Hazard – genocída rodiny

Preto vítam iniciatívu poslancov za Kresťanskú úniu a OĽaNO, ktorí pripravili novelu zákona o hazardných hrách. Sám si pamätám, ako prebiehalo zbieranie podpisov v petícií na zákaz hazardu v Banskej Štiavnici. Dobrovoľníci boli ohrozovaní a zastrašovaní majiteľmi herní, niektorí roztrhali alebo kradli podpísané hárky. Polícia nijako nezasiahla. Priam mafiánske praktiky majiteľov zariadení nijako nevyrušovali ani vedenie mesta pod taktovkou primátorky za stranu SMER-SD. Nakoniec sa podarilo vyzbierať omnoho viac podpisov, ako bolo potrebné. No veľmi veľké množstvo podpisov bolo vyradených z triviálnych dôvodov (nepresná adresa – evidentne nie je v poriadku napísať, že bývate na Štefánikovej ulici, ak je jej názov ulica M. R. Štefánika – váš hlas sa teda nepočíta. Ani keď neuvediete popisné číslo, iba orientačné. Váš hlas proste nemá cenu) a tých dôvodov na vyradenie bolo viacero. Preto petícia nakoniec po vyradení veľkého počtu podpisov a vďaka mafiánskym praktikám majiteľov herní neuspela.

Podobné skúsenosti by vedeli opísať obyvatelia Bratislavy, kde bola petícia úspešná, ale na predaj boli hlasy poslancov, ktorí túto petíciu nepodporili na úkor výšky svojho účtu. A tak najchudobnejšie rodiny so závislou osobou naďalej trpia touto nespravodlivosťou. Ak chceme ochrániť rodinu, čo je hlavným mottom snáď všetkých politikov, musíme konečne čeliť realite a výrazne obmedziť  hazard.

Ľuďom, ktorí by chceli predniesť argument, že je to obmedzovanie slobody podnikania – potom je obmedzovaním slobody podnikania aj predaj heroínu a pervitínu. A hazard je na podobnej úrovni ako tieto drogy.

Preto som sa rozhodol vyjadriť podporu predkladateľom tohto zákona, ktorý je veľmi potrebný na ochranu rodiny.

foto: Carl Raw / unsplash.com

Daniel Ferdinand, KDH