Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
11. jún 2020

Hľa, tajomstvo viery!

Evanjeliový text slávnosti Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi (Jn 6, 51 - 58) podáva krátky úryvok z Ježišovej reči v synagóge v Kafarnaume, v ktorej hovorí, že je chlebom života.
Hľa, tajomstvo viery!

Chlieb má v Svätom písme viacero významov a symbolov. V dobe a prostredí Ježiša Krista bol chlieb všeobecným označením potravy, ktorú človek potrebuje pre život. Chlieb je symbolom materiálnych potrieb, ktoré sú nevyhnutné pre dôstojný život, a dobre robíme, že prosíme o ne Boha. 

Chlieb

V modlitbe Otčenáš, ktorú Pán Ježiš naučil svojich učeníkov, je prosba o chlieb jedinou, ktorá sa dotýka materiálnych dobier. Všetky ostatné sú duchovné. Prosba o chlieb je vyjadrením dôvery, že s Bohom počítame v našom viditeľnom svete a zároveň ponúkame našu spoluprácu. Kresťan nie je odtrhnutý od života, ktorý nič nerobí, však Pán Boh sa o všetko postará. Od nás sa očakáva solidarita s bratmi a sestrami, aby ľuďom nikdy nechýbalo jedlo na stole. Prosba znie „chlieb náš“ a nie „chlieb môj“. Prosíme teda o chlieb pre všetkých, nielen pre seba. Na mysli máme osud celej ľudskej rodiny. 

Prosba o chlieb je vyjadrením dôvery, že s Bohom počítame v našom viditeľnom svete a zároveň ponúkame našu spoluprácu. Zdieľať

Ak chlieb na našom stole je výsledkom nepoctivej práce, nikdy nebude Bohom požehnaný. Keď prosíme o každodenný chlieb, je to náš záväzok žiť tak, „aby sme správne užívali pozemské dary a stále rástli v túžbe po nebeských dobrách.” (Modlitba po prijímaní, 29. nedeľa v cezročnom období.) 

Chlieb z neba

Pod vplyvom Ježišových slov z dnešného evanjeliového úryvku už prví kresťania videli v prosbe Otčenáša odkaz na eucharistický chlieb. Nezabúdajme na to, že sa potrebujeme živiť týmto nebeským chlebom, ktorým je Kristus prítomný vo Sviatosti Oltárnej. Origenes, cirkevný učiteľ z 3. storočia, píše: „Tento chlieb veľmi podobný bežnému pokrmu prináša zdravie, blaho a silu duši a tomu, kto ho požíva, dáva z vlastnej nesmrteľnosti, pretože Božie slovo je nesmrteľné... Ten, kto prijíma tento nadprirodzený chlieb, posilňuje svoje srdce a stáva sa synom Božím.“ 

Potrebujeme sa živiť nebeským chlebom, ktorým je Kristus prítomný vo Sviatosti Oltárnej. Zdieľať

Pre kresťana je pravým chlebom samotný Kristus: „Ja som živý chlieb, ktorý zostúpil z neba. Kto bude jesť z tohoto chleba, bude žiť naveky. A chlieb, ktorý ja dám, je moje telo za život sveta.“ (Jn 6, 51) 

Eucharistia buduje Cirkev

Svätý pápež Ján Pavol II. napísal encykliku o Eucharistii a jej vzťahu k Cirkvi, ktorej dal výstižný názov „Ecclesia de Eucharistia“ = „Cirkev žije z Eucharistie.“ Vďaka tejto sviatosti sa zažívame jedinečným spôsobom prísľub Ježiša Krista: „Ja som s vami po všetky dni do skončenia sveta.“ (Mt 28, 20) Potrebujeme túto skutočnú, reálnu a podstatnú prítomnosť Pána medzi nami. Už Skutky apoštolov hovoria, že prvé spoločenstvo veriacich sa „vytrvalo zúčastňovali na učení apoštolov a na bratskom spoločenstve, na lámaní chleba a na modlitbách.“ (Sk 2, 42) Výraz „lámanie chleba“ je odkaz na Eucharistiu. 

Sme vystavení riziku, že veľké stretnutie s Kristom v Eucharistii sa pre nás stane všedným zvykom. Zdieľať

Pri svätej omši hneď premenení chleba a vína na Kristovo Telo a Krv kňaz zvolá: „Hľa, tajomstvo viery!“ Je to pozvanie rozjímať nad láskou Krista, ktorý týmto tajomným spôsobom prebýva reálne medzi nami a dáva sa nám za pokrm. Preto sa táto sviatosť nazýva Sviatosťou lásky. Keď prijímeme Sviatosť oltárnu, prijímame Božiu milosť Ježišovho diela vykúpenia. Veď odpovedáme: „Smrť tvoju, Pane, zvestujeme a tvoje zmŕtvychvstanie vyznáme, kým neprídeš v sláve.“

Sme vystavení riziku, že tento vzácny dar nám zovšednie, že toto veľké stretnutie s Kristom v Eucharistii sa pre nás stane všedným zvykom. Neustále v sebe pestujme zmysel pre posvätnosť. Tá sa prejavuje naším prežívaním svätej omše. Nech je to slávenie úprimné, pokorné, sústredené a nábožné, bez teatrálnosti a umelých prejavov.  

Inzercia

Odporúčame

Blog
K novele zákona o prokuratúre

K novele zákona o prokuratúre

Cui bono? V koho prospech? Túto otázku si kládli starí rímski právnici. V súvislosti s novelou zákona o prokuratúre navrhujem, aby sme si ju položili v dvoch rovinách aj my.