Tichý Kráľ s otvoreným srdcom

Z úst Pána Ježiša sme zvyknutí pri oslovení Boha počuť slová „Otče“, resp. „Otče môj“. Vo všetkých evanjeliách len v tomto úryvku nájdeme slávnostné oslovenie kombinové z dvoch titulov: „Otče" a „Pán neba i zeme“. 

Otec a Pán

Ježišov vzťah s nebeským Otcom je originálny a neopakovateľný, lebo je to vzťah Božieho Syna a Boha Otca.Pre Ježiša je vzťah s Bohom dôverným hlbokým vzťahom. Je to vzťah s Otcom. Pán Ježiš v dnešnom ryvku na to kladie osobitný dôraz: „Môj Otec mi odovzdal všetko. A nik nepozná Syna, iba Otec, ani Otca nepozná nik, iba Syn a ten, komu to Syn bude chcieť zjaviť.“ (Mt 11 27)

V Ježišovi Kristovi sa nám Boh približuje ako milujúci, milosrdný Otec. Zdieľať

 Tento postoj chce Kristus odovzdaťaj nám. On túži, aby jeho Otec bol aj naším Otcom, aby sme aj my prežívali vieru ako trvalý a pravidelný vzťah s Otcom. Meno Boha je Otec. Meno človeka je Božie dieťa. Človek sa môže na neho obrátiť ako syn a dcéra. Ide o jedinečnosť, ktorú ohlasuje kresťanská viera. V Ježišovi Kristovi sa nám Boh približuje ako milujúci, milosrdný Otec.

Oslovením „Pán neba i zeme“ Pán Ježiš pripomína úvodné kapitoly starozákonnej knihy Genezis, v ktorej je Boh opísaný ako Stvoriteľ neba i zeme. Tento titul označuje Božiu vznešenosť a svätosť. Áno, Boh je naším Otcom, ale zároveň je nad všetko, je vznešený, nie je jedným z nás. Keby sme povedali iba „Pán neba i zeme“, človek by sa Boha bál. Keby sme povedali len „Otče“, človek by zabudol, že hovorí s Bohom. 

Múdri pred Bohom

Poznať stvoriteľské plány človek nedokáže vlastnými silami. Môže ich spoznať len ten, komu to Boh zjaví. Nie sú to učení a rozumní podľa kritérii tohto sveta, ale len  maličkí. Týmto výrazom nejde o označenie nejakej vekovej kategórie, napr. detí. Odpoveď dáva Kniha prísloví, v ktorej sa píše: „Počiatok múdrosti je bázeň pred Pánom.“ (Prís 9, 10) Maličkými sú tí, ktorí nepodľahli klamu sebestačnosti, ale ktorí sú otvorení pre Boha. Sú to ľudia, ktorí sa pred Bohom nevychvaľujú svojimi výkonmi, že nie sú majiteľmi tohto sveta, ale že nad ními stojí skutočný a jediný Pán. Sú to všetci, ktorí vyznávajú, že potrebujú Boha a vytvárajú mu priestor vo svojom živote. 

Maličkými sú tí, ktorí nepodľahli klamu sebestačnosti, ale ktorí sú otvorení pre Boha. Zdieľať

Slová Pána Ježiša nachádzajú výstižné vysvetlenie v náuke apoštola  Pavla v Prvom liste Korinťanom: „Len sa pozrite na svoje povolanie, bratia, že tu niet veľa múdrych podľa tela ani veľa mocných, ani veľa urodzených, ale čo je svetu bláznivé, to si vyvolil Boh, aby zahanbil múdrych, a čo je svetu slabé, vyvolil si Boh, aby zahanbil silných; čo je svetu neurodzené a čím pohŕda, to si vyvolil Boh, ba aj to, čoho niet, aby zmaril to, čo je, aby sa pred Bohom nik nevystatoval. Vy ste z neho v Kristovi Ježišovi, ktorý sa pre nás stal múdrosťou od Boha i spravodlivosťou, posvätením a vykúpením, aby, ako je napísané: „Kto sa chváli, nech sa chváli v Pánovi.““

Zjavenie

V slovách Pána Ježiša, ktorý zvelebuje Otca za to, že zjavil maličkým skryté veci (porov. Mt 11, 25), je pri slovese „zjaviť“ použité grécke sloveso „apokalýpto“. Nie je to zjavenie v zmysle stretnutia, aké mal napríklad apoštol Pavol, ktorému sa zjavil Kristus na ceste do Damasku, ale ide o zjavenie na spôsob odhalenia. Je to hľadanie zmyslu toho, čo sa deje, na čo sa práve pozeráme. Prosme si o dar Božej múdrosti, aby sme situácie, ktoré žijeme, dokázali vnímať pohľadom Božieho Syna. 

Tichý Ježiš

V Starom zákone nachádzame vyjadrenie o Mojžišovi: „Mojžiš bol veľmi tichý muž, (tichší) ako všetci ostatní ľudia na svete.“ (Nm 12,3)Tento postoj nachádzame v samotnom Kristovi, ktorého evanjelista Matúš kladie za vzor tichosti: „Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom; a nájdete odpočinok pre svoju dušu.“ (Mt 11, 29) Ježiš nie je tvrdým a pyšným učiteľom, ale pokorným a miernym.

Kristus sa rozhodol ísť  cestou z lásky k ľuďom a pozýva aj svojich nasledovníkov, aby sa správali rovnako. Zdieľať

Ježišova tichosť a miernosť charakterizuje jeho prístup k nestálym ľuďom. Je trpezlivý, láskavý, odpúšťajúci, ale aj spravodlivý a vyžadujúci pokánie a nápravu. Tichosť ide ruka v ruke s pokorou. Kristus sa rozhodol ísť cestou pokory z lásky k ľuďom a pozýva aj svojich nasledovníkov, aby sa správali rovnako. 

Nádherný vzor Kristovej tichosti nachádzame v okamihu, keď slávnostne vstupuje do Jeruzalema na osliatku, čo liturgicky slávime osobitne na Kvetnú nedeľu. Vtedy Matúš pripomenie čitateľom citát proroka Zachariáša: „Povedzte dcére sionskej: Hľa, tvoj Kráľ prichádza k tebe, tichý, sediaci na oslici, na osliatku, mláďati ťažného zvieraťa.“ (Mt 21,5) Toto je to panovanie, ktoré Ježiš prináša, v ktorom niet násilia, hnevu alebo pomsty. To je odkaz Pána Ježiša z kríža, jeho milujúceho srdca, ktoré si dnešnou slávnosťou osobitne pripomíname. Pre nás je to výzva nanovo premýšľať, akého kráľa a kráľovstvo prináša Ježišovo evanjelium. Nejde tu o moc, ktorá chce druhého ovládnuť alebo zotročiť, a predsa koľko hystérie vzniká v spoločnosti, keď sa apeluje na kresťanské hodnoty.