Trump v Langley

V sobotu 21. januára 2017, deň po inaugurácii do úradu, čakala prezidenta USA Donalda Trumpa prvá pracovná úloha. Mal navštíviť Langley, sídlo CIA vo Virgínii. Biely dom leží na federálnom území zvanom district of Columbia, priamo na hraniciach s Virgíniou. Do Langley je to z Bieleho domu ani nie desať míl. Centrála CIA je vo velikánskom parku v budove trochu podobnej tvaru písmena H a obklopenej nemalými parkoviskami.

Trump mal v Langley predniesť prejav, ktoré cieľom bolo zmieriť významnú štátnu špionážnu agentúru s prezidentom. Prečo zmierenie? Počas prezidentskej kampane Trump útočil nielen na svojich politických súperov či na média, ale bokom nezostala ani republikánska strana a aj viacero štátnych inštitúcií a ich predstaviteľov. Svoje dostala aj CIA. Zmiešaval pritom oprávnenú kritiku s pestrými polopravdami. Bokom neostali ani prirovnania ku nacistickému Nemecku. Reakcie boli často v rovnakom duchu a aj osobné. Bývalý šéf CIA nazval Trumpa imbecilom. Výrazy ako pomätenec, moron (oprášené z doby G.W.Busha, ktorý si však o Trumpovi veľa dobrého tiež nemyslí) či idiot sa stali súčasťou verejnej diskusie.

Zaujímavé je, že útoky na americké špionážne služby nie sú v americkej politike nič nového. Demokratická strana sa takýmito útokmi živila pol storočia. Novinkou bolo, že toto očierňovanie produkoval republikánsky prezidentský kandidát. Čo Trumpovi vadilo? Hlavne to, že špionážne služby nepopierali možnosť jeho kontaktov s Ruskom a ako aj náznaky, že Rusko sa pokútnymi spôsobmi podieľalo na jeho víťazstve. Trumpa potom politická logika dotlačila do útokov na ich prácu, kým demokrati sa v duchu hesla nepriateľ môjho nepriateľa je môj kamarát, postavili na stranu obhajcov špionážnych agentúr.

Racionálne mysliacich napadne ako sa veci mohli dostať tak ďaleko? Ako mohli byť títo ľudia takí krátkozrakí? Odpoveď je jednoduchá. Hašterenie a urážanie sa bralo ako kolorit, pričom výsmech Trumpa bol mediálnou zábavou už viacero rokov. Temer nikto – vrátane Trumpa – nepredpokladal, že vyhrá voľby, takže o nič nešlo. Nemožné sa ale stalo realitou a tak bolo treba veci vyžehliť.

Trumpov zať Kushner cestu do Langley zorganizoval, Trumpov štáb pripravil text prejavu, ktorý mal prezident predniesť. Vedľajším bónusom bolo, že mimo zmierenia Trump konečne pričuchne ku politike. Teda k tomu ako sa politika robí.

Bol to dobrý plán. Nie však u Trumpa. Trumpa sa pri pohľade na publikum, ktoré ho očakávalo (zhruba 400 ľudí), zmocnila nepotlačiteľná túžba vyjadriť svoj názor vlastnými slovami. A tak predniesol prejav, ktorého podstatu snáď vystihne nasledovný preklad niektorých pasáži v povedaného.

"Chcem poďakovať všetkým. Ste naozaj jedineční ľudia. Áno, toto je moja prvá zástavka, oficiálne... ... chcem povedať, že nie je nikto, kto by zmýšľal silnejšie (pozitívnejšie) o spravodajskej komunite a CIA ako Donald Trump. Nikto taký nie je.

Viete, keď som bol mladý, samozrejme, stále sa cítim mladý... mám pocit ako keby mi bolo 30... ...35... ...39... sa ma ktosi spýtal, aký si mladý? A ja som mu povedal, cítim sa mladý. Posledné mesiace kampane som sa zastavoval 4,5 či 7 krát denne, mal som prejavy pred 25, 30...15, 19 tisícami ľudí. Cítim sa mladý, podľa mňa sme všetci mladí. Keď som bol mladý, tak naša krajina vždy všetko vyhrávala. Vyhrávali sme v zahraničnom obchode, vyhrávali sme vojny- spomínam si ako som v určitom veku počul od niektorého z učiteľov, že USA nikdy neprehrali žiadnu vojnu. A potom, od tej doby, to vyzerá ako by sme nikdy nič nevyhrali. Poznáte to príslovie, že korisť patrí víťazom? Ako dobre viete, hovorím to stále – mali sme si nechať si tú ropu. Nebol som fanúšik Iraku, nechcel som, aby sme šli do Iraku. Ale poviem vám, ak už sme tam boli, je zle, že sme odišli. A k tomu vždy dodávam: mali sme si nechať tú ropu. Hovorím to z ekonomických dôvodov, ale keď to uvážite, Mike (oslovuje nastupujúceho riaditeľa M. Pompea), keby sme si tú ropu nechali, nebola by ISIS, pretože odtiaľ brali peniaze a preto sme si tú ropu mali nechať. Ale dobre – možno ešte k tomu bude šanca – ale tú ropu sme si mali nechať. (O irackej rope, ktorú iracká vláda na americký popud prenajala v otvorenej súťaži zahraničným firmám, pričom v súťaži uspeli hlavne čínske a ruské.)

Viem veľa o West Pointe. Verím akademikom. Stále ľudom hovorím, že mám strýčka, ktorý bol 35 rokov profesorom na MIT, skvelo sa mu mnohých ohľadoch darilo, bol to akademický génius. A potom sa ľudia pýtajú: je Donald Trump intelektuál? Verte mi, som šikovný človek. (Časť pasáže, ktorá mala chváliť nových ľudí jeho exekutívy, medzi nimi aj nastupujúceho riaditeľa CIA, absolventa akadémie vo West Pointe. Pompeo bol asi dojatý z tejto zakuklenej pochvaly...)

Dôvod, prečo ste moja prvá návšteva, je že ako viete, som vo vojne s novinármi, čo sú snáď najväčší klamári na planéte a vytvorili dojem, že mám nejaký spor s výzvednými službami. Ja vám chcem povedať, že dôvod je úplne opačný, úplne opačný a oni to chápu. Včera s tým (inauguračným) prejavom to bola akcia. Páčila sa moja reč všetkým? Musela sa páčiť. Bolo nabité. Ráno vstanem, zapnem jednu televíziu a oni ukazujú prázdny trávnik a ja hovorím, počkajte, mal som tam milión, milión a pol. A oni ukázali trávnik, kde nik nebol. ( O márnivom spore o počte ľudí na inaugurácii. Návšteva na inaugurácii bola vzhľadom na zlé počasie slušná, odhady kolísali medzi 300-500,000, ale nebol to rekord ako to tvrdil Trump. Média ukázali obrázky priestorov, kde pri niektorých predošlých inauguráciách boli ľudia a teraz neboli. Spor ukázal, že boj medzi Trumpom, teraz už prezidentom a médiami bude pokračovať.)

A tvrdili, že Donald Trump nikoho nepritiahol a ja hovorím, začalo pršať, dážď ich mohol zastrašiť, ale Boh sa pozeral dole a hovorí: nenechám, aby pršalo na prejav. A fakt, keď som začal, povedal som, ach nie, na prvom riadku na mňa padlo niekoľko kvapiek a ja si hovorím, to je smola, ale zvládneme to, ale fakt je ten, že okamžite prestalo. Bolo to úžasné. A začalo svietiť slnko. A ja som odišiel a pamätám si, že hneď ako som odišiel, začalo liať ( popŕchalo počas celého prejavu a aj po ňom).

Lialo, ale aj tak to bolo úžasné, lebo - fakticky to vyzeralo na milión, pol milióna ľudí, koľko ich bolo, toľko ich bolo, ale tiahlo sa to až ku Washingtonovmu pomníku a ja som si potom omylom zapol televíziu a oni ukazujú prázdny trávnik a tvrdia, že prišlo 250.000 ľudí. To by nebolo zlé, ale je to lož....

A včera bola ešte jedna zaujímavá vec. V oválnej pracovni Bieleho domu stojí jedna krásna socha doktora Martina Luthera Kinga a zhodou okolností mám rád Churchilla, Winstona Churchilla, väčšina z nás má asi rada Churchilla, síce nie je z našej krajiny, ale mal s ňou veľa spoločného, pomohol nám, naozajstný spojenec a ako viete, Churchilova socha bola odstránená. (Busta bola v roku 2001 zapožičaná od anglickej vlády G.W. Bushovi, ktorý ju umiestnil v Oválnej pracovni. Obama ju nahradil bustou Kinga a bustu Churchilla premiestnil do tzv. Residence, centrálnej časti Bieleho domu. Boris Johnson to označil za prejav Obamovho rasizmu a nenávisti k Anglicku, Obama odpovedal, že busta bola osobná pôžička Bushovi a že Churchilla má rád. Trump bustu vrátil do Oválnej pracovne.)

A tak jeden reportér z Time a ja som bol na obálke Time 14 alebo 15 krát, myslím, ze mám na obálke historický rekord. Keď je na obálke Tom Brady, tak to je raz, lebo vyhral Super Bowl alebo také čosi. Ja som na nej tohto roku 15 krát. To je rekord, ktorý sa nedá prekonať, súhlasíte, čo myslíte?

Ale poviem vám – to je naozaj zaujimavé, že Donald Trump nechal odstrániť bustu, sochu doktora Kinga. A ona tam je a ich fotograf stál priamo pred ňou. A Zeke, Zeke z Timu napíše článok, že som ju dal odniesť. Niečo takého som nikdy neurobil. Doktora Kinga veľmi rešpektujem. Lenže médiá sú takéto nečestné. Článok bol takto veľký, oprava takto maličká. Jeden riadok. Vytlačia to vôbec? Chcem povedať, že mám rád česť, čestné reportovanie. (Novinár Zeke z Time bol ako jeden zo zástupcov tlače prítomný úvodnému oficiálnemu aktu prezidenta, ktorý v Oválnej pracovni podpisoval prvé prezidentské dekréty. Zeke si všimol, že v pracovni pribudla Churchillova busta, ale vďaka sérii nedorozumení nezaregistroval bustu M.L. Kinga. Správa o tom, že Trump sa zbavil busty idolu amerického boja za občianske slobody, sa rýchlo rozšírila po celom svete. Zeke o pár minut neskôr došiel na to, že jeho informácia bola chybná a urobil všetko pre jej korekciu, rozoslal desiatky emailov, twitov, osobných ospravedlnení, Time sa detto ospravedlnil, ale samozrejme, napraviť škodu vzniknutú chybnou informáciou je skoro nemožné. Trump a Biely dom zaujali pozíciu, že šlo o úmyselne nepravdivé informovanie.)

Hovorím vám to naposledy, ale poviem to znova, až sem pustíte tie tisícky ľudí od vás, čo sa chceli dostať dovnútra, lebo ja sa sem vrátim, možno vám budem musieť zaistiť väčší sál, možno vám budem musieť zaistiť väčší sál a možno ho postaví niekto, kto vie stavať a nebudú v ňom stĺpy. Chápete? Stĺpov sa zbavíte.

No, ešte chcem povedať, že vás naozaj mám rád, že vás rešpektujem a že nikoho na svete si nevážim ako vás. Odvádzate fantasticky dobrú prácu, my teraz začneme vyhrávať a vy povediete útok, takže vám všetkým mnohokrát ďakujem. Ste skvelí, ďakujem. Ja sa vrátim. Ja sa vrátim. Ďakujem (Trump sa vrátil do Langley po 15 mesiacoch, keď uviedol do funkcie Ginu Haspel, novú riaditeľku CIA. O novom sále pre tisícky ľudí nie je nič známe. Na obrázku je vestibul, v ktorom Trump rečnil. Stál pred tabuľou vpravo. Hviezdičky symbolizujú 117 zamestnancov, ktorí v službe zahynuli)".

Bol to zvláštny prejav. Viac sa zaoberal vzťahmi medzi prezidentom a tlačou než tajnou službou CIA. Pritom bol prednesený na pamätnom mieste agentúry, ktorej mnohí pracovníci v posledných rokoch padli v dramatických bojoch proti teroristom v Iraku, v Afganistane alebo v Líbyi. Keď CIA v roku 1984 navštívil prezident Ronald Reagan, tak povedal: „Vaša každodenná práca je nevyhnutná pre udržanie a šírenie slobody. Ste očami a ušami slobodného sveta. Ste hranicou, nad ktorú narážajú totalitné systémy v snahe o globálnu nadvládu. Od prvej tajnej operácie Nathana Haleho v boji za oslobodenie cez rozlúštenie japonského kódu v druhej svetovej vojne sa bezpečnosť a ochrana Ameriky spoliehali na individuálnu odvahu a kolektívne úsilie svojich spravodajských pracovníkov.“ Málo čo viac ukazuje rozdiel medzi týmito prezidentmi ako aj dobou, v ktorej žili. Pohľad do Trumpovho mentálneho sveta  nepriamo ukazuje ako ťažko je Trumpa voliť. Zároveň platí, že Trump nie je hrozbou americkej demokracii a nemá ambície robit kampane sociálneho  inžinierstva, ktoré otriasajú zakladmi spoločnosti.