Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
03. jún 2020

Kristus, kňaz naveky

Evanjeliový úryvok sviatku Nášho Pána Ježiša Krista, najvyššieho a večného kňaza (Mt 26, 36 – 42), ponúka scénu, v ktorej Pán Ježiš sa pred svojím umučením modlí v Getsemanskej záhrade k svojho Otcovi.
Kristus, kňaz naveky

Na sviatok, ktorým sa pripomína Kristovo kňazstvo, liturgia ponúka obraz modliaceho sa Krista. V jeho slovách modlitby a v gestách ide o hlboký odkaz na jeho obetu na kríži ako najvyššiu realizáciu jeho kňazstva. 

Getsemany 

Getsemany v preklade znamená „lis na olej“ a označuje pozemok na úpätí Olivovej hory. Ako už z názvu vyplýva, pohorie na východ od Jeruzalema bolo v tej dobe porastené olivovníkmi. Bolo bežné, že hneď pri zbere úrody sa olivy sypali do lisu na výrobu oleja. Evanjelista Ján hovorí o záhrade, do ktorej po Poslednej večeri vstúpil Pán Ježiš so svojimi učeníkmi, pričom Ján uvádza, že Boží Syn sa tu často zdržiaval (porov. Jn 18, 1 - 2). V paralelnom úryvku  evanjelista Lukáš hovorí, že Kristus chodieval „katá to éthos“ – „podľa svojho zvyku“ na Olivovú horu (Lk 22, 39). V gréckom texte sa v evanjeliovom úryvku dnešného sviatku pri Getsemany uvádza výraz „chórion“ – „pozemok, pole“ (porov Mt 26, 36). To všetko naznačuje, že išlo o súkromný pozemok/záhradu. Jeho majiteľ sa poznal s Ježišom a umožňoval jemu a jeho učeníkom sa v ňom zdržiavať, keď prišiel z Galiley do Jeruzalema.

Ako lis tlačí olivy/hrozno, tak Kristus je tlačený krížom, z ktorého vychádza Božia láska.  Zdieľať

V tôni stromov sa počas dňa vzdialený od hluku mesta a chránený pred páľavou slnka mohol rozprávať so svojimi učeníkmi. Nie je vylúčené, že v teplých letných mesiacoch využil miesto aj na prenocovanie. 

Symbolika utrpenia a slávy

Na mieste, kde sa lisovali olivy, aby sa stali vzácnym olejom, Kristus prijíma Otcovu vôľu, nastupuje bezprostredne cestu utrpenia. Lis na hrozno a lis na olej sú symbolom odovzdanosti a obety... V stredoveku sa používal v duchovnej literatúre a umení obraz „mystického lisu“. Ako lis tlačí olivy/hrozno, tak Kristus je tlačený krížom, z ktorého vychádza Božia láska. 

Symbolika kalicha má viacero rozmerov. V biblických textoch je kalich obrazom bolesti a utrpenia. Pán Ježiš uisťuje bratov Zebedeja: „Kalich, ktorý pijem ja, budete piť...“ (Mk 10, 39), čím naznačuje ich spoluúčasť na svojom utrpení. Kalich je symbolom Božieho požehnania. Pri židovskej sederovej večeri na pamiatku vyslobodenia z egyptského otroctva sa pili poháre naplnené vínom ako znamenie Božej dobroty, hojnosti a požehnania. Starozákonný žalmista hovorí: „Čím sa odvďačím Pánovi za všetko, čo mi dal? Vezmem kalich spásy a budem vzývať meno Pánovo.“ (Ž 116, 12 – 13) V liturgii svätej omše je táto symbolika obsiahnutá. Samozrejme, nejde o samotnú nádobu, ale o presvätú Kristovu krv, ktorú obsahuje. Sláviť svätú omšu znamená vstúpiť do tajomstva  Kristovho utrpenia, prijať ho, stotožniť sa s ním. Znamená urobiť vlastný život obetou, ktorú prinášame nebeskému Otcovi a ktorý On prijme a bude požehnávať. To vyjadruje sviatosť kňazstva, ktorá má svoj prameň v Ježišovi Kristovi, najvyššom a večnom  kňazovi Novej zmluvy.

Tvoja vôľa

Posledné slová Pána Ježiša v dnešnom úryvku „nech sa stane tvoja vôľa“, pripomínajú slová modlitby Otčenáš, v ktorej Kristus naučil svojich učeníkov prosiť: „buď vôľa tvoja“. Myslím, že pri týchto slovách zvádzame ako ľudia azda najťažší zápas. Obávame sa že sa to naše, resp. moje ľudské „ja“ stratí v tom veľkom Božom „ty“, keď hovoríme o plnení Božej vôle. Hebrejský výraz „vôľa“- „racon“ znamená „túžba, zaľúbenie“.Plniť Božiu vôľu neznamená bezducho zachovávať prikázania, ale vidieť v ich plnení to, čo sa páči Bohu, v čom má Boh zaľúbenie. 

V  scéne Krista, na ktorého odľahli smútok a úzkosť, ktorý hovorí: „Moja duša je smutná až na smrť,“ je nám Boží Syn snáď najbližšie v našej ľudskej prirodzenosti ako v akomkoľvek inom evanjeliovom príbehu. Zdieľať

Ježiš sa v Getsemanskej záhrade od nás nedištanoval. Práve naopak! Poodišiel od svojich učeníkov, zostal osamotený a bojuje v modlitbe: „Otče môj, ak je možné, nech ma minie kalich.“ Pripomína to starozákonný obraz zápasu patriarchu Jakuba, ktorý v noci sám zápasí s Bohom, ktorého žiada o požehnanie (porov. Gn 32, 25 - 33). V  scéne Krista, na ktorého odľahli smútok a úzkosť, ktorý hovorí: „Moja duša je smutná až na smrť,“ je nám Boží Syn snáď najbližšie v našej ľudskej prirodzenosti ako v akomkoľvek inom evanjeliovom príbehu.

Inzercia

Ježiš konal v živote vždy to, čo sa páči nebeskému Otcovi: Mojím pokrmom je plniť vôľu toho, ktorý ma poslal, a dokonať jeho dielo.“ (Jn 4,34) Plniť vôľu Otca je tak nevyhnutnou podmienkou, ako je dôležité jedlo pre zachovanie života. V Getsemanskej záhrade Pán Ježiš vyjadril svoju túžbu, aby ho minul kalich utrpenia, ale na konci modlitby hovorí: „nech sa stane tvoja vôľa.“ Môžeme teda povedať, že plnenie Otcovej vôle je tou najhlbšou odpoveďou samotného Ježiša. 

Mučivá otázka ľudstva, či Boh môže dovoliť, aby trpel nevinný človek, je zodpovedaná v Božom Synovi, ktorý nevinný trpí a zomiera na kríži v totálnej solidarite s každým ľudským utrpením. Na prvý pohľad by sa zdalo, že ide o krutého Otca, ktorý nezbavuje svojho Syna „kalicha utrpenia“, hoci ho o to žiadal. Veľkonočné ráno je Božou odpoveďou. Predchádzalo mu však to, že Ježiš úplne odovzdal celú situáciu do Otcových rúk, čo je príklad pre nás.  

Otče

Pre Ježiša je vzťah s Bohom dôverným hlbokým vzťahom. Je to vzťah s Otcom. Predovšetkým v Jánovom evanjeliu sa kladie na to osobitný dôraz: Ako mňa pozná Otec a ja poznám Otca.“ (Jn 10,15); „Ja a Otec sme jedno.“ (Jn 10,30); Vo mne je Otec a ja v Otcovi“ (Jn 10,38). Tento postoj chce Kristus odovzdať aj nám.

Boh má o človeka záujem, chce mu byť nablízku. Nebeský Otec miluje svoje pozemské deti. Zdieľať

On túži, aby jeho Otec bol aj naším Otcom, aby sme aj my prežívali vieru ako trvalý a pravidelný vzťah s Otcom. Meno Boha je Otec. Meno človeka je Božie dieťa. Človek sa môže na neho obrátiť ako syn a dcéra. Ide o jedinečnosť, ktorú ohlasuje kresťanská viera. Iste, Boh je Stvoriteľ, Sudca, Pán, Kráľ, Všemohúci, Večný, Milosrdný... Všetky tieto označenia vychádzajú z jeho otcovstva. 

Titul „otec“ označuje živý vzťah. Boh má o človeka záujem, chce mu byť nablízku. Nebeský Otec miluje svoje pozemské deti. Je to pre nás veľká útecha a nádej, lebo máme Boha, ktorý je Otcom. Keď voláme Boha naším Otcom, uznávame jeho autoritu nad nami. Chceme sa nechať ním viesť, počúvať jeho rady, chceme konať ako Božie deti. Pripomína nám to svätý Ján Zlatoústy (349-407): „Nemôže láskavého Boha volať Otcom, kto má neústupčivé a nevľúdne srdce: nemá totiž známky láskavosti, ktoré má nebeský Otec.“

Odporúčame