Liek na Pýchu podľa Kasiána

V našom uvažovaní o nerestiach, v ktorom sme sa nechali inšpirovať púštnym otcom sv. Jánom Kasiánom a jeho príručke pre život mníchov cenobitov, sa dostávame k poslednému nepriateľovi duchovného rastu - pýche.

Koreň pýchy

Kasián v úvode opisuje príbeh Lucifera na priliehajúcej kapitole z Izaiáša o Zorničke (Iz 14). Vždy ma zaujímalo, kedy a kto začal túto stať, ktorá pravdepodobne nebola Izaiášom plánovaná ako stať o Luciferovi ale o vtedajšom kráľovi Achazovi, vykladať týmto spôsobom. No teraz viem, že to začalo najneskôr okolo 5 storočia. Pravdepodobne však skôr. Čo boli podľa Kasiána príčiny Luciferovho pádu, z ktorých vieme odvodiť, čo je podstatou pýchy?

• Veril, že získal múdrosť, krásu a moc nie ako dar Božej štedrosti, ale sám, svojími vlastnými silami a zásluhami.

• Z tohto dôvodu sa tváril, akoby nepotreboval Božiu pomoc, aby zotrval v čistote. Sám sa pokladal sa za Boha, pretože ako Boh ani on nepotrebuje nikoho a stačí mu dôverovať vo svoju vlastnú vôľu. Skrze ňu a svojpomocne si dokáže zabezpečiť všetko pre cnostný život a večnú, dokonalú blaženosť. (Osobne som nevedel, že tento Anjel sa snažil o cnostný život, ale OK.)

Kasián tento výklad upevňuje veršom: „Pozrite! Muž, ktorý nechcel mať oporu v Bohu, lež spoliehal sa na svoje veľké bohatstvo, cítil sa mocný vo svojej zvrátenosti.“ (Ž 52, 9)

Aký postoj je teda koreňom pýchy? Postoj, že ja sám, z rozhodnutia mojej slobodnej vôle som tým, kým som a moja vlastná vôľa mi stačí, aby som žil svätý, cnostný a dokonalý život. Niečo na tomto postoji je lákavé a akoby to vypadlo z modernej motivačnej knižky. No je to pravda?

Veď čo mám, čo som nedostal? Moja vlastná vôľa? Z vlastnej vôle som na tomto svete? Kto ma kŕmil, staral sa o mňa? Vďaka komu mám vzdelanie, zručnosti, ktoré mám? Kultúru, veci, technológie, ktoré mám sú mi k dispozícii a umožňujú mi byť tým, kým práve teraz som a žijem tento život?

Smutné na pýche v podobe, ako ju prezentuje Kasián, je absencia vďačnosti za dary, ktorých sa nám dostalo a akútne bije do očí, že pyšný človek trpí osamelosťou. Nepotrebuje Boha, nepotrebuje druhých, neuvedomuje si, čo má a za čo môže byť vďačný.

Kasián pýše, že kým Lucifer veril, že skrze vlastnú slobodnú vôľu a z vlastných síl získa Božiu slávu, stratil ju, keďže ju už dávno mal ako dar zadarmo od svojho Stvoriteľa. Myslím si, že aj my potrebujeme si byť vedomí toho, čo máme, čo sme dostali od Boha, od predkov a byť vďační. Už len za to, že nebojujeme o život a nik nás neprenasleduje pre vieru, nedáva do väzenia, nemučí, že nie sme lovená zver pre predátorov, že máme čo jesť, čo si obliecť, kde hlavu skloniť.

Boh pyšným odporuje...

Nie je iná neresť, u ktorej by bolo v Písme napísané, že je hriechom priamo proti Bohu. Veď sa nepíše, že Boh sa stavia proti pažravcom, pijanom, smilníkom, závistlivcom, hnevlivcom, znechutením, ani márnivým. Boh odporuje pyšným. Kasián píše, že všetky ostatné neresti, hoci ich vieme odvodiť od pýchy, ubližujú najmä nám a tým, voči komu sa prehrešujeme. No ak sme pyšní, staviame sa na roveň Boha a On je len jeden. Má nás rád, no nijako neobľubuje, ak sa staviame do Jeho pozície.

Ak sme pyšní, náš postoj je, že Boha nepotrebujeme, že si vystačíme sami, bez Jeho pomoci zdarma - milosti. Tento postoj je lákavý, avšak aj ak v Boha neveríme alebo ho nevnímame ako niekoho, s kým môžeme mať vzťah, stále si myslím, že by bol veľký omyl veriť, že ja a moja vôľa je všetko, čo mi stačí, aby som žil zmysluplný život. To musí dôjsť každému, kto sa aspoň pokúsil celkom neoddávať svojej prirodzenosti a jej chúťkam a teda nebyť otrokom. No napriek tomu, že vidíme, ako to proste nejde a vidíme, že je toľko vecí, ktoré sme dostali, stále máme tendenciu tieto fakty vytesniť, poprieť a ísť si vo svojom blude.

• "Každý dobrý údel, každý dokonalý dar je zhora, zostupuje od Otca svetiel..." Jak 1, 17
• "Veď kto ti dáva vyniknúť?! Čo máš, čo si nedostal? A keď si dostal, čo sa chvasceš, akoby si nebol dostal?" 1 Kor 4, 7

Ako prekonať pýchu a dosiahnuť dokonalosť?

Na pýchu Kasián predpisuje "... potrebujeme sa usilovať položiť svoj život nie v súlade s našími žiadosťami a rozmarmi, ale v súlade s princípmi evanjelia - bázeň pred Bohom a pokora vyvierajúce z láskavosti a jednoduchosti srdca. "A na takéhoto zhliadnem: na pokorného a zroneného duchom a ktorý sa trasie pred mojimi slovami." Iz 66, 2

Kasián hovorí, že potrebujeme mať na pamäti, že tu nebudeme tak dlho. A potrebujeme sa držať pokory - veriť, že vo vzťahu k dosiahnutiu dokonalej čnosti nemôžeme nič urobiť bez Jeho milosti a pomoci a rovnako si uvedomiť, že aj pochopiť toto dokážeme, iba ak nám to On dá.

Čo je pokora?

Niekedy si myslím, že pokora sa trošku démonizuje ako seba-podceňovanie, ponižovanie sa a podobne. Možno to tak v minulosti bolo, avšak nie je to správny náhľad na pokoru. Pokora je pravda o tebe. Pravda o mne. Ak si myslím, že som neschopný, naničhodný a nič neviem, cítim sa z toho dole, avšak dokážem veľa vecí, ktoré si nevšímam v tejto mojej analýze, nie som pokorný. To je pýcha, pretože si myslím, že som horší, ako som. A podvedome to možno ešte aj zneužívam, aby ma iní ľutovali a nedajbože robili za mňa ešte aj robotu.

Osobne verím, že ako ľudia, či už veriaci, snažiaci sa o život v Kristovi, alebo aj nie, potrebujeme dať svoj život do súladu s pravdou. Objektívnou. Okrem toho, že si ušetríme kopec depresie, úzkostí, strachu zo zlyhania, hanby, je to jediný spôsob, ako byť v živote radostný a šťastný. Pravda oslobodzuje. Pokora teda oslobodzuje. Ak človek príde na terapiu, čo s ním robia? Z veľkej časti terapeut klientovi pomáha dať jeho myšlienky do súladu s realitou. Pretože to pomáha. Nedokážeme žiť dokonalý život v Kristovi, ak si o sebe myslíme priveľa, že nikoho nepotrebujeme, ani keď si o sebe myslíme kopec lží, ktoré nás ponižujú. Aj jedno aj druhé sú lži. Akékoľvek úsilie založené na lži skôr či neskôr zlyhá. Toť moja skúsenosť.