Celý dokument je dostupný v siedmich jazykoch. V úvodných dvoch bodoch je vysvetlený význam slova „konverzia“, ako ho chápu tvorcovia materiálu. Konverzia znamená osvojiť si štýl spoločenstva, stretávania a blízkosti, milosrdenstva a starostlivosti pri ohlasovaní Evanjelia. Potrebujeme trvalú „konverziu“ = „obrátenie“ v zmysle neustáleho „návratu“ k vyššie spomenutým základným vlastnostiam prístupu v pastorácii v našich farnostiach. 

Farnosť ako existencionálne teriórium

Dokument vyzdvihuje úlohu farnosti, ktorú definuje ako „príbytok uprostred všetkých príbytkov“, pričom ide o teologickú formuláciu s odkazom na vtelenie Ježiša Krista, večné Slovo, ktoré sa stalo Telom a prebývalo medzi nami. Farnosť je tak znamením trvalej prítomnosti - prebývania vzkrieseného Pána medzi nami. Dokument však upozorňuje, že v dnešnej dobe dochádza ku konfrontácii chápania farnosti z pohľadu teritoriálneho spoločenstva veriacich, ako ho poznáme z Kódexu kánonického práva. Kňaz vo farnosti sa bežne zameriava na prostredie, v ktorom „jeho“ farníci denne žijú a podľa toho aj volí vhodné spôsoby duchovnej práce. Súčasnosť však priniesla výrazný posun. Ľudia sa stále menej identifikujú so stálym a trvalým prostredím. Dnešným fenoménom je globalizácia sveta, mobilita obyvateľstva a digitálna kultúra, ako aj meniaci sa štýl komunikácie, jazyk a správanie predovšetkým mladej generácie.

Posun od „geografického teritória“ k „existencionálnemu teritóriu“ je jedna z najväčších výziev, pred ktorou stojí aj naša slovenská Cirkev a jej štruktúry v chápaní farskej pastorácie.  Zdieľať

Tento dynamizmus vidíme v praxi napríklad pri uzatváraní sobáša, keď snúbenec z východu krajiny, snúbenica z Oravy, žijú v hlavnom meste, kde absolvujú predmanželské prípravy, aby napokon uzavreli sobáš v kostole niekde v dedinke uprostred Slovenska pred tamojším kňazom, ktorého vidia prvýkrát pri oltári, lebo zariadenie v blízkosti kostola si vybrali ako miesto pre svadobnú hostinu. Ako sa ich pastoračne ujať,  doprevádzať a zostať duchovne nablízku, keď vlastne nikde „nie sú doma“? To sa netýka len jednej konkrétnej sviatosti, ale celkového duchovného života vo farnosti. Dlhoročná, či dokonca celoživotná naviazanosť jednotlivcov a rodín na jedno konkrétne miesto sa aj v slovenských podmienkach už rozpadla naprieč všetkým vekovým a sociálnym skupinám.

Posun od „geografického teritória“ k „existencionálnemu teritóriu“ je jedna z najväčších výziev, pred ktorou stojí aj naša slovenská Cirkev a jej štruktúry v chápaní farskej pastorácie. 

Farnosť ako miesto evanjelizácie

Dokument povzbudzuje kňazov, aby „tradičné“ farské štruktúry prešli obrodou, pričom majú použiť „misionársky kľúč“, tzn. zameranie prinášanie evanjelia tým, ktorí ho ešte nepočuli. Dôraz sa kladie na ohlasovanie Božieho slova a slávenie Eucharistie podľa vzoru novozákonných Skutkov apoštolov, v ktorých sa hovorí, že veriaci zotrvávalo na náuke apoštolov, bratskom spoločenstve, lámaní chleba a modlitbách (porov. Sk 2, 42). Farnosť, ktorá sa nazýva „spoločenstvom všetkých spoločenstiev“, má charakterizovať „inkluzívnosť, evanjelizovanie a pozornosť voči chuodbným". Naše chrámy si musia zachovať „duchovný a cirkevný štýl“, v ktorých sa vysluhujú sviatosti, slávi liturgia a zároveň vytvára priestor na rozvoj skutkov lásky telesného a duchovného milosrdenstva.  

Dokument neustále pripomína, že farský život vychádza z vysluhovania sviatostí a medzi nimi na prvom mieste slávenia svätej omše. Ostatné aktivity kňaza nesmú prevýšiť túto úlohu posväcovať Boží ľud. Zdieľať

Premena zmýšľania

Kongregácia pre klérus pripomína, že „konverzia“ zmýšľania, tzn. schopnosť „mentálneho“ obrátenia je východiskovým predpokladom, od ktorého je následne potrebné pristúpiť ku konverzii farských a diecéznych inštitúcií. 

Dokument neustále pripomína, že farský život vychádza z vysluhovania sviatostí a medzi nimi na prvom mieste slávenia svätej omše. Ostatné aktivity kňaza nesmú prevýšiť túto úlohu posväcovať Boží ľud. 

Kongregácia sa prihovára, aby biskupi v spolupráci s kňazskými  radami uvažovali vo svojich diecézach nad reorganizovaním farností (zlúčenie, rozdelenie, či iné preusporiadanie), pričom sa vždy má brať na zreteľ dobro veriacich. Preto je potrebné vystríhať sa unáhlenosti, nerobiť rozhodnutia „od stola“ a zachovať pri hľadaní riešení pastoračnú múdrosť.