Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
13. jún 2020

Od znepriatelenia ku chvále

V nedeľnom slávení sa znova vraciame k cyklu v Cezročnom období. Jedenásta nedeľa má v druhom čítaní úryvok z Listu Rimanom (5,6-11).
Od znepriatelenia ku chvále

Zamyslenie k evanjeliu tejto nedele nájdete na našej internetovej stránke tu.

Väčšina komentátorov vidí verše 6-11 z 5. kapitoly ako súčasť celku 5,1-11. Naša stať je teda jeho druhou časťou. Avšak aj ona má svoje dva základné oddiely: vv. 6-8 a vv. 9-11.

Celý náš úryvok je dovysvetlením a zdôvodnením toho, čo Pavol vyhlásil na konci prvej časti (v. 5) a síce: prečo kresťanská nádej nezahanbuje. Ide o nádej, že človek môže mať účasť na Božej sláve. Aby sa toto mohlo stať je potrebné preklenúť priepasť medzi Bohom a človekom. Pavol vysvetľuje, že to sa stalo prostredníctvom Ježiša a najmä prostredníctvom jeho smrti na kríži. Môžeme si všimnúť, že práve motív Ježišovej smrti je v našom texte veľmi často prítomný.

Túto smrť Pavol nepredstavuje ako tragédiu, ale dôkaz veľkosti Božej lásky voči ľuďom. To je obsahom prvej časti dnešnej state (vv. 6-8). Veľkosť tejto lásky Pavol ďalej vyzdvihuje porovnaním s ľudskou láskou. Vo svete, ktorý poznajú Pavlovi súčasníci sa zriedka stane, že by bol niekto ochotný obetovať svoj život za človeka spravodlivého. Stávalo sa však, že za dobrého človeka predsa len niektorí svoje životy obetovali.

Položiť život za niekoho nie je otázka spravodlivosti, ale je to úzko naviazané na úroveň vzťahu. Zdieľať

Rozdiel medzi spravodlivým a dobrým, ktorý tu má Pavol na mysli, nie je úplne jasný. Mohli by sme tu snáď vidieť rozdiel vo vzťahu, či citovej zaangažovanosti. U spravodlivého ide skôr o právnu kategóriu. Život spravodlivého je v súlade s Božími aj ľudskými zákonmi. Je to život obdivuhodný, ale nie až natoľko, aby bol niekto ochotný vzdať sa preň svojho života. V prípade označenia „dobrý“ by sme mohli vnímať rozmer istého vzťahu. Dobrý je viac než len spravodlivý. Mohol by to naznačovať aj fakt, že grécke slovo ἀγαθός [agathos], „dobrý“, sa môže použiť aj na označenie dobrodinca. Samozrejme, aj starogrécka literatúra pozná príklady hrdinov, ktorí položili život za svoje mesto, či za svoju vlasť. Aj v takomto prípade ide skôr o otázku vzťahu než spravodlivosti. Teda položiť život za niekoho nie je otázka spravodlivosti, ale je to úzko naviazané na úroveň vzťahu.

Kým ľudská láska vie položiť život za dobrého, Božia láska položila život aj za toho, kto bol voči nej nepriateľsky naladený. Termín ἀσεβής [asebes], „bezbožný“, tu totiž neoznačuje ateistu, niekoho, kto by neveril v nijaké božstvo; niečo také v starovekom svete v podstate neexistovalo. Označuje sa takto človek, ktorý pre svoje konanie a prestupovanie noriem, nie je v správnom vzťahu k božstvu. Mohli by sme preto hovoriť o istom nepriateľstve voči Bohu. Koniec koncov aj sám Pavol používa termín „nepriateľstvo“ vo v. 10 na označenie nášho vzťahu k Bohu pred poznaním Krista. Božia láska ďaleko prevyšuje tú ľudskú, lebo Boh v Ježišovi dal život za nás ešte pred tým ako by sme ho poznali a mohli na jeho lásku akokoľvek odpovedať. Kristova obeť nemá nejaký právny charakter, ale v prvom rade vzťahový – je prejavom Božej lásky k človeku.

Inzercia

Kristova obeť nemá nejaký právny charakter, ale v prvom rade vzťahový – je prejavom Božej lásky k človeku. Zdieľať

Druhá časť dnešného úryvku sa nesie v podobnom duchu. Hnevom sa označuje posledný súd na konci vekov. Preto sa tu hovorí o ospravodlivení. Veriaci v Krista, ktorý sa má pred tento súd postaviť má pamätať na veľkosť Božej lásky, ktorá sa odráža v Kristovej krvi. Nemôže sa obhájiť on sám, robí to Božia láska. Jeho obhajobou nie sú jeho skutky, ale veľkosť Božej lásky.

Okrem ospravodlivenia sa hovorí aj o zmierení. Zmierenie už nie je termín z právneho prostredia, ale znova upriamuje pozornosť na rozmer vzťahu. Zmierenie je napravenie rozbitého či znepriateleného vzťahu. Je dôležité si všimnúť, že opäť tu ide o Božiu aktivitu smerom k človeku: „...boli sme zmierení s Bohom smrťou jeho Syna vtedy, keď sme boli nepriateľmi...“ (v. 10). V Ježišovej smrti Boh zmieruje nás so sebou. Nejde tu o utíšenie Božieho hnevu, o uzmierenie urazenej božskej majestátnosti, veď človek v znepriatelenom vzťahu k Bohu by toto nemohol nijako dokázať. Ide tu o uzmierenie vzťahu človeka k Bohu tým, že Boh zjavuje aj znepriatelenému človeku veľkosť svojej lásky, aby tak človek pochopil, že Boh nie je jeho nepriateľ. Preto sa veriaci v Krista môže Bohom chváliť (v. 11), lebo vie, že zmierenie nie je jeho dielom, ale Božou aktivitou. Keď pamätá na toto všetko, zároveň v sebe nosí nádej, že môže mať účasť na Božej sláve, a preto sa za takúto nádej hanbiť nemá.

Matúš Imrich
Autor je kňazom Košickej arcidiecézy a členom Centra pre štúdium biblického a blízkovýchodného sveta. Získal licenciát na Pápežskom biblickom inštitúte v Ríme, kde v súčasnosti pokračuje v doktorandskom štúdiu.

Použitá literatúra:
Fitzmyer, J. A., Romans. A new translation with introduction and commentary (AncB 33; New Haven – London 1993).
Jewett, R. – Kotansky, R. D., Romans. A commentary (Hermeneia; Minneapolis, MN 2006).
Moo, D. J., The Epistle to the Romans (NICNT; Grand Rapids, MI 1996).

Centrum sa zameriava predovšetkým na výskum a vzdelávanie v oblasti biblických a blízkovýchodných vied s interdisciplinárnych presahom do iných oblastí, na popularizáciu vedeckého štúdia biblického a blízkovýchodného sveta, na biblický apoštolát a formáciu. Členmi Centra sú kňazi Košickej arcidiecézy zaoberajúci sa štúdiom biblického a blízkovýchodného sveta. Viac o Centre a jeho aktivitách na www.biblia.abuke.sk

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.