete?“

Hahn sa zamyslel a krátko na to odpovedal: „Poviem vám, že ak by Boh existoval, aj tak by sme vynašli ateizmus. A to sme urobili. Neviem, aký ste vy, ale viem, aký som ja. A viem, aký je Boh - aspoň ten Boh, v ktorého verím. Ten Boh je nekonečný, vševediaci, vie o mne všetko. Prikazuje mi, aby som bol dokonale svätý. Keďže je vševediaci, presne vie, kedy nie som veľmi svätý alebo dobrý. Musím sa priznať, že tento druh Boha ohrozuje moju súčasnú existenciu a životný štýl. Keby som si vymyslel Boha, pravdepodobne by som si ho prispôsobil svojim rozmarom.“ 

Tento článok si nekladie za cieľ predložiť definitívne odpovede. Predkladá hypotézu čo ak. Čo ak sa moje náboženstvo alebo môj ateizmus mýli? Pretože cesta viery alebo cesta neviery je autentickejšia, ak je vystavená riziku, že sa môžem mýliť.   

Zdroje
Armstrong, K. Dejiny mýtov. 2010
Hahn, S. Prečo veriť. 2009
https://en.wikipedia.org/wiki/Morgan_Freeman
Cestovaní červí dírou s Morganem Freemanem

Titulný obrázok
https://www.independent.co.uk/news/science/what-believing-in-god-does-to-your-brain-a6950956.html

 

 

Odporúčame

Blog
EÚ – SEVER, JUH

EÚ – SEVER, JUH

Pokúsim sa poukázať na viaceré faktory, ktoré v rôznom priestore, čase, spoločenskom kontexte, v rôznom pohľade na všeobecne známe javy, a najmä v rôznom spoločensko-organizačnom modeli, môžu viesť k dlhodobo neželateľným, ....